Generálny prokurátor Maroš Žilinka na tlačovej konferencii, ktorá mimoriadne podráždila predstaviteľov vládnej moci, kritizoval boj s korupciou v Slovenskej republike. Stav označil za „katastrofálny“, pričom si pomáhal štatistikami s „hrozivými zisteniami“ za rok 2025.
Žilinka hovoril o „nevydarenom experimente“ pri novele Trestného zákona, ako aj pri zmene organizačnej štruktúry orgánov Policajného zboru, pričom pripomenul, že práve polícia je zodpovedná za odhaľovanie korupcie. Práve špecifické zložky polície (operatíva) a ich materiálno-technické zabezpečenie sú kľúčové pri odhaľovaní inak veľmi ťažko zistiteľnej korupčnej trestnej činnosti.
Prokuratúra kritizuje nízku aktivitu polície
Generálny prokurátor ozrejmil, že prokuratúra „môže dozorovať iba to, čo jej dodá orgán Policajného zboru“. Verejnosti predstavil aj štatistiky generálnej prokuratúry, podľa ktorých bolo v roku 2024 pre korupciu stíhaných približne 240 osôb, no obžalovaných iba 135, a v roku 2025 bolo stíhaných už len približne 70 osôb, pričom na približne 45 z nich boli podané obžaloby.
Daný pokles o 70 percent musí mať podľa Žilinku „svoje vysvetlenie“ a odmieta záver, že by „korupčná trestná činnosť jednoducho vymizla“. Generálny prokurátor zároveň špecificky dodal, že v roku 2025 „nebol odhalený ani jediný prípad korupcie na najvyšších miestach“.
V nadväznosti na vyjadrenia generálneho prokurátora vystúpila na tlačovej konferencii aj prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová, ktorá však verejnosti prezentovala úplne iné tvrdenia a štatistiky než Žilinka.
Prezidentka Policajného zboru uvádza veci na pravú mieru
Maškarová po úvodnom vyhlásení, že „chce dať veci na pravú mieru“, trvá na tom, že polícia korupciu a iné ekonomické trestné činy vyšetruje a že operatívno-pátracia činnosť sa podľa nej v minulom roku stala efektívnejšou. Rovnako odmietla tvrdenia o neskúsenosti policajných vyšetrovateľov.
Prezidentka Policajného zboru uviedla, že prezentácia policajných štatistík „nie je jej ani policajnou obhajobou, ale korektným a zodpovedným informovaním verejnosti“.
Práve v tomto bode môže verejnosť nájsť rozpor, keďže už zo samotných slov policajnej prezidentky je zrejmé, že polícia a prokuratúra operujú s odlišnými číslami a každá zložka pri korupcii tvrdí niečo iné.
Maškarová uviedla, že „jednoznačne môžeme vyvrátiť tvrdenie, že Policajný zbor v roku 2025 nekonal. Všimnite si nárast nielen objasnených trestných činov v tomto prípade (korupcia), ale aj to, že nárast z roku 2024 na 2025 ilustruje, že sme zvýšili a zintenzívnili boj proti tejto trestnej činnosti, ktorá je pre nás naozaj veľmi významná“.
Policajná prezidentka tak priamo popiera tvrdenia generálneho prokurátora o tom, že vyšetrovanie korupcie klesá.
Policajné štatistiky pri korupčných trestných činoch za rok 2025 uvádzajú 74 zistených skutkov, z ktorých bolo 41 objasnených (bola zistená konkrétna osoba) – ani tento údaj nesedí s vyjadrením generálneho prokurátora, ktorý hovorí o stíhaní približne 70 osôb.
Polícia odmieta slabú prácu operatívy
Policajná prezidentka totiž v štatistikách za rok 2025 v boji proti korupcii uvádza celkový počet 136 obvinených osôb (108 fyzických osôb a 28 právnických osôb) za korupčné trestné činy (41 skutkov), poškodzovanie finančných záujmov EÚ, legalizáciu výnosov z trestnej činnosti, podvody a machinácie pri verejnom obstarávaní.
Maškarová odmieta aj tvrdenie, že operatíva nekoná, keďže prezentovala štatistiku, podľa ktorej operatívna činnosť protikorupčnej jednotky v roku 2025 zahŕňala 240 operatívnych spisov, z toho 44 návrhov na začatie trestného stíhania a 60 nasadených informačno-technických prostriedkov.
Výsledky prezentované zástupcami Policajného zboru sú teda diametrálne odlišné od tých, ktoré prezentovala generálna prokuratúra.
Policajti vidia korupciu na vysokých miestach, prokuratúra nie
Zásadný rozpor je aj v tvrdeniach o boji s korupciou na najvyšších miestach. Kým Žilinka tvrdí, že v roku 2025 „nebol odhalený ani jediný prípad korupcie na najvyšších miestach“, prezidentka Maškarová sa snaží toto tvrdenie vyvrátiť.
Pri korupcii na „najvyšších miestach“ ponúkla policajná prezidentka odhalený prípad, v ktorom „obvinený ponúkal peňažnú sumu štátnemu tajomníkovi, aby vplýval na činnosť ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ponúknutý úplatok bol vo výške až 740-tisíc eur“.
Maškarová ďalej hovorila aj o odhalení korupcie vo verejnom sektore, kde „sme riešili korupciu starostov v okrese Ružomberok, Zvolen a Vranov nad Topľou, pri ktorej boli požadované úplatky nie v malom, ale naozaj už vo významnom množstve (dokopy za viac ako 300-tisíc eur). Nedávno, približne pred týždňom alebo dvomi týždňami sme riešili korupciu v nemocnici, kde primár nútil pacientov v onkologickom prostredí pod ťarchou ich životnej situácie ponúkať úplatky. Čiže naozaj riešime korupciu naprieč systémom: od vrchu až po spodok“.
Pri veľkých prípadoch policajná prezidentka spomenula aj prípad „Fólia“ týkajúci sa ochrany finančných záujmov EÚ, pri ktorom údajne dosiahla škoda na rozpočte EÚ až sedem miliónov eur a bolo zadržaných 14 osôb.
Na základe prezentovaných štatistík polície a prokuratúry možno jednoznačne hovoriť o úplne protichodných tvrdeniach.
V každom prípade prehráva verejnosť
Kým generálny prokurátor hovorí o katastrofálnom stave boja s korupciou pre nedostatok aktivity na strane polície, policajná prezidentka hovorí o náraste aktivity operatívy. Nesedia nielen čísla, ale ani povaha samotných odhalených trestných činov.
Podľa Žilinku nebol v roku 2025 odhalený ani jeden prípad vysokej korupcie, no Maškarová hovorí o prípade podplácania na ministerstve životného prostredia, čo možno nepochybne zaradiť do tejto kategórie.
Hoci by mali byť údaje o korupcii dvoch spolupracujúcich štátnych orgánov totožné, ich čelní predstavitelia ukazujú verejnosti úplne odlišný pohľad na to, ako sa štát stavia k boju s touto trestnou činnosťou.
To, ako je vôbec možné, že tieto významné štátne zložky v boji so zločinnosťou nielenže pracujú s inými dátami, ale zároveň ponúkajú odlišné verzie objektívneho stavu v oblasti korupcie, nie je zrejmé.
Policajná prezidentka hovorí o „ohradzovaní sa a vyvracaní tvrdení“ Maroša Žilinku. Ten zasa nevie o korupcii na najvyšších miestach, hoci Maškarová prezentuje odhalenú korupciu smerujúcu k ministerstvu či na úrovni starostov v stovkách tisíc eur.
V tomto prípade rozporov buď dochádza k škandalóznej neschopnosti vnímať objektívnu realitu na najvyšších miestach v štáte, alebo niekto klame o stave boja s korupciou. Vzhľadom na odborné zázemie oboch predstaviteľov štátnych orgánov možno prvý prípad vylúčiť.
Zásadným problémom však je skutočnosť, že pre verejnosť nie je prijateľná ani jedna z týchto možností.