Americký prezident Donald Trump vo štvrtok otvoril prvé zasadnutie Rady mieru. V úvodných poznámkach sa však pohrával s otázkou vojny, zatiaľ čo sa k brehom Iránu blíži druhá lietadlová loď.
„Je to slovo, ktoré sa ľahko vyslovuje, ale ťažko realizuje – mier. My ho však zrealizujeme,“ vyhlásil šéf Bieleho domu s odkazom na názov medzinárodného orgánu. Ten pôvodne založil s cieľom hostiť mierové rokovania medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, ktoré od októbra 2023 bojujú v Pásme Gazy.
Na adresu Iránu – ktorý so Spojenými štátmi rokuje o svojom jadrovom programe od apríla 2025 – povedal, že možno uzavrú dohodu. „Teraz budeme musieť možno urobiť ďalší krok – alebo aj nie. Možno uzavrieme dohodu. To sa dozviete pravdepodobne v priebehu najbližších desiatich dní,“ vyhlásil.
Šéf Bieleho domu zopakoval, že Teherán „nesmie mať jadrové zbrane“. „Mier na Blízkom východe nemôže existovať, ak budú mať jadrové zbrane,“ dodal.
Obnova Gazy
Rovnako novým je aj rade podriadený „technokratický“ výbor, ktorý má palestínsku enklávu spravovať. Ten pred začiatkom inauguračného stretnutia Rady mieru oznámil otvorenie náboru do nových policajných síl a podľa zdroja agentúry Reuters sa už stihlo prihlásiť 2-tisíc Palestínčanov.
Rada mieru vznikla koncom januára na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF), jej cieľom je naplnenie dohody o prímerí medzi Tel Avivom a Hamasom vrátane demilitarizácie palestínskych nacionalistov a stiahnutia izraelských vojsk.
Trump preto vyhlásil, že vojna v Gaze „sa skončila“, hoci ešte existujú „drobné plamene“ lokálnych prestreliek. Gazské ministerstvo zdravotníctva od začiatku prímeria zaznamenalo viac ako 570 zabitých, pričom Obranné sily Izraela (IDF) „takmer každý deň“ zasahujú proti „teroristom“, ako priznal denník Times of Israel.
Prezident USA si je istý, že Hamas zloží zbrane – hoci samotná skupina oznámila, že tak neurobí. „Ak to neurobia, čaká ich tvrdá odplata,“ varoval Trump. Odmietol však tvrdenie, že militanti sú „ochotní zomrieť“ v boji proti Izraelu. „Všetci hovorili: ‚Ach, im neprekáža zomrieť.‘ Nie, oni nechcú zomrieť,“ vyhlásil.
Na začiatku zasadnutia tiež povýšil svojho zaťa Jareda Kushnera na „vyslanca mieru“. Manžel Ivanky Trumpovej tak konečne získal oficiálnu funkciu – doteraz sa po boku osobitného vyslanca Stevea Witkoffa zúčastňoval na mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou či medzi Izraelom a Hamasom ako „súkromná osoba“.
Kritika Európy
Z Európskej únie prišla na adresu Trumpovej rady najmä kritika. Najmenej traja predstavitelia sa však na zasadnutí zúčastnili. Maďarský premiér Viktor Orbán už v januári avizoval svoju účasť so slovami, že Maďarsko „potrebuje mier, aby mohlo rásť a rozvíjať sa“, delegáta však poslalo aj Bulharsko.
Dočasný premiér Rosen Željazkov na fóre vo švajčiarskom Davose oznámil, že vyšle predstaviteľa Nikolaja Mladenova – ktorý dostal od americkej vlády poverenie na post „vysokého predstaviteľa“ rady. Po kritike za odloženie volieb však končiaci predseda bulharskej vlády vyslal diplomata nižšej protokolárnej úrovne.
Spomedzi európskych štátov mimo EÚ sa k rade pripojili aj Albánsko, neuznané Kosovo a Bielorusko, ktoré je terčom európskych sankcií. Za Komisiu sa však ako pozorovateľka zúčastnila aj eurokomisárka pre Stredomorie Dubravka Šuicová, čo sa stretlo s kritikou Paríža.
Obavy starého kontinentu spôsobuje aj fakt, že Trump je podľa zakladajúcej listiny Rady mieru jej doživotným prezidentom.
Kto je kto v Rade mieru
Členmi predsedníctva rady sú okrem Mladenova, Witkoffa a Kushnera aj minister zahraničia Marco Rubio, britský expremiér Tony Blair, prezident Svetovej banky Ajay Banga a riaditeľ investičnej spoločnosti Apollo Global Management Marc Rowan.
Posledný menovaný je dedičom finančného impéria, ktoré založil investor Leon Black – dlhoročný klient a spolupracovník známeho newyorského finančníka a odsúdeného pedofila Jeffreyho Epsteina.
Súčasťou rady sú aj medzinárodné stabilizačné sily, ktoré majú dohliadať na dodržiavanie prímeria. Ako avizoval Trump, zapoja sa do nich Indonézia, Maroko, Albánsko, Kosovo a Kazachstan.
„Egypt a Jordánsko poskytujú veľmi podstatnú pomoc, vojakov, výcvik a podporu pre veľmi spoľahlivú palestínsku políciu,“ dodal Trump s tým, že na ich fungovanie, ako aj na réžiu celej rady a príslušného Národného výboru pre správu Gazy vyčlení desať miliárd dolárov.
Po jednej miliarde dolárov pripísali na účet Rady mieru aj Saudská Arábia, Katar a Kuvajt. Spojené arabské emiráty venovali 1,2 miliardy dolárov. Futbalová aliancia FIFA oznámila príspevok vo výške 75 miliónov dolárov na „futbalové projekty“ v Gaze. Jej prezident Gianni Infantino sa tiež zúčastnil na prvotnom zasadnutí rady, pričom pózoval s trumpovskou červenou šiltovkou s nápisom „USA“.
Pripomeňme, že Slovensko Trumpovu pozvánku odmietlo, premiér Robert Fico aj minister zahraničia Juraj Blanár rade vytkli najmä „členské“ v hodnote jednej miliardy dolárov a tiež neistotu, „či ide len o dočasný orgán“, alebo nie.
„Dávame prednosť existujúcemu medzinárodnému poriadku založenému na výsledkoch druhej svetovej vojny a Charte OSN,“ podotkol Fico. Blanár a český minister zahraničia Petr Macinka sa podľa denníka Le Figaro zúčastňujú na zasadnutí ako pozorovatelia.
(reuters, toi, sab)