Jej prvý viceprezident Igor Pramuk informoval, že niektoré nemocnice už teraz nemajú na výplaty pre zamestnancov a snažia sa to riešiť inými zdrojmi.

Dodal, že v súčasnosti majú nemocnice z Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) platné zmluvy so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou len do konca apríla. S poisťovňami Union a Dôvera majú platné zmluvy na dlhšie obdobie.

„Problém však spočíva v tom, že aktuálne financovanie na základe týchto zmlúv nepokrýva zásadné zvýšenie miezd zdravotníckych pracovníkov a najmä lekárov, ktoré si presadilo Lekárske odborové združenie pod hrozbou hromadných výpovedí,“ upresňuje pre Štandard Pramuk s tým, že záujmy sa síce presadili, ale ich finančné krytie už nie. 

Chýbajú milióny

Prakticky všetky ich členské nemocnice podľa viceprezidenta dnes zápasia s tým, ako pokryť svoje základné prevádzkové náklady, vrátane výplat zamestnancov.

Asociácia tvrdí, že nemocniciam chýba 130 miliónov eur. Pôvodná suma, ak napočítajú všetky predpokladané dosahy, vrátane tých, ktoré vyplývajú z Memoranda medzi LOZ a vládou, je 170 miliónov eur.

Suma 130 miliónov eur vychádza z absolútneho minima na zachovanie súčasného stavu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z dát a potrieb, ktoré zhromažďujú od konkrétnych nemocníc.

„Každá nemocnica má presné údaje o počte a štruktúre zamestnancov, takže vieme vyčísliť náklady spojené s legislatívnym rastom miezd, ktorý tvorí približne 80 percent z tejto požiadavky. Zvyšok tvoria náklady spôsobené infláciou – ide najmä o zdraženie energií, liekov, zavedenie transakčnej dane a ďalších nákladov, ako sú rekreačné a športové poukazy,“ vymenúva zásadné položky Pramuk.

Potreby ANS na navýšenie financovania za všetky zdravotné poisťovne sú v objeme spomínaných 130 miliónov eur. Momentálne s poisťovňami rokujú a zatiaľ dosiahli vyrokované prostriedky vo výške zhruba 85 miliónov eur.

„Za posledné obdobie sa konali už tri kolá rokovaní s predstaviteľmi zdravotných poisťovní aj ministerstva zdravotníctva. Rokovania trvajú dlhšie jednak preto, že rezort meškal so zverejnením programovej vyhlášky, ale ešte významnejší je problém nedostatku zdrojov,“ dodáva súčasný šéf asociácie Pramuk.

Ako sa vyjadril, spolu s ministerstvom zdravotníctva konštatujú, že financií pre slovenské nemocnice a na zvýšenie zákonných nárokov je jednoducho málo.

Všeobecná zdravotná poisťovňa Štandardu potvrdila, že rokovania s Asociáciou nemocníc Slovenska naďalej pokračujú. „Cieľom je nájsť obojstranne prijateľné riešenie. Ponuka Všeobecnej zdravotnej poisťovne je korektná v intenciách programovej vyhlášky,“ hovorí jej hovorkyňa Danka Capáková, pričom konkrétnejšie informácie o obsahu rokovaní nešpecifikovala.

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský reagoval, že mzdy vyplývajúce z memoranda medzi združením a vládou v rozpočte kryté boli. „Teda čo konkrétne z tej dohody im robí 130 miliónov? Dodržiavanie zákonov, alebo personálnych normatívov či zákonníka práce? To nie sú náklady, ale zákon,“ zdôrazňuje pre Štandard.

Pripomína, že Pramuk je šéfom neštátnych nemocníc siete Penta a tie, spolu s nemocnicami siete Agel, dostávajú od poisťovní viac peňazí ako ostatné nemocnice. Tento fakt podľa jeho slov potvrdila aj analýza rezortu financií.

"Súkromné nemocnice majú nadštandardné príjmy. Taktiež podľa analýzy ministerstva zdravotníctva, konkrétne Centra pre klasifikačný systém pre DRG, súkromné nemocnice majú 23-percentné marže. Nerozumiem teda, o akom nedostatku financií hovoria, keď máme súkromné zdravotné poisťovne a súkromné nemocnice ziskové," dopĺňa.

Ministerstvo zdravotníctva sa k téme nedostatku financií v nemocniciach do uzávierky nevyjadrilo.

Neférové financovanie župných nemocníc

Na dlhodobo nespravodlivý systém financovania nemocníc na Slovensku upozorňuje aj Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).

Podľa jeho predsedníčky Eriky Jurinovej na základe analýz Najvyššieho kontrolného úradu SR a Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií je zrejmé, že verejné župné nemocnice sú systematicky znevýhodňované.

A to v bežnom financovaní zo zdravotných poisťovní, ako aj v prístupe k investičným zdrojom. „Naše župné nemocnice poskytujú kvalitnú a najmä dostupnú zdravotnú starostlivosť pre ľudí v kraji často ako jediný spoľahlivý poskytovateľ v regióne,“ konštatuje.

Na tlačovej konferencii uplynulý utorok dodala, že napriek tomu čelia systémovo nespravodlivému financovaniu, ktoré zvýhodňuje vybrané súkromné siete, ale aj štátne nemocnice.

Dopĺňa, že tie totiž získavajú dodatočné zdroje z kapitoly ministerstva zdravotníctva a pri oddlžovaní aj z rozpočtu ministerstva financií.

Riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Silvia Pekarčíková upresnila, že v roku 2024 dosiahli župné nemocnice hospodársky výsledok 1,153 milióna eur, čo je výrazne menej v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

„Dôvodom je predovšetkým rast mzdových nákladov, ktorý nie je krytý adekvátnym nárastom platieb z poisťovní. Ďalším faktorom sú nižšie platby za jednu štandardizovanú hospitalizáciu,“ pomenúva konkrétne rozdiely.

Zatiaľ čo podľa nej dostávali niektoré siete súkromných nemocníc v roku 2024 od VšZP v priemere 3 134 eur, iné konkurenčné nemocnice dostali od štátnej poisťovne za jednu štandardizovanú hospitalizáciu 2 905 eur a tie župné len 2 822 eur.

Kraj preto vyzýva na systémovú reformu financovania zdravotnej starostlivosti, ktorá zabezpečí rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov bez ohľadu na ich zriaďovateľa.

Zadlženosť nemocníc narastá

Koncom januára 2025 uverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou správu o financovaní nemocníc. V nej sa konštatuje, že jeden z najvýraznejších problémov slovenského zdravotníctva je narastajúca zadlženosť štátnych nemocníc.

„Aj napriek pravidelnému dofinancovaniu, ktoré v roku 2024 dosiahlo hodnotu 191 miliónov eur, sa celkový dlh nemocníc vyšplhal na približne 165 miliónov eur. Tento trend poukazuje na nedostatočnú udržateľnosť súčasného modelu financovania a potrebu systémových zmien,“ vyčísľuje úrad na svojom webovom sídle.

Zároveň je podľa neho problematické, že pri analýze efektivity sa zohľadňujú predovšetkým zdroje z verejného zdravotného poistenia, pričom ďalšie významné zdroje, ako sú kapitálové výdavky, príspevky zriaďovateľov či financie na oddlženie, sú často ignorované.

Kým najviac peňazí získavajú nemocnice z verejného zdravotného poistenia, ostatné zdroje tiež nie sú zanedbateľné. Príkladom sú covidové príspevky z roku 2022 a oddlžené dlhy voči Sociálnej poisťovni v roku 2023.

 „Táto metodologická prax môže skresľovať reálne výsledky financovania, keďže štátne nemocnice dostávajú podstatne viac dodatočných zdrojov oproti neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje Úrad pre dohľad.

Neopomína tiež dlhodobý problém slovenského zdravotníctva - výrazné rozdiely v efektívnych základných sadzbách medzi nemocničnými zariadeniami rôznych typov a zriaďovateľov.