Ďalšie dvojdňové rokovania medzi Spojenými štátmi, Ukrajinou a Ruskom sa v stredu predpoludním skončili. Agentúru Reuters o konci rozhovorov informoval ukrajinský predstaviteľ, pre TASS to potvrdil šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij.
„Ako viete, rokovania trvali dva dni. Včera boli veľmi dlhé, v rôznych formátoch. Dnes sme rokovali dve hodiny,“ poznamenal s tým, že utorkové rokovanie trvalo približne šesť hodín. Aj predošlé kolá prvých priamych rozhovorov od zlyhania tých z jari 2022 sa konali v dvojdňovom formáte – prvé boli 23. až 24. januára, po nich nasledovali tie zo 4. až 5. februára, oboje v Abú Zabí.
Ukrajinských vyjednávačov opäť vedie šéf národnobezpečnostnej rady a exminister obrany Rustem Umerov, ktorý rokovania opísal ako „intenzívne a podstatné“. Doplnil tiež, že obe strany zaznamenali pokrok v najpálčivejších témach.
Hoci sa rokovaní nezúčastnil, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že aj tretie kolo bolo „náročné“. „Vidíme, že sme dosiahli progres, no zatiaľ sú naše pozície nezlučiteľné,“ povedal.
Ukrajinský líder hovoril o pozíciách Ukrajincov a Rusov, ktoré zatiaľ nie je možné zladiť najmä v otázke území (Moskva požaduje celý Donbas, Kyjev to odmieta) a bezpečnostných záruk (Kyjev požaduje západné vojská na stráženie frontu, Moskva to odmieta). Dalo by sa však poznamenať, že nepriamo priznal údajne začínajúci sa rozkol v samotnej ukrajinskej delegácii.
Faktickou hlavou delegácie je podľa týždenníka Economist veliteľ vojenskej tajnej služby Kyrylo Budanov. Jeho podporovatelia sa však podľa ukrajinských zdrojov britského magazínu dostali do konfliktu s ľuďmi bývalého šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka.
„Krídlo zoskupené okolo Budanova verí, že záujmom Ukrajiny najlepšie poslúži rýchla dohoda pod vedením USA, a obáva sa, že okno príležitostí sa čoskoro uzavrie,“ tvrdí Economist s odvolaním sa na anonymných členov ukrajinského tímu. Kedysi Jermakova strana je naopak „oveľa menej nadšená“.
To by však znamenalo prijať aspoň čiastočne ruské požiadavky. Najpálčivejšou z nich je práve otázka Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré spolu s Chersonskou a Záporožskou Moskva jednostranne anektovala 30. septembra 2022.
Kremeľ navrhoval, aby ukrajinská armáda ustúpila z celého územia Donbasu, čím by sa frontová línia posunula ďaleko za pozície, ktoré Rusi kedykoľvek obsadili. Z pochopiteľných dôvodov to ukrajinská vláda rezolútne odmieta.
Namiesto zmrazenej frontovej línie administratíva Donalda Trumpa údajne navrhuje rozšírenie demilitarizovanej zóny, ktorú by zmluvné strany preformátovali na „voľnú ekonomickú“ zónu, zrejme pod záštitou novozaloženej Rady mieru.
„Spĺňa všetky požiadavky amerického cisára, ale pravdepodobne by neprešiel podľa amerického práva, najmä ak by vyžadoval akékoľvek de facto uznanie ruskej okupácie,“ poznamenal Economist.
V utorkovom rozhovore pre portál Axios Zelenskyj vyhlásil, že Rusi sú ochotní pristúpiť na jednodňové prímerie s cieľom organizovania volieb. Sám to však odmietol s tým, že Kyjev potrebuje najmenej 60 dní – podobne o potrebe dvoch mesiacov hovoril aj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Ukrajinský líder pokračoval tým, že považuje za „neférové“, že Trump a jeho vyslanci verejne tlačia Kyjev do ústupkov, zatiaľ čo Moskvu nie.
Budanov ako šéf Hlavného riaditeľstva rozviedky (HUR) Ministerstva obrany Ukrajiny je jedným z najlepšie informovaných mužov v krajine. Preukázal tiež značnú vojnovú „drzosť“, keď jeho agenti vypúšťali drony na ruské rafinérie ďaleko za Uralom.
Zjavne preto berie časť vyjednávačov jeho argumenty vážne, druhá strana sa však snaží dodržiavať Zelenského sľuby – medzi ktorými je aj územná celistvosť Ukrajiny. Ak hovoria zdroje Economistu pravdu, rokovania môžu na ukrajinskej strane zlyhať – a paradoxne sa tak urýchliť.
(reuters, tass, afp, tasr, sab)