Naozaj je na Slovensku po 10 rokoch stále rovnaký počet medveďov? Odborníci spochybňujú závery štúdie

Maximálny počet medveďov na Slovensku je 1 275, tvrdí štúdia vypracovaná Prírodovedeckou fakultou Univerzity Karlovej v Prahe. Zverejnila ju Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR. Oponentský posudok z decembra minulého roka však už nie. Ten v štúdii nachádza viacero nedostatkov. V závere správy dokonca odborníci zo Zvolena konštatujú, že nie je možné na základe spomínanej štúdie urobiť odhad početnosti medveďa pre celé Slovensko a pripomínajú, že jeho absolútne porovnávanie z predchádzajúcou štúdiou z roku 2015 je pre metodické rozdielnosti neobjektívne.

Na základe modelovania veľkosti populácie medveďa hnedého zo získaných vzoriek DNA sa dospelo k odhadu početnosti západokarpatskej populácie medveďa hnedého na 1 056 jedincov. Vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť tejto šelmy pohybuje od 1 012 do 1 275 jedincov.

Závery modelovania populácie medveďa hnedého na základe DNA analýzy sú takmer identické ako výsledky predchádzajúceho genetického sčítania z rokov 2013 a 2014. Pred dekádou ho realizoval tím v tom období profesora Technickej univerzity vo Zvolene Ladislava Pauleho, ktorý stanovil odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov na 1 214 jedincov. Je počet medveďov na Slovensku po desiatich rokoch naozaj stále rovnaký?

Zo získaných dát vraj nie je možné odhadnúť počet medveďov na celom Slovensku

Autori oponentského posudku usudzujú, že dáta štúdie Karlovej Univerzity nie sú relevantné pre odhad početnosti medveďa pre celé Slovensko, ale len vo vybraných územiach. Dokonca dodávajú, že relatívne porovnanie s predchádzajúcou štúdiou naznačuje zväčšenie populácie za posledných desať rokov.

„Z prezentovaných výsledkov je zrejmé, že zo zozbieraných vzoriek nebolo možné spracovať odhady celkovej početnosti, respektíve denzity na 100 kilometrov najmä pre Tatranský národný park a Národný park Nízke Tatry a tiež pre ďalších sedem území v kompetencii národných parkov a chránených krajinných oblasti.

Relevantné sa javia odhady pre štyri viac-menej periférne oblasti výskytu: Mala Fatra, Veľká Fatra, Poľana, Muránska Planina. Ak chýbajú vzorky z výmerou najrozsiahlejších území považovaných za jadrovú oblasť výskytu medveďa v Západných Karpatoch, môžme hovoriť o odhade veľkosti populácie pre Západné Karpaty?“ uvádzajú autori v správe, ktorá výskumu z Univerzity Karlovej oponuje.

Oponentský posudok vypracovali Peter Klinga, výskumník v oblasti ochranárskej genetiky a Peter Kaňoch, vedecký pracovník z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene.

Vzoriek, z ktorých štúdia vychádza, mohlo byť málo

V posudku sa autori dotýkajú aj samotného počtu vzoriek. Aj napriek ich relatívne vysokému množstvu existuje indikátor, ktorý naznačuje, že ich stále nebol dostatok. V správe uvádzajú, že zatiaľ čo v druhej sezóne sa nazbieral dvojnásobný počet vzoriek, zachytilo sa menej ako šesť percent unikátnych jedincov z prvej sezóny. Počet identifikovaných jedincov úmerne stúpal spolu s pribúdajúcimi genotypmi, čo svedčí o nedostatočnom ovzorkovaní populácie.

„Pri dostatočnom počte genotypov pre objektívnu analýzu odhadu početnosti s narastajúcim množstvom genotypov nedochádza už k zvyšovaniu počtu identifikovaných jedincov a takzvaná rarefakčná krivka sa približuje k asymptote [rarefrakcia označuje redukciu hustoty v priestore, pozn. red.]. Tu však s počtom vzoriek stále stúpal takmer priamo úmerne aj počet identifikovaných jedincov. Rarefakčná krivka teda naznačuje stále vysoký počet nezachytených jedincov vo vzorkovanej populácii. Táto skutočnosť má zásadný vplyv na následné odhady početnosti,“ uvádzajú autori oponentskej správy.

Autori posudku nespochybňujú odborné schopnosti zhotoviteľa štúdie

V závere tiež tvrdia, že vznesením pripomienok k predloženej štúdii určite nechceli kritizovať odborné schopnosti autorov, ktorí sa pokúsili z nazbieraného materiálu vyťažiť maximum informácií. Za hlavnú príčinu problému jednoznačne považujú nedostatočné vzorkovanie populácie v teréne.

„Musíme len súhlasiť s tvrdením autorov, že napriek použitiu rovnakých laboratórnych postupov a štatistických analýz, nie je pre odlišnosti v metodike možné výsledky porovnávať absolútne. Ale naopak, myslíme si, že výsledky je možné a potrebné porovnávať relatívne s ohľadom na okolnosti zberu vzoriek. Po detailnom preštudovaní použitej metodiky a prezentovaných výsledkov sme presvedčení, že v predkladanej štúdii je dostatok nepriamych dôkazov o náraste početnosti medveďa na Slovensku v porovnaní s posledným genetickým monitoringom v rokoch 2012 až 2015,“ píšu v závere správy Klinga a Kaňoch.

Súčasne žiadajú, aby bola kompletná štúdia zverejnená v plnom znení spolu s finálnou verziou posudzovanej výskumnej správy. Štandard prináša ich posudok v plnom znení.

Poľovníci majú vlastné štatistiky

Národné lesnícke centrum (NLC) pravidelne zbiera údaje o početnosti zvery od poľovníkov. Už pred rokom lesníci upozorňovali, že medveďov je podľa nich viac, ako tvrdia ochranári zo ŠOP SR. Aj tento rok sú ich odhady početnosti medveďa na Slovensku výrazne vyššie.

„Ak by sme uvažovali o čistom každoročnom prírastku bez prirodzenej mortality a iných úhynov, malo by na Slovensku ročne pribudnúť 300 až 400 nových medvieďat. Od roku 2014 by sme tu tak mali mať minimálne o 3-tisíc jedincov viac [oproti spomínanej štúdii, pozn. red.], a celková početnosť by tak mala prekračovať úroveň 4-tisíc medveďov hnedých,“ konštatuje aktuálne NLC vo svojom stanovisku k početnosti medveďov.

Centrum uvádza, že v rámci poľovníckej štatistiky sa za rok 2022 vykázalo 3 160 jedincov, k čomu sa po zhodnotení všetkých dostupných ukazovateľov (prirodzená mortalita a úhyn) prikláňa aj ich odborný odhad 2 500 až 3 200 kusov.

Aj preto sa javia byť výsledky projektu ŠOP SR, zameraného na určenie početnosti medveďa hnedého pomocou DNA analýz, ktorý zistil početnosť len niečo cez tisíc jedincov, ako vysoko nepravdepodobné. Rovnako ako autori oponentského posudku NLC konštatuje, že sa zrejme vyzbieralo a analyzovalo málo vzoriek.

O stanovisko k oponentskému posudku sme požiadali aj Štátnu ochranu prírody. Článok budeme aktualizovať.