Ministerstvo zdravotníctva informovalo, že nová vyhláška o rozdelení výdavkov verejného zdravotného poistenia podľa jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti na rok 2026 prináša stabilné a transparentné financovanie. Podľa rezortu posilňuje prevenciu, zohľadňuje nákladové tlaky aj úsporné opatrenia a ponecháva priestor na flexibilitu.
Účinnosť nadobudla 15. februára 2026. Vychádza z limitu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v rozpočte verejnej správy na tento rok a rozdeľuje ho medzi jednotlivé zdravotné poisťovne.
Vyhláška sa týka všetkých, ktorí sú súčasťou verejného zdravotníctva. Ide o zdravotné poisťovne, ktoré dostanú presne určený balík peňazí. Ten musia rozdeliť medzi nemocnice, ambulancie, lieky či prevenciu.
Pre nemocnice, ambulancie, polikliniky či laboratóriá to znamená, koľko peňazí bude v systéme na mzdy zdravotníkov, výkony, lieky a pomôcky aj jednodňové zákroky. Vyhláška ovplyvňuje aj samotných zdravotníkov, keďže počíta s rastom miezd a stabilizáciou personálu.
Nejde teda o prerozdelenie peňazí medzi ľudí, ale medzi poisťovne a typy zdravotnej starostlivosti, no dosah to má na každého pacienta.
Prerozdelia takmer 8,9 miliardy eur
Celková suma určená na zdravotnú starostlivosť v roku 2026 predstavuje takmer 8,9 miliardy eur. Z toho minimálne 230 miliónov eur musí ísť na prevenciu, napríklad na skríningy či preventívne programy.
Ako uvádza zdravotnícky rezort, vyhláška zároveň počíta s vyššími nákladmi, napríklad s rastom miezd zdravotníkov, infláciou či so starnutím populácie. Má pomôcť podporiť stabilizáciu zdravotníckeho personálu, skrátiť čakacie lehoty či presúvať niektoré zákroky do jednodňovej starostlivosti, aby pacient nemusel ležať v nemocnici dlhšie, než je potrebné.
Zároveň má priniesť úspory približne 242 miliónov eur najmä pri liekoch, zdravotníckych pomôckach a efektívnejšom fungovaní nemocníc, tak aby neovplyvnili pacienta.
Časť peňazí, približne 306 miliónov eur, majú poisťovne k dispozícii flexibilne – môžu ich presunúť tam, kde bude najväčšia potreba. Nemajú si ich však „nechať“, ale použiť efektívne.
Celé nastavenie bude kontrolovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v prípade porušenia pravidiel môže poisťovne sankcionovať.
ANS: Nemocnice musia zvýšiť platy, peniaze na to nedostanú
Zástupcovia slovenských nemocníc novú vyhlášku kritizujú. Vravia, že materiál, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním ešte v decembri, sa výrazne líši od aktuálne zverejneného dokumentu.
Upozorňujú, že potreba ich členov je minimálne 135 miliónov eur, no alokácia pre nich je len 31 miliónov eur, čo je necelá štvrtina ich oprávnených nárokov a medziročný nárast iba o 1,25 percenta.
„Nerozumieme tomu, prečo nemocnice majú dostať omnoho nižšie percento, keď ako jediné majú zákonnú povinnosť zvyšovať mzdy. Naopak, segmenty, ktoré túto povinnosť nemajú, dostanú vyššie percentuálne nárasty. Na jednej strane nás štát zaviazal vyplatiť presne určenú sumu na mzdy, na druhej strane nám poskytne ani nie štvrtinu potrebnej sumy. To popiera základnú logiku,“ vyjadril sa pre Štandard viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Igor Pramuk s tým, že to vnímajú ako ignorovanie zákonných potrieb poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Uvádza, že pri ostatných segmentoch ide o nárast od troch do ôsmich percent. Ostatné segmenty tvoria napríklad spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, pod ktoré spadajú služby ako rádiológia, biochémia, hematológia, patológia či rehabilitácia. Ďalším segmentom je napríklad špecializovaná ambulantná starostlivosť.
Viceprezident varuje, že pri zachovaní súčasného znenia vyhlášky by takýto rozdiel mohol zasiahnuť aj pacientov v nemocniciach.
„Ak nemáte zdroje na mzdy, nemôžete zamestnávať zdravotníkov. Ak nemáte zdravotníkov, musíte obmedziť rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ak nemáte dostupnú zdravotnú starostlivosť, dopláca na to pacient, napríklad v podobe dlhších čakacích lehôt,“ upresnil Pramuk.
Doplnil, že problém sa týka všetkých poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na zriaďovateľa, teda súkromných aj štátnych nemocníc.
Ministerstvu preto navrhujú, aby sa peniaze rozdelili spravodlivo na základe reálnych potrieb a nákladov, ktoré vznikajú z legislatívnych požiadaviek.
„Ak ministerstvo zdravotníctva a štát pristúpili na valorizáciu platov, mali by na to poskytnúť zdroje. Máme zdokumentovaný prísľub financovania od rezortu, no tieto peniaze sme stále nedostali,“ pripomenul Pramuk.
Ministerstvo zdravotníctva SR deklaruje, že zástupcovia ministerstva budú programovú vyhlášku komunikovať so všetkými partnermi. „Je prirodzené, že sa v nej stretávajú požiadavky z viacerých smerov a oblastí, preto pri príprave hľadalo ministerstvo čo najširší konsenzus pri napĺňaní cieľov zdravotnej politiky," dodal komunikačný odbor rezortu.