Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska zverejnila na svojich sociálnych sieťach status, v ktorom tvrdí, že manželstvo pre všetkých už nie je otázkou ideológie, ale dát.
Opiera sa o správu RAND Corporation a prezentuje jej závery ako definitívny dôkaz, že redefinícia manželstva priniesla spoločnosti jednoznačne pozitívne výsledky a nikomu neuškodila. Debata je podľa nej v podstate uzavretá.
Tvrdí, že v štátoch, kde platí manželstvo pre všetkých, sa zlepšilo duševné aj fyzické zdravie LGBT ľudí. K tomu pridáva aj vyhlásenie o posilnení ekonomickej stability a emocionálne lepších výsledkoch detí v týchto „rodinách“.
Je nepochopiteľné, že Plaváková ako vyštudovaná doktorka práv sa vo svojom príspevku pozastavuje nad tým, že konkrétnym ľuďom tieto prostriedky údajne odopierame. Ako predstaviteľka LGBT komunity má zrejme potrebu presadzovať okovy progresivizmu a svojej vlastnej zvrátenosti aj na Slovensku.
Ako Plaváková zavádza?
Plaváková tvrdí, že niektorým ľuďom odopierame výdobytky manželstva. To je zavádzajúce. Väčšinu praktických otázok, akosú majetkové vzťahy, dedenie či zastupovanie, je možné riešiť prostredníctvom existujúcich právnych nástrojov, ako sú plnomocenstvá alebo závet. Spor preto nestojí na tom, či niekto môže mať právnu ochranu, ale na tom, či má štát zmeniť samotnú definíciu manželstva.
Otázka adopcií nie je otázkou emócií, ale opatrnosti. Štúdie, na ktoré sa progresívci odvolávajú, stoja prevažne na kváziexperimentálnych modeloch, ktoré pracujú s odhadmi a predpokladmi. To nie sú kontrolované experimenty, ale štatistické modely citlivé na výber dát a metodiku. Ak ide o deti, štát má povinnosť postupovať obozretne, nie ideologicky.
Rovnosť je podľa poslankyne pilier, ktorý robí spoločnosť silnou a odolnejšou v zlom počasí. Áno, je, práve preto by sme nemali zvýhodňovať konkrétnych ľudí len na základe ich orientácie a ohýbať podľa nich slovenský právny poriadok.
Plaváková prezentuje koreláciu ako dôkaz kauzality. To, že sa po legalizácii niekde zlepšili určité ukazovatele, ešte neznamená, že ich spôsobila samotná redefinícia manželstva. Spoločnosť sa mení z mnohých dôvodov – ekonomických, kultúrnych, demografických. Seriózna vedecká diskusia rozlišuje medzi súbehom javov a príčinou.
Údajne sú na tom deti pri výchove pármi rovnakého pohlavia emocionálne lepšie. Catholic University of America uverejnila štúdiu, ktorá toto tvrdenie vyvracia a potvrdzuje, že nie je možné spoľahlivo preukázať pozitívny alebo negatívny efekt na dieťa.
Ekonomické ukazovatele, ako sú záujem o hypotéky alebo rast príjmov, sú ovplyvňované desiatkami faktorov – úrokovými sadzbami, infláciou, pandemickými opatreniami či demografickými zmenami. Pripisovať tieto trendy jednej legislatívnej zmene je metodicky problematické. Bez jasného oddelenia ostatných premenných ide skôr o interpretáciu než dôkaz.
Manželstvo nie je sociálny experiment
Manželstvo nie je nástroj určený na zlepšovanie štatistickej pohody vybraných skupín a ani sociálny experiment. Je to zväzok muža a ženy. Bodka.
Jeho úlohou ako civilizačnej inštitúcie je ochrana a stabilizácia prostredia, v ktorom prirodzene vzniká a vyrastá nový život. Manželstvo neexistuje preto, že každý konkrétny pár musí mať deti, ale preto, že spoločnosť potrebuje osobitne chrániť zväzok muža a ženy ako jediný vzťah, z ktorého môže nový život prirodzene vzísť.
Ak by progresívci násilne zmenili jeho definíciu, nebola by to iba zmena paragrafu v Ústave. Bola by to snaha o zmenu komplexného chápania rodiny. Musíme si uvedomiť, že nie všetko, čo je politicky presaditeľné, je aj morálne správne.
Keď sa z výnimočného zväzku orientovaného na plodnosť a dopĺňanie sa pohlaví stane všeobecná forma partnerského spolužitia, štát vysiela signál, že na pohlaví, materstve a otcovstve nezáleží.
Čo je cieľom tejto propagandy?
Človek je ako nádoba. Počas života sa napĺňa tým, čo prijíma – rodinnými vzťahmi, tradíciou, vierou, skúsenosťami predchádzajúcich generácií. Hodnoty sa nededia automaticky, odovzdávajú sa. Práve preto je spor o manželstvo sporom o to, čím budú tieto nádoby napĺňané v budúcnosti.
Na to, aby sa akýkoľvek človek dal zmanipulovať a stal sa verným zástancom dúhovej kultúry, musia tieto nádoby vyprázdniť a naliať do nich jediný „správny“ názor. V tomto prípade útočia na jednu z najvzácnejších foriem spolužitia – na rodinu.
Frontálny útok, ktorý má spôsobiť, aby v nás zhaslo človečenstvo, maskujú frázami o tolerancii a pasujú sa do rolí obetí, ako v tomto prípade Plaváková. Obeťou však nie je ona, ani akýkoľvek iný jedinec s orientáciou akokoľvek odlišnou od heterosexuálnej. Obeťou je tradičná rodina.
Progresívci sa boja kríža
Nie je náhoda, že spor o manželstvo sa často prelína so sporom o vieru. Keď poslanci tejto politickej strany spochybňujú zmluvu so Svätou stolicou alebo zľahčujú kresťanské sviatky, nejde o jednotlivé prešľapy. Ide o širší postoj k tradícii, ktorá formovala Slovensko po stáročia.
Kríž totiž nepredstavuje len náboženský symbol. Je symbolom poriadku, obety a pravdy, ktorá nie je závislá od aktuálnej spoločenskej nálady.
Okrem útoku na rodinu tak môžeme u tejto strany zreteľne badať aj ďalší postup. Okrem snahy o likvidáciu rodiny tak, ako ju poznáme, prichádzajú na rad aj záležitosti viery a našich hodnôt. Ide o širší kultúrny posun, v ktorom sa kresťanské chápanie človeka postupne vytláča z verejného priestoru.
Progresívne Slovensko nemá patent na pravdu. Má však víziu sveta, v ktorom sa človek chápe ako bytosť bez pevne daného základu, bez prirodzenosti, bez zakorenenia, bez biologickej a morálnej danosti, ktorá sa klania dúhovej vlajke namiesto kríža.
Je to dôsledok ich neschopnosti akceptovať pravdu, ktorá im nesedí do vopred napísaného scenára.
Boja sa jej.
Keď sa pohlavie stáva otázkou sebadefinície a telo predmetom technickej úpravy podľa vnútornej predstavy, nejde už o rozšírenie práv. Ide o zmenu chápania človeka.
Ak prestaneme uznávať, že existuje prirodzený poriadok, že muž a žena sú biologickou realitou a že rodina má prirodzený základ, potom sa človek redukuje na projekt vlastnej vôle.
Človek bez prirodzenosti sa stáva objektom sociálneho inžinierstva.