Nebo nad Sliačom nemá patriť len stíhačkám. Štát chce obnoviť aj civilné lety

Budúcnosť letiska Sliač sa po rokoch neistoty začína črtať konkrétnejšie. Nie v rovine deklarácií, ale v podobe harmonogramov, majetkových krokov a medzirezortnej koordinácie. To je podstatný posun.

Letisko, ktoré bolo od roku 2020 pre civilnú dopravu fakticky uzavreté, sa má podľa aktuálnych plánov stať do roku 2027 opäť funkčnou vstupnou bránou pre stredné Slovensko a zároveň modernou vojenskou základňou pre stíhačky F-16.

Genéza projektu siaha do roku 2019, keď vláda rozhodla o rozsiahlej modernizácii vojenskej časti letiska v súvislosti s nákupom amerických stíhačiek F-16. V roku 2020 sa pristúpilo k ukončeniu civilnej prevádzky z dôvodu rekonštrukcie vojenskej časti pre tieto nové stroje.

Stíhačky F-16 pristávali pre rekonštrukciu letiska Sliač na vojenskom letisku v Kuchyni. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Nasledovali roky stavebnej prestávky v rokoch 2020 až 2021, administratívnych prieťahov a zmenených termínov. Civilná prevádzka sa síce v roku 2022 obnovila pre charterovú sezónu a v roku 2023 sa opäť robili civilné lety, no išlo o dočasné a kapacitne obmedzené riešenia.

Čísla ukazujú potenciál aj limity. V roku 2019 letisko počas sezóny odbavilo 39 089 cestujúcich. V lete 2023 to bolo približne 15-tisíc dovolenkárov. Pokles o viac než 60 percent však nebol len dôsledok pandémie covidu, ale aj infraštruktúrnej neistoty a absencie stabilného modelu fungovania.

Mohlo by Vás zaujímať Letecká linka Bratislava – Košice opäť funguje. Budú mať o ňu cestujúci záujem?

Nový impulz po roku 2024

Zlom nastal v roku 2024, keď prevzal rekonštrukciu plne do vlastnej réžie štát. Vlastníkom areálu je Ministerstvo obrany SR, pričom letisko je pôvodne vojenské letisko s civilnou prevádzkou. Tento fakt je kľúčový. Nejde o klasické regionálne letisko, ale o hybridný model, kde sa stretávajú dva svety – vojenský a civilný. A práve zosúladenie týchto režimov je jadrom celého projektu.

Vládny materiál s názvom „Informácia o výsledku rokovaní vo veci obnovenia civilnej leteckej prevádzky na Sliači“, ktorý v stredu predložili na rokovanie vlády v Smoleniciach, má informatívny charakter. Ficov kabinet ho vzal na vedomie, čo je procedurálne nenápadný, no politicky dôležitý krok. Znamená to, že projekt má zelenú na úrovni koordinácie troch rezortov – dopravy, obrany a cestovného ruchu.

Technická rekonštrukcia dráh a infraštruktúry však sama osebe nestačí. Ak má letisko fungovať v plnohodnotnom civilnom režime, je nevyhnutné vybudovať nový civilný terminál smerom k obci Sielnica. Ten má fyzicky oddeliť cestujúcich od stráženej vojenskej zóny. Ide nielen o stavebnú, ale aj právnu operáciu, a to vyčlenenie časti areálu z vojenskej základne, vykúpenie pozemkov prístupovej cesty a zmena územného plánu.

Vládny materiál konštatuje, že „boli identifikovaní všetci majitelia pozemkov prístupovej cesty a následne prebehlo vykúpenie pozemkov v súlade s platnými zákonmi a aktuálne sa výkup finalizuje“. A to už je konkrétny, merateľný progres.

Harmonogram je ambiciózny. Stíhačky F-16 majú na Sliači operovať koncom roka 2026. Prví civilní cestujúci by mohli prejsť novým terminálom v letnej sezóne 2027. Ak sa tieto míľniky podarí dodržať, pôjde o relatívne rýchlu transformáciu vzhľadom na rozsah prác.

Mohlo by Vás zaujímať Gregor z Klubu 500: Iní vyrábajú, Európa reguluje. Bez lacnej energie značka Made in EÚ neobstojí

Ekonomický efekt pre región v srdci Slovenska

Ekonomický argument opísaný vo vládnom materiáli je pritom zrejmý. Sliač leží medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, v dostupnej vzdialenosti od kúpeľov Sliač, Dudince, Brusno, Sklené Teplice a Kováčová.

Ide o zariadenia so špecializovaným medicínskym zameraním – od liečby srdcovo-cievnych ochorení až po neurologické diagnózy. Civilná letecká dostupnosť môže zásadne ovplyvniť rozhodovanie klientov z tradičných trhov (Nemecko, Rakúsko, Izrael) aj z nových teritórií (Škandinávia, Pobaltie, Benelux, Ukrajina). V segmente kúpeľného turizmu sú čas a komfort dopravy rozhodujúcimi faktormi.

Okrem zdravotného turizmu ide aj o širší regionálny efekt. Stredné Slovensko ponúka kombináciu prírodného potenciálu (Nízke Tatry, Poľana – biosférická rezervácia, Štiavnické vrchy) a kultúrno-historického dedičstva (Banská Štiavnica – UNESCO, Kremnica, Zvolen, Banská Bystrica). Letisko môže predĺžiť priemernú dĺžku pobytu zahraničných návštevníkov a zvýšiť ich útratu v regióne. To je základná ekonomická rovnica.

Z dlhodobého hľadiska má projekt aj investičný a pracovný rozmer. Lepšia dostupnosť zvyšuje atraktivitu regiónu pre investorov a vytvára tlak na rast kvalifikácie pracovnej sily – jazykovej, digitálnej aj manažérskej. V segmente MICE (kongresový a konferenčný turizmus) sú dostupnosť a dopravné napojenie jedným z kľúčových kritérií pri výbere destinácie. Bez funkčného letiska ostáva stredné Slovensko v tomto ohľade hendikepované.

Treba však dodať realistickú poznámku, ktorú obsahuje aj vládny materiál: „Výsledok nezávisí len od politickej vôle.“ Upozorňuje aj na to, že výsledok rokovaní o obnovení civilnej leteckej prevádzky na Sliači nezávisí len od výsledku rokovaní predstaviteľov spomínaných ministerstiev.

Do hry vstupujú medzinárodná certifikácia, bezpečnostné štandardy, ekonomická udržateľnosť liniek aj záujem dopravcov. Letisko môže byť technicky pripravené, no bez stabilného dopravného modelu ostane jeho potenciál nevyužitý.

Ak však štát dokáže zosúladiť vojenské a civilné priority, Sliač sa môže stať príkladom funkčného duálneho modelu. Teda základňou pre vojenské stíhačky F-16 aj regionálnou bránou pre desaťtisíce cestujúcich ročne. Po rokoch stagnácie by to bol návrat nielen lietadiel, ale aj dôvery v schopnosť štátu dotiahnuť strategický projekt do konca. A to je hodnota, ktorá presahuje samotnú vzletovú dráhu.