V čase pôsobenia Smeru v opozícii išlo o agendu, ktorou tiež oslovoval voličov. Premiér vlani zdôrazňoval, že vláda predložila takzvané covidové amnestie v presvedčení, že postupy vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera v boji s pandémiou boli v absolútnej väčšine protiústavné a nezákonné.
„Časť týchto postupov bola označená za protiústavnú aj Ústavným súdom SR. Dnes vychádzajú na povrch informácie o ‚kvalite’ experimentálnych vakcín proti covidu-19 a zvrátenosti kampane na podporu očkovania pod názvom ‚Očkovanie je sloboda’, ktorej sa zúčastnila aj vtedajšia prezidentka SR pani Čaputová,“ tvrdil premiér na sociálnej sieti po tom, čo prezident Peter Pellegrini vrátil zákon o covidových amnestiách späť do parlamentu.
Zelená odškodneniu za povinnú karanténu
Fico odporúčal poslancom prelomiť veto prezidenta ešte vlani na schôdzi, ktorá sa začala koncom mája. Odvtedy však koalícia nie je schopná dohodnúť sa, čo s pripomienkami hlavy štátu. Tá za osobitný nedostatok považuje skutočnosť, že schválený zákon o amnestiách upravuje odškodnenie za všetky uložené pokuty za všetky spáchané priestupky pri porušení protipandemických opatrení.
„Zákonodarca žiadnym spôsobom tieto pokuty, respektíve priestupky nerozlišuje a umožňuje odškodnenie všetkých priestupcov,“ argumentoval prezident. Prekážalo mu porušovanie opatrení, ktoré chránili zraniteľné osoby, napríklad v nemocniciach alebo v zariadeniach sociálnych služieb.
Podľa prezidenta zákon v rozsahu, v akom bol schválený, predstavuje vážne morálne riziko z hľadiska dodržiavania opatrení, ktoré budú príslušné orgány ukladať a aj vynucovať v prípade iných krízových alebo mimoriadnych situácií. Hlava štátu však nemá problém odškodniť ľudí za povinnú karanténu.
Zásadná politická nezhoda medzi Smerom a Hlasom spočíva v tom, že Fico a jeho strana vnímajú covidovú amnestiu plošne, zatiaľ čo Hlas kopíruje názor prezidenta, že amnestia by mala byť zameraná len na určité špecifické opatrenia štátu počas pandémie, predovšetkým nútenú karanténu pre občanov vstupujúcich na Slovensko zo zahraničia.
Vláda schválila covidovú amnestiu ešte v novembri 2024. Podľa odhadu sa náklady na preplatenie pokút mali pohybovať na úrovni 3,3 milióna eur.
Rozdelený Hlas
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) pre Štandard povedal, že v Smere chcú prelomiť prezidentské veto pri odškodňovaní za protipandemické opatrenia a zákon prijať v podobe, v akej ho už raz parlament schválil. „Hlas sa zrejme bude chcieť prispôsobiť vetu prezidenta. Keby to bolo také, že sme dohodnutí, už by sme to spláchli,“ poznamenal Gašpar.
Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár (Hlas) poukázal na to, že nie všetci v klube jeho materskej strany majú na prelomenie veta rovnaký názor. „Niektorí poslanci zdieľajú názor hlavy štátu. Pýtali sme sa ministra vnútra, či sa dajú rozlíšiť priestupky, teda za čo bola pokuta udelená. Nedá sa to, všetko je na jednej kope,“ priblížil pre Štandard Čellár.
Šéf zdravotníckeho výboru parlamentu Vladimír Baláž (Smer) nevedel povedať, čo sa bude diať ďalej. „Rozumiem niektorým veciam, ktoré vytýka prezident,“ vyjadril sa pre Štandard Baláž. Zároveň však povedal, že zákon ako celok pri jeho schvaľovaní v parlamente podporil. Prekáža mu, že sa počas pandémie prijímali opatrenia bez toho, aby mali oporu v zákone, čím sa porušovali ľudské práva.
Minister Huliak sa s hazardom vyrovnal
Popri covidových amnestiách parlament mesiace odsúva tiež novelu zákona o hazardných hrách z dielne ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru).
Rovnako tento zákon prezident vetoval. Mal umožniť prevádzkovanie kasín aj v obciach, ktoré to výslovne na základe všeobecne záväzných nariadení svojich obecných zastupiteľstiev odmietajú. Pellegrini nepovažoval zmeny, ktorými poslanci upravili návrh ministra Huliaka, za dostatočné. Existovala obava, že kasína budú v obciach pokračovať naďalej.
Minister chcel pôvodne novelu prijať čo najskôr. Hovorilo sa totiž, že jedno z kasín, ktoré chcel zachrániť, bolo v bratislavskej Petržalke.
„Tým, že sa nestihlo zo strany Huliaka, čo sa malo stihnúť, tak si myslím, že to už nenaháňa,“ zhodnotil odkladanie hlasovania parlamentu o prezidentovom vete podpredseda Gašpar.
„Predseda Strany vidieka, pán minister Huliak, považuje vetovanú novelu zákona o hazardných hrách za uzavretú záležitosť a netrvá na prelomení veta. Prioritným cieľom novely bolo priniesť do štátneho rozpočtu desiatky miliónov eur, ktoré dnes pri výpadkoch pri výbere daní citeľne chýbajú v štátnom rozpočte,“ uviedol pre Štandard hovorca rezortu cestovného ruchu a športu Patrik Velšic.
Upozornil, že vo februári parlament v rámci novely zákona o bankách doplnil aj ustanovenia zákona o hazardných hrách. Po novom je národná lotériová spoločnosť oprávnená vykonávať činnosť aj mimo územia SR, číselné lotérie je možné hrať aj na samoobslužných stávkových termináloch, skracuje sa povinnosť uchovávať nepredané žreby zo šiestich mesiacov na 60 dní a výlučne Tipos môže po novom prijímať stávky na výsledky číselných lotérií. Ďalšiu novelu preto poslanci Huliakovej strany nebudú iniciovať.
Postup opozície údajne zbytočne burcuje ľudí
Parlament pred sebou tlačí aj viac ako sto opozičných návrhov zákonov od vlaňajšej jesene. Niektoré čakajú na prerokovanie viac ako pol roka. Postup je zvyčajne taký, že prednosť dostanú vládne návrhy a následne niektoré zákony iniciované koaličnými poslancami.
Na začiatku schôdzí sa spravidla strhne ostrá slovná výmena, o jednom bode programu sa diskutuje aj celý rokovací týždeň. V decembri to bol zákon, ktorým sa mal zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a nahradiť ho novým. Na prvej tohtoročnej schôdzi poslanci zase veľa času venovali zmene zákona o pravidlách rokovania Národnej rady.
„Aj opozícia si musí sypať popol na hlavu a pozrieť sa na všetky tie rozpravy, na umelo predlžované tretie čítania, keď opakuje presne to isté, čo hovorila v druhom čítaní,“ zdôraznil poslanec Dušan Jarjabek. Podľa neho opozícia aj priznáva, že takto postupuje preto, aby vplývala na dĺžku rokovania. „Je to zbytočné, je to agresívne a je to len preto, aby sa istá časť spoločnosti burcovala do ulíc,“ usúdil poslanec.
Vyhradený čas pre opozíciu
Parlament prerušil prvú schôdzu v tomto roku 13. februára. Ďalšiu má naplánovanú na polovicu apríla. Predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas) však prišiel so zmenou – poslanci sa stretnú 17. marca na štyri dni. Venovať by sa mali prevažne odkladaným opozičným návrhom.
Hlasovať sa o nich bude až na schôdzi v apríli. Očakáva sa, že zastúpenie vládnych poslancov na marcovom rokovaní o opozičných návrhoch bude skôr skromné. Podľa Jarjabka koalícia vyšla opozícii v ústrety, „ak to zase nevyužije na bohapusté politické buntošenie“.
Dostál: Majú prázdniny
Opozičný poslanec Ondrej Dostál (klub SaS) kritizoval, že namiesto toho, aby parlament riadne rokoval o zákonoch, koalícia sa rozhodla mať dvojmesačné prázdniny.
„Vyšle nejaké služby na štvordňové zasadnutie Národnej rady, ktoré bude bez hlasovaní a na ktoré nebudú mať koaliční poslanci dôvod prísť. Predpokladajú, že v priebehu štyroch dní vybavia veľkú časť opozičných návrhov, ktoré parlament tlačí pred sebou z dôvodu, že sa zaoberá vecami, ktoré trápia skôr vládnych politikov, ale neriešia sa problémy krajiny,“ povedal pre Štandard Dostál.
Poslanec nepredpokladá, že by koalícia zmenila svoj prístup a prestala predkladať „návrhy zákonov ohrozujúce demokraciu a právny štát, ktoré si budú vyžadovať silnú odpoveď opozície“. Aj preto sa zrejme budú podľa poslanca hromadiť opozičné návrhy zákonov bez toho, aby ich plénum parlamentu prerokovalo.
Ak by sa poslanci nestihli do konca volebného obdobia venovať všetkým predloženým návrhom, napokon prepadnú. Nový parlament totiž začína s „čistým stolom“.