Na prelome rokov 2025 a 2026 ruská spoločnosť Neiry úspešne otestovala revolučné mozgové rozhranie, ktoré jej umožnilo ovládať let holubov. Tie nasledovali príkazy zadávané priamo do mozgu, odbočovali doprava či doľava a po niekoľkých hodinách sa vrátili na základňu.
Okrem zariadenia prenášajúceho signály do „riadiaceho centra“ majú holuby na hruď pripevnenú kameru, čo z nich v podstate robí biodrony. Ako pripomenul britský denník Times, testy zatiaľ nikto nezopakoval, no teoreticky by sa tieto upravené vtáky dali „prispôsobiť na vojenskú špionáž“.
„Na rozdiel od tradičných bezpilotných lietadiel biologické nosiče nevyžadujú výmenu batérií ani časté pristátia a vďaka svojmu prirodzenému letovému správaniu sú vhodné na dlhé trasy – až 400 kilometrov bez denných zastávok,“ citoval vyjadrenie firmy Neiry britský týždenník Week.
Od ľudí ku kravám – všetci majú čipy v mozgu
Zmyslom projektu PJN-1 [výslovnosť sa podobá s anglickým slovom „pigeon“ – holub, pozn. red.] je podľa zakladateľa a riaditeľa Alexandra Panova implantovať vtákom do mozgu neurálne čipy podobné tým, ktoré využíva firma amerického miliardára Elona Muska Neuralink. Tá v januári 2024 po prvý raz umožnila kvadruplegikovi Nolandovi Arbaughovi hrať šach – napriek tomu, že je od krku nadol ochrnutý.
„V súčasnosti sa zameriavame na holuby, ale v závislosti od prostredia alebo nákladu môžu byť použité aj iné vtáčie druhy,“ povedal Panov s tým, že „na prepravu ťažších nákladov plánujeme použiť havrany“.
Biodrony majú oproti mechanickým zariadeniam viaceré výhody, vysvetlil Bloomberg. Hoci bežné bezpilotné lietadlá sú „ľahšie ovládateľné, môžu niesť väčšie náklady a nepotrebujú jesť ani sa vyprázdňovať“, vtáky sú omnoho rozšírenejšie a sú preto vhodné na špionáž. Človek si skôr všimne dron ako „ďalšieho holuba“.
Panov podľa Times predbieha konkurentov z USA a Číny, ktorí síce úspešne otestovali mozgovo-čipové rozhranie na ovládanie vtákov, na rozdiel od moskovskej firmy však neprešli do fázy „veľkovýroby“. Neiry údajne testovala neurálne čipy aj na potkanoch či kravách, a to v spolupráci s firmou NeuroFarming.
Čínski vedci vlani použili podobné rozhranie na ovládanie včiel. Zapojením „ultraľahkých ovládačov“ boli schopní nasmerovať let hmyzu, pričom pôvodne ako využitie avizovali opeľovanie.
Kontroverzné pozadie
Times však odhalili aj prepojenie spoločnosti Neiry na údajnú dcéru ruského prezidenta Vladimira Putina Katerinu Tichonovovú. Podľa ruského exilového portálu T-Invariant dostala firma granty „v rozsahu, aký ruská neuroveda ešte nezažila“.
Medzi finančných podporovateľov Neiry patrí štátny fond Národná technologická iniciatíva (NTI), ktorej súčasťou sú program NeuroNet, technologický investičný fond Voschod oligarchu Vladimira Potanina aj inštitút umelej inteligencie Moskovskej štátnej univerzity – ktorý vedie práve Tichonovová.
Vedúci výskumu „invazívnych neurónových rozhraní“ z tohto inštitútu sa podľa Times podieľal na experimentoch na potkanoch a aj ďalší výskumníci platení zo štátneho rozpočtu sa údajne zapájajú do týchto revolučných pokusov. Tichonovová vedie aj výskumný fond Innopraktika, ktorý je dlhodobo podporovaný Kremľom.
Panovovým deklarovaným cieľom je vytvoriť novú evolučnú etapu ľudstva, ktorú vo svojom blogu nazval „Homo superior“. Opakovane naznačoval využitie svojich technológií na „preprogramovanie“ Ukrajincov po konci rusko-ukrajinskej vojny.
„Aj keby na Ukrajine zostalo len päť až sedem miliónov užitočných ľudí, môžu byť preprogramovaní rovnako ako väčšina ostatných ľudí a je to oveľa lacnejšie ako vytvoriť a vychovať človeka našej vlastnej kultúry,“ napísal.
Denník Telegraph pripomenul, že jedným z investorov Neiry je aj štátny fond priamych investícií, ktorého riaditeľ Kirill Dmitrijev je jedným z popredných vyjednávačov s Američanmi na pozadí vojny na Ukrajine.
Musk na zvieratách netestoval
Najbohatší muž sveta sa v poslednom období zviditeľnil spojením firiem SpaceX a xAI, pod ktorú spadá sieť X a četbot Grok, do jednej masívnej technologickej spoločnosti. Jedným z deklarovaných cieľov je založenie siete orbitálnych dátových centier, keďže podľa vizionára priestor na Zemi nestačí.
K téme Neuralinku sa však Musk dlhšie nevyjadroval, čo môže znamenať, že toto odvetvie čiastočne prenecháva konkurencii. Predbieha ho teda akýsi „ruský Elon“ Panov a treba zároveň dodať, že Neuralink nikdy nenaznačoval testovanie svojich mozgových čipov na zvieratách po dosiahnutí fázy ľudských testov.
Keďže je však dlhodobo známy tým, že reaguje so značnou dávkou sarkazmu a irónie, možno v reakcii na ruské experimenty revitalizuje zábavnú konšpiračnú teóriu „Vtáky neexistujú“ (Birds Aren’t Real).