USA by mali okamžite prestať s vyhrážkami o použití sily voči Iránu, vyhlásil v utorok minister zahraničia Abbás Arákčí. Reagoval tak na výroky predstaviteľov administratívy Donalda Trumpa pred súčasnými jadrovými rokovaniami.
Šéf iránskej diplomacie sa deň predtým v Ženeve stretol s riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaelom Grossim, s ktorým diskutoval o obnovení kontroly v jadrových zariadeniach Teheránu.
Zariadenia Fordú, Natanz a Isfahán sa vlani v júni stali terčom amerických útokov v rámci operácie Polnočné kladivo, ktorou vyvrcholila 12-dňová vojna s Izraelom. Teherán po útokoch pozastavil spoluprácu s jednou z najstarších agentúr OSN.
Vyjednávači islamskej republiky a Spojených štátov na veľvyslanectve Ománu vo švajčiarskom meste Ženeva dosiahli rámcovú dohodu o hlavných „určujúcich princípoch“ ďalších vyjednávaní, dodal Arákčí s tým, že je stále potrebné na nich ďalej pracovať.
Tento pokrok neznamená, že dohoda bude dosiahnutá čoskoro, ale cesta sa začala, povedal iránskym médiám po skončení rokovaní.
Trump a viacerí jeho podporovatelia z radov jastrabov v posledných dňoch a týždňoch opakovane zdôrazňovali ako želateľný stav zmenu režimu.
Najmä senátor Lindsey Graham na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii prirovnal najvyššieho vodcu Alího Chameneího k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi a naznačoval možnosť atentátu.
Ajatolláh Chameneí na pozadí rozhovorov vo Švajčiarsku poznamenal, že akýkoľvek pokus o zmenu režimu je vopred odsúdený na zlyhanie.
Irán počas rokovaní dočasne uzavrel Hormuzský prieliv medzi Perzským zálivom a Arabským morom, pričom ako dôvod uviedol vojenské cvičenie Islamských revolučných gárd.
Tento krok trval síce len niekoľko hodín, vyvolal však celosvetové obavy ekonomického charakteru. Prieliv je totiž jednou z hlavných tepien obchodu s ropou, pričom cezeň prechádza pätina svetového objemu.
Okrem uvedených „bezpečnostných dôvodov“ bolo cvičenie gárd aj symbolickou odpoveďou na navyšovanie americkej vojenskej prítomnosti v Indickom oceáne, kam Trump hodlal vyslať aj druhú lietadlovú loď a príslušnú obojživelnú skupinu.
Agentúra Reuters podotkla, že Teherán sa aj v minulosti vyhrážal, že prieliv uzavrie v prípade útoku na svoje územie.
Anonymný zdroj zo Ženevy agentúre povedal, že s Arákčím rokovali Trumpovi najvýznamnejší vyjednávači – osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a prezidentov zať Jared Kushner (bez oficiálnej funkcie).
Niekoľko dní pred rokovaniami priznali pre Reuters anonymné zdroje z Pentagónu, že Trumpova administratíva sa chystá na „týždne trvajúce“ operácie proti Iránu.
Trump opakovane vyzýval na prijatie novej dohody o obmedzení jadrového programu. Od pôvodného formátu – ktorý v roku 2015 vyrokoval jeho predchodca Barack Obama – odstúpil v roku 2018 spolu s rozsiahlym obnovením sankcií.
Trumpov nástupca Joe Biden niektoré sankcie uvoľnil a tiež rozmrazil približne šesť miliárd dolárov z humanitárnych fondov pre Teherán. Bidenovi kritici tento krok zo septembra 2023 spájali s následným útokom hnutia Hamas na južný Izrael – a teda so začiatkom vojny v Pásme Gazy.
Bidenov nástupca Donald Trump opätovne obnovil všetky pozastavené sankcie v zmysle politiky „maximálneho tlaku“, ktorou chcel donútiť šiitský režim, aby sa jadrového obohacovania vzdal. Okrem USA podporili obnovenie sankcií (snapback) aj štáty združené vo formáte E3 – Británia, Francúzsko a Nemecko.
V prípade uzavretia dohody o povolenej miere obohacovania uránu by sa sankcie a obchodné embargá pravdepodobne opäť pozastavili, zároveň by však protivládne protesty trvajúce od decembra minulého roka stratili na sile.
