Priemysel na starom kontinente čelí podľa združenia Klub 500, čo je združenie slovenských podnikov s viac ako 500 zamestnancami, najhlbšej kríze konkurencieschopnosti za posledné desaťročia.
Zatiaľ čo Európska komisia pripravuje nové iniciatívy na podporu priemyselnej kapacity a dekarbonizácie (Industrial Accelerator Act) či návrh na dekarbonizáciu firemných vozových parkov (Clean Corporate Vehicles), podnikateľské združenie tvrdí, že Brusel nerieši hlavné príčiny problému. Tými sú vysoké ceny energií, rastúca regulačná záťaž a nákladové znevýhodnenie európskej výroby.
„Európska únia sa dnes správa, akoby problémom nebola strata konkurencieschopnosti, ale nedostatok regulácií. Výsledkom je, že namiesto návratu výroby do Európy urýchľujeme jej odchod,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Klub 500 poukazuje aj na medzinárodné porovnania. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti IMD 2025 dosahuje EÚ priemerné skóre 69,1 bodu, kým USA 84,3 bodu a Čína 82,1 bodu. Združenie to interpretuje ako dôsledok rozdielnych prístupov: kým globálni konkurenti cielene podporujú výrobu a investície, EÚ podľa Klubu 500 odpovedá na úpadok priemyslu ďalšou reguláciou, kvótami a administratívne vytváranými trhmi.
„Kým USA a Čína riešia, ako vyrábať viac, lacnejšie a rýchlejšie, Európa rieši, ako viac regulovať,“ dodal Gregor.
Energetika ako kľúčový faktor
V centre sporu je najmä cena energií. Klub 500 poukazuje na to, že Komisia síce považuje vysoké ceny energií za problém, no nenavrhuje reformu trhu s elektrinou ani nerieši rozdiely cien medzi členskými štátmi, ktoré môžu presahovať aj 50 percent. Podľa podnikateľského združenia chýbajú aj priemyselné tarify alebo dostatočné kompenzácie nepriamych nákladov z emisného systému ETS.
„Bez lacnej a predvídateľnej energie nebude mať európsky priemysel šancu obstáť. Žiadne ‚Made in EU‘ nálepky ani povinné kvóty nenahradia fyzickú realitu cien energií,“ uviedol Gregor.
K tejto téme sa v televíznej relácii „O 5 minút 12“ vyjadrovali aj europoslanci. Erik Kaliňák (Smer) považuje za základný problém takisto drahé energie. „Pretože keď máte raz drahé energie, tak vo výrobe nie ste konkurencieschopní,“ povedal v diskusii. Ako dôvod uviedol prepojenie ceny elektriny s plynom a rast nákladov spojených s emisnými povolenkami.
Kaliňák kritizoval najmä systém ETS1, ktorý sa týka energetiky, energeticky náročného priemyslu či dopravy. Tvrdí, že cena povoleniek sa vyšplhala približne na dvojnásobok očakávaní a systém umožňuje špekulatívne obchodovanie. Podľa neho časť ziskov z obchodovania končí mimo EÚ. „Problémom je hlavne to, že sa s tým dá špekulatívne obchodovať. A 60 percent z toho zisku, ktorý sa vytvára na emisných povolenkách, končí v Spojených štátoch alebo vo Veľkej Británii,“ zdôrazňuje europoslanec za Smer.
Hojsík: Problémom je využívanie výnosov z ETS
Podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík (PS) považuje ceny energií za zásadný problém, no zdôrazňuje, že systém ETS bol od začiatku navrhnutý tak, aby výnosy z predaja povoleniek smerovali späť do investícií znižujúcich emisie a náklady.
„Príjmy z predaja emisných povoleniek majú ísť naspäť firmám či domácnostiam, aby pomáhali znižovať emisie, a teda aj znižovať náklady,“ vraví. Upozornil aj na nevyužité zdroje, ktoré Slovensko už nakumulovalo. „Kde sú tie dve miliardy eur, ktoré by mali ležať na účte Environmentálneho fondu z výnosov z ETS?“ pýta sa.
Hojsík zároveň podporil obmedzenie špekulácií v ETS „Súhlasím s tou špekuláciou, o ktorej hovoril Kaliňák. Dúfam, že to je niečo, čo sa teraz podarí obmedziť.“
Európska komisia nemá mechanizmus na udržanie cien
Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas) tvrdí, že pri ETS došlo k výraznému odchýleniu od pôvodných predpokladov Európskej komisie. Pripomenul, že Komisia očakávala cenu povolenky v roku 2025 na úrovni 26,50 eura a v roku 2030 okolo 30 eur za tonu oxidu uhličitého, no v skutočnosti je tento rok cena až 85 eur.
Podľa Ondruša je problém aj v tom, že pri pripravovanom systéme ETS2, ktorý slúži na zdanenie domácností, nevidí dostatočné záruky, aby sa podobný cenový vývoj nezopakoval. „V súčasnosti nevidím, že by nám Európska komisia predložila mechanizmus, ktorý zabezpečí, že sa nestane to, čo v prípade ETS1,“ uviedol.
Iniciatíva Industrial Accelerator Act obsahuje aj prvky podpory domácich kapacít a preferencií európskej výroby. Klub 500 upozorňuje, že povinné kritériá „Made in EU“ môžu zvyšovať ceny verejných projektov a prenášať náklady na daňovníkov a spotrebiteľov. Združenie zároveň varuje pred zvýhodnením veľkých členských štátov na úkor menších ekonomík.
Vo svojich materiáloch Klub 500 poukazuje aj na výhrady z automobilového sektora. Združenie ACEA varovalo, že povinné kvóty na domácu výrobu môžu skomplikovať prístup európskych firiem na globálne trhy a vyvolať odvetné opatrenia.
Gregor v tejto súvislosti tvrdí, že bez riešenia nákladov ide o vnútorný rozpor: „Ak EÚ na jednej strane chráni trh, no na druhej strane vysokými nákladmi na energie vytláča vlastné firmy, tak ide o vnútorný rozpor politiky.“
Firemné flotily a povinné podiely od roku 2030
Návrh Clean Corporate Vehicles má podľa Komisie urýchliť dekarbonizáciu dopravy cez podnikové vozové parky. Počíta s tým, že do roku 2030 majú nové podnikové osobné autá registrované veľkými podnikmi tvoriť minimálne 69 percent vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, z toho najmenej 45 percent bezemisných. Pri dodávkach má ísť o minimálne 40 percent, z toho 36 percent bezemisných.
Klub 500 to označuje za zásah do podnikateľských rozhodnutí, ktorý zvyšuje náklady a znižuje flexibilitu firiem. „Firmám sa administratívne prikazuje kupovať technológie, ktoré sú drahšie,“ konštatuje Gregor.
Združenie poukazuje aj na tlak v automobilovom priemysle. Podľa údajov nemeckého zväzu VDA zaniklo v nemeckom automobilovom sektore približne 47-tisíc pracovných miest a časť firiem presúva nové kapacity do zahraničia.
Dominantná pozícia Číny
Klub 500 zdôrazňuje, že EÚ pri urýchľovaní elektrifikácie a rozvoji batériových technológií naráža na koncentráciu dodávateľských reťazcov v Ázii. Čína bola v roku 2024 zodpovedná približne za štyri pätiny globálnej výroby batériových článkov a dodáva približne 85 percent katódových aktívnych materiálov. Podľa analýzy IEA je zároveň dominantným rafinérom 19 z 20 skúmaných kritických nerastov s priemerným trhovým podielom okolo 70 percent.
Združenie zároveň poukazuje na nákladové rozdiely: výroba fotovoltických panelov je v EÚ približne o 41 percent drahšia ako v Číne, pri elektrolyzéroch ide o rozdiel okolo 61 percent a pri batériách o 47 percent.
„Nemôžeme hovoriť o strategickej autonómii, ak si administratívne zvyšujeme dopyt po technológiách, ktoré takmer výlučne vyrába niekto iný,“ zdôrazňuje Gregor.
Rozdielne návrhy riešení
V politickej debate sa objavujú viaceré návrhy. Kaliňák hovorí o potrebe riešiť ETS a ceny energií „okamžite“. Hojsík presadzuje dôsledné využívanie výnosov z ETS na znižovanie spotreby a modernizáciu výroby a zároveň podporu energetickej efektívnosti. Ondruš upozorňuje na potrebu systémových zmien vo verejnom obstarávaní a pravidlách štátnej pomoci tak, aby viac podporovali lokálnych a európskych dodávateľov.
Klub 500 žiada, aby Európska komisia zamerala opatrenia na príčiny, nie na dôsledky. Podľa združenia bez riešenia vysokých cien energií a nákladových rozdielov bude pokračovať presun výroby mimo EÚ, čo sa môže prejaviť v zamestnanosti aj v investíciách.
„Bez návratu ku konkurencieschopnosti nebude mať európska hospodárska politika šancu uspieť,“ uzatvára Gregor.