Každá slovenská domácnosť prehrala vlani v hazarde 13. dôchodok

Spomínaná prestávkovaná suma totiž nepredstavuje obnos, o ktorý hráči reálne prišli. „Fakt, že hráči na území Slovenska prestávkovali až 26,77 miliardy eur v hazardných hrách, neznamená, že tieto peniaze v ich peňaženkách dnes chýbajú,“ spresňuje riaditeľ Inštitútu pre reguláciu hazardných hier Dávid Lenčéš.

Zároveň dopĺňa ešte jednu podstatnú informáciu, že ide o celkovú prestávkovanú sumu všetkých hráčov, ktorí sa zúčastnili hrania hazardných hier na území Slovenska, vrátane občanov iných štátov. Z dostupných údajov pritom nie je možné rozlíšiť, akú časť z tejto sumy vytvorili slovenskí hráči a akú cudzinci.

Lenčéš pre Štandard dodáva, že neexistuje ani údaj, koľko hráčov v roku 2025 stávkovalo a hralo hazardné hry, keďže na Slovensku sa nevedie „register hráčov“, len register vylúčených osôb.

Na predstavu však prikladá reprezentatívny výskum, ktorý v roku 2025 realizoval Inštitút pre reguláciu hazardných hier v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV.

Vyplýva z neho, že 28,2 percenta dospelej populácie má za posledný rok skúsenosť s online hazardnými hrami, čo predstavuje približne 1,25 milióna osôb. Tento odhadovaný údaj sa však týka len časti hazardného a stávkového biznisu.

Výhry len na papieri – ilúzia hazardných hier

Ako je to teda reálne?

Najprv je potrebné doplniť, že regulátor hazardu uvádza aj astronomickú sumu, ktorú dosiahli hráči vo forme výhier – 25,22 miliardy eur. Termín „výhra“ však neznamená, že ju hráči aj reálne držali v rukách či dostali na účet. Ide o účtovný tok peňazí počas hry.

Na túto tému sa už pre Štandard vyjadroval Peter Beňa, člen Rady vlády SR pre rodinu a demografický vývoj.

Ilustruje to na prípade hráča, ktorý má v peňaženke 20 eur. Vloží ich do hracieho automatu a začne hrať. Každé otočenie valcov stojí povedzme jedno euro a počas hry stlačí tlačidlo či na starších automatoch potiahne páku napríklad stokrát. Niekedy vyhrá naspäť jedno euro, niekedy dve, niekedy nič. Peniaze sa mu priebežne vracajú a on ich znovu vracia do hry.

Nikdy však nevkladá viac ako pôvodných 20 eur, len tie isté peniaze stále dokola „pretáča“. Na konci hry vo väčšine prípadov prehrá všetko a odchádza s nulou. To, že padne jackpot, je totiž mimoriadnou výnimkou.

Hoci záverečná štatistika môže vykázať uzatvorené stávky vo výške 100 eur a výhry 80 eur, realita je jednoduchá: hráč mal len 20 eur, nikdy nedržal 80 eur z účtovných výhier v ruke. A napokon zväčša prehral aj tých 20 eur.

Ak si to teda zhrnieme, z veľkej časti ide o tie isté peniaze, ktoré sa počas hry opakovane „pretáčajú“. Každé otočenie automatu či uzatvorená stávka sa započítava do celkového objemu stávok, hoci hráč pracuje stále s rovnakým vkladom. Z tohto výkladu je zrejmé, že táto „ilúzia peňazí“ sa týka predovšetkým takzvaných kasínových hier à la Las Vegas.

Aká je reálna strata pre hráčov?

Skutočný dôsledok na peňaženky stávkujúcich či „hazardných hráčov“ za rok 2025 napokon získame tak, že od „iluzórnych stávok odpočítame iluzórne výhry“. Takže v konečnom dôsledku predstavuje za minulý rok čistá strata hráčov, ktorá definitívne odišla z ich rozpočtov, sumu 1,55 miliardy eur.

Ak to teraz porovnáme s parametrami z úvodu článku, už to tak nebije do očí. Je to približne 5,6 percenta predpokladaných príjmov slovenského štátneho rozpočtu na rok 2025 a tiež okolo 2,9 percenta úspor Slovákov v bankách, čo rozhodne nie sú nízke čísla.

Pritom štátu išlo v minulom roku z hazardu a stávkových hier takmer 370 miliónov eur, čo je približne 1,4 percenta predpokladaných príjmov rozpočtu. Tieto odvody sa vypočítavajú z výťažku jednotlivých typov hazardných hier podľa zákonom stanovených sadzieb, pričom, ako sme už spomínali, celkový výťažok (strata hráčov) dosiahol 1,55 miliardy eur.

Ak teda dobre počítame, zisk odvetvia hazardných a stávkových spoločností predstavoval 1,18 miliardy eur. V tejto súvislosti je možno zaujímavé porovnanie, že najziskovejšou slovenskou firmou v roku 2024 boli Slovenské elektrárne s čistým ziskom 0,82 miliardy eur.

A aby tých čísel nebolo málo, pripájame ešte jedno porovnanie. Podľa posledného sčítania ľudu je na Slovensku 2,37 milióna domácností. Ak by sme celkovú stratu z hazardu a stávkových hier podelili celkovým počtom domácností, vychádza nám, že každá slovenská domácnosť prišla v minulom roku o 654 eur. To je takmer toľko, ako je výška 13. starobného dôchodku – 667 eur.

Online hazard prekonal kamenné herne a kasína

Henrieta Vartovník Borowiecka, vedúca oddelenia komunikácie Úradu pre reguláciu hazardných hier, informuje, že kým v roku 2024 bol výťažok z kamenných herní a kasín o päť miliónov vyšší ako z internetových kasín, v roku 2025 prišlo k výraznému obratu.

„Hráči na Slovensku prvýkrát v internetových kasínach prehrali viac financií ako v kamenných herniach a kasínach,“ konštatuje Lenčéš.

Slováci vlani prišli o takmer sto miliónov eur menej práve v kamenných herniach a kasínach ako v internetových prevádzkach. Suma, ktorú v roku 2025 prehrali v kamenných prevádzkach, bola 469,3 milióna eur a pri hraní internetových hazardných hier predstavovala 568,6 milióna eur, čo je medziročný nárast o viac ako sto miliónov eur.

Internetové kasína tak na trhu získali dominantné postavenie. Pokles výťažku z kamenných herní a kasín spôsobil podľa Vartovník Borowieckej najmä ústup (vrátane zníženia počtu) takýchto prevádzok.

Mierny medziročný nárast zaznamenali v roku 2025 športové aj kurzové stávky. Rastúcu popularitu potvrdzujú aj číselné lotérie, ktoré od roku 2022 na trhu dlhodobo posilňujú.

Hazard pod drobnohľadom

Úrad pre reguláciu hazardných hier, ktorý je od januára 2026 hlavným orgánom dohľadu nad ochranou spotrebiteľa v oblasti hazardných hier, sa podľa Vartovník Borowieckej bude v nadchádzajúcom období sústreďovať na rozvoj moderných regulačných mechanizmov. Tie majú zabezpečiť ochranu hráčov, elimináciu nelegálnych praktík a stabilný rozvoj licencovaného hazardného trhu na Slovensku.

Keďže nelegálny hazard sa rozmáha najviac v online prostredí, kam sa hráči reálne presúvajú, podľa Lenčéša by mal štát posilniť právomoci regulátora a venovať viac finančných prostriedkov na boj proti nelegálnemu hazardu, ktorý sa najľahšie prevádzkuje práve v online prostredí.

Riaditeľ Inštitútu pre reguláciu hazardných hier prízvukuje, že nelegálny hazard kriví súťaž na trhu, má veľmi negatívne sociálne dosahy a štátu spôsobuje únik nemalých prostriedkov, ktoré mohli byť príjmom rozpočtu.

„Predpokladáme, že rast online hazardných hier bude pokračovať aj naďalej,“ spresňuje generálna riaditeľka Úradu pre reguláciu hazardných hier Libuša Baranová. Podľa nej to je prirodzený dôsledok technologického pokroku, dostupnosti výkonných smartfónov a prakticky neobmedzeného prístupu k internetu.

Baranová špecifikuje, že nám dorastá generácia Z, ktorá sa označuje za digitálnu mládež, keďže považuje sociálne siete a online svet za svoje prirodzené prostredie. 

„Práve preto je jednou z kľúčových priorít nášho úradu edukovať mladú generáciu o rizikách spojených s hraním hazardných hier, posilňovať ich kritické myslenie a zvyšovať informovanosť o tom, čo znamená zodpovedný prístup k hraniu,“ dodáva Baranová.

Reklama na hazard deťom

Hazardu a začínajúcej sa závislosti mladých ľudí na hrách sa každoročne venuje aj komisár pre deti Jozef Mikloško. Aj tento rok upozorňuje na propagáciu hazardných hier prostredníctvom reklám, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje tú najzraniteľnejšiu skupinu, ktorou sú deti.

„Len počas semifinálového hokejového zápasu (našej reprezentácie) sme napočítali 31 reklám na hazard,“ opisuje Mikloško situáciu, ktorá bola na televíznych obrazovkách počas Zimných olympijských hier 2026 vo výzve, ktorú adresoval vláde, poslancom parlamentu aj verejnosti.

Podľa jeho slov sa tváre našich olympionikov v reklamných prestávkach striedali s agresívnymi výzvami stávkových kancelárií.

„Nemôžem uveriť tomu, že hlavným donorom športu na Slovensku sa stal hazard,“ vraví Mikloško, pričom opäť apeluje na zákonodarcov a kritizuje laxný prístup legislatívy.

Komisár pre deti uvádza, že poslanci Národnej rady v uplynulom roku opakovane odmietli sprísnenie regulácie reklamy na hazard. Žiada preto ministra športu a celý zákonodarný zbor o okamžitú reguláciu reklamy na hazard počas priamych športových prenosov v čase od 6.00 do 22.00 hodiny.

„Hazard prístupný deťom nie je a nesmie byť prirodzenou súčasťou športového zážitku a štát, ktorý to toleruje, len legitimuje dílerské praktiky marketingu pod rúškom zákonnej regulácie,“ dodáva Mikloško s tým, aby už predstavitelia štátu prestali s alibizmom a konečne zamedzili propagácii hazardu, ktorej sa v televízii pravidelne venuje gigantický reklamný priestor.