Dvojica mužov v nedeľu (15. februára) usmrtila krátkymi guľovými zbraňami medvedicu, ktorá na jedného z nich zaútočila. Incident sa stal v lesnom poraste v extraviláne ružomberskej mestskej časti Hrboltová.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Filipa Kuffu sa 56-ročný muž so svojím synom prechádzali po lese, kde vykonávali kontrolu ťažby. So sebou mali aj poľovne upotrebiteľného psa plemena západosibírska lajka.
Zranený muž je v stabilizovanom stave v ružomberskej nemocnici. Tri malé medvieďatá previezli do Národnej zoologickej záhrady Bojnice, ktorá neskôr pristúpila k eutanázii samčeka. Rozhodnutie urobila na základe zdravotného stavu medvieďaťa, ktorý sa napriek intenzívnej terapii postupne zhoršoval.
Útokom medvedice na dvojicu sa zaoberá polícia. Vyšetrovateľ enviropolície Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru začal trestné stíhanie pre prečin pytliactva.
Môže za to najmä pes, tvrdia aktivisti
Iniciatíva My sme les tvrdí, že sa incidentu pri Ružomberku dalo predísť.
„Najzásadnejším faktorom bol podľa dostupných informácií voľne pustený pes, ktorého medvedica vyhodnotila ako hrozbu. V kombinácii s prítomnosťou mláďat ide o vysokorizikovú situáciu, ktorá sa skončila obranným útokom medvedice na dvojicu mužov,“ upozornila iniciatíva na sociálnej sieti.
Aktivisti pripomenuli, že ochrana mláďat patrí medzi najsilnejšie inštinkty u medveďa hnedého a práve stretnutia s vodiacou medvedicou predstavujú najrizikovejší typ kontaktu s človekom.
Dôležitou okolnosťou je podľa nich aj to, že napadnutá dvojica sa v území, kde brložia medvede, pohybovala tesne pred zotmením a údajne pri kontrole ťažby, čo je z hľadiska pohybu v takomto prostredí neobvyklé a zároveň vysokorizikové.
Štátny tajomník Kuffa však oponuje, že muži sa pohybovali na vlastných pozemkoch pri bežnej hospodárskej činnosti a nešlo o situáciu, že by vstúpili do prísne chráneného územia bez dôvodu. Odmieta kritiku, že „tam nemali čo robiť“, a zdôrazňuje, že výskyt medveďov je dnes rozšírený prakticky v súvislých lesoch naprieč Slovenskom. „Čo teraz? Nemáme chodiť von, nemáme venčiť psov alebo čo?“ pýta sa.
Zhodárska sezóna
Autor projektu Život v divočine Radovan Haluza na sociálnej sieti podotkol, že incident z Hrboltovej je len začiatok. „Toto nie je posledný útok v tomto roku a v tomto období,“ tvrdí fotograf s dôvetkom, že v lese sa pohybuje obrovské množstvo ľudí, lebo je zhodárska sezóna a zberatelia vyhľadávajú jelenie parohy.
„Jelene odpočívajú na miestach, kde majú pokoj. Tam sú, samozrejme, aj medvede a medvedice, ktoré musia ostať v brlohoch, lebo majú mláďatá, od ktorých ešte nemôžu odísť a nie sú schopné vyviesť ich,“ vysvetľuje.
„K tomu ešte prirátajme turistov, lesných pracovníkov, poľovníkov či psíčkarov a zistíme, že les je preplnený ľuďmi. Nechcem hájiť medvede, ale treba poukazovať aj na tieto fakty,“ uzatvára Haluza.
Zásahový tím pre medveďa hnedého Fatra v tomto období eviduje prvé hlásenia o výskyte medveďov v blízkosti intravilánov obcí. Upozorňuje, že hibernácia nie je v pravom zmysle slova nepretržitý spánok.
Medvede sú schopné vnímať zmyslové podnety, v prípade vyrušenia sa ľahko preberajú a v pomerne krátkom čase môžu dosiahnuť relatívne plnú mobilitu. Vzhľadom na nízke teploty je ostražitosť namieste.
Odborníci na medvede uznávajú, že prítomnosť psa zvyšuje riziko útoku šelmy. Ak pes v strachu hľadá útočisko u majiteľa, vydurí podráždenú šelmu priamo na človeka.
„V minulosti sme takéto prípady evidovali, pričom sa končili zastrelením medveďa v sebaobrane. Je potrebné si uvedomiť váhu oboch strán – na jednej strane zákonnú ochranu chránených živočíchov, zároveň však dôležitosť ochrany ľudského života a zdravia. Orgány činné v trestnom konaní vždy opatrne a citlivo zvažujú všetky okolnosti prípadu,“ poznamenáva zásahový tím.
Medvede menia správanie, hodnotí poľovník
Viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák potvrdzuje, že medvedice v tomto období vrhajú mladé, ale zdôrazňuje, že vyhnúť sa zimným brlohom je čoraz ťažšie.
„V minulosti, keď bola medvedia populácia z hľadiska početnosti v primeranom stave, medvedice si vybrali odľahlé lokality v kosodrevinách či neprístupných vývratiskách. Lenže teraz máme násobne väčšiu populáciu ako pred dvadsiatimi rokmi a rodia aj váhou kedysi podpriemerné medvedice. Tie mladšie si vyberú na brloženie miesta, ktoré by v minulosti vyhodnotili ako nevhodné,“ vysvetľuje s dôvetkom, že tento prípad sa udial aj v extraviláne Hrboltovej, kde sa zviera ukrylo tesne nad zvážnicou.
Podľa kritikov mal napadnutý muž odhadnúť, kde v revíre sa nachádzajú rizikové miesta, keďže zastáva funkciu v Slovenskom poľovníckom zväze.
„Ja som poľovnícky hospodár v poľovníckom revíre pri Považskej Bystrici, poznám ho ako vlastnú dlaň, ale nedokážem odhadnúť, kde by som sa mohol stretnúť s medvedicou, ktorá tam má mláďatá. To sú konšpirácie,“ oponuje Kaššák s dôvetkom, že mladšie menšie zvieratá sú vystresované, lebo ich tie väčšie vytláčajú takmer na okraj intravilánu obcí.
Poľovník dodáva, že dvaja muži z nedeľňajšieho incidentu v urbári kontrolovali ťažbu, teda boli v práci. „Pes bol prvotná príčina, ale ak išlo o poľovníkov, zákon im umožňuje mať ho voľne pusteného. Často to robíme, lebo pes odplaší medveďa, ktorý sa skrýva v húštine, ale v tomto prípade vyplašil medvedicu, ktorá si bránila mláďatá,“ konštatuje.
Odlov bude pokračovať
Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu (nom. SNS) pristúpilo k väčšiemu odlovu. Na porovnanie, v roku 2022 a 2023 na Slovensku zastrelili spolu 19 medveďov. V roku 2024 ich počet stúpol na 92 a vlani padlo 222 jedincov (z toho 120 zastrelili poľovníci na výnimky, 95 zásahový tím a sedem z iných príčin).
Napriek tomu počet incidentov rastie. V roku 2022 bolo deväť útokov medveďa na človeka. V roku 2023 a 2024 ich bolo zhodne po jedenásť. A vlani, keď sa odstrely viac ako zdvojnásobili, došlo podľa Štátnej ochrany prírody SR k sedemnástim útokom.
„S veľkou pravdepodobnosťou tento incident v aktuálnom roku nebol posledný. Štatistiky za posledné roky ukazujú stúpajúcu tendenciu počtu stretov medveďa s človekom, pričom narastá aj závažnosť spôsobených zranení,“ konštatuje Zásahový tím Fatra.
Envirorezort pre Štandard uviedol, že v povoľovaní výnimiek z druhovej ochrany bude pokračovať aj v roku 2026.
Podľa Kaššáka je to správne, ak nezaberá plašenie. Populácia šeliem je podľa neho premnožená a mení správanie. „Menšie medvede potom schádzajú do dolín, často sú zranené, majú parazity,“ vysvetľuje poľovník.
Aj Zásahový tím Fatra potvrdzuje, že v posledných rokoch sa menia správanie, sociálna interakcia, agresivita a učenie mláďat medveďa hnedého. „Je potrebné zaoberať sa týmto javom na vedeckej úrovni a prijať efektívne a účelné opatrenia na riešenie problému,“ podotýkajú odborníci.
Robí sa aj monitoring
Aj vedenie ministerstva považuje za najväčší problém, že sú medvede u nás premnožené. Podľa štúdie, ktorú v roku 2022 vypracovala so Štátnou ochranou prírody SR Prírodovedecká fakulta Univerzity Karlovej v Prahe, máme na území Slovenska nie viac ako 1 275 medveďov. To by zodpovedalo približne desiatim jedincom na sto štvorcových kilometrov.
Oponenti však tomuto posudku vyčítajú, že použil málo vzoriek a nezbieral ich v tých najdôležitejších oblastiach, kde sa medvede najčastejšie vyskytujú – ako Vysoké a Nízke Tatry.
Štát preto robí nový genetický monitoring početnosti šeliem, ktorého výsledky by mali byť známe toto leto. Ochrana prírody, poľovníci aj lesníci zbierajú vzorky srsti a trusu, aby sa predišlo chybám z predošlej štúdie.
„Táto úloha trvá celoročne, hoci v chladných mesiacoch je nález vhodného materiálu vzhľadom na čiastočnú hibernáciu prirodzene limitovaný,“ uzatvára zásahový tím.
(tasr, est)