Stávky v hazarde sa zvyšujú a s ním aj príjmy štátu. KDH navrhuje zvýšiť jeho zdanenie

Slováci vlani prehrali na hazarde a stávkových hrách približne 1,45 miliardy eur, čo v porovnaní s rokom 2023 predstavuje nárast takmer o desatinu. Ako informuje Úrad pre reguláciu hazardných hier, suma všetkých stávok sa vyšplhala až na 24,24 miliardy eur, čo je medziročne viac o zhruba tri miliardy eur. Výrazný podiel na zvýšení všetkých ukazovateľov majú v poslednej dobe internetové kasína, ktoré začínajú hráči využívať častejšie. 

Výťažok, čiže to, koľko Slováci prehrali na trhu stávok a hazardu, sa stále zväčšuje. Foto: ÚRHH

Čo sa týka odvodov do štátneho rozpočtu, tie sa v poslednom období zvyšujú medziročne približne o 50 miliónov eur, keď minulý rok ich výška dosiahla 347,3 milióna eur.

Ako uviedol predchádzajúci generálny riaditeľ úradu a dnes riaditeľ odboru licencií a správy odvodov a príspevkov Martin Bohoš, najväčší podiel na trhu si aj naďalej držia internetové kasína, ktoré medziročne zaznamenali nárast výťažku o skoro 30 percent na takmer 476 miliónov eur, pričom odvody do štátneho rozpočtu vzrástli o 35 percent na 126 miliónov eur. 

„Ich výrazný rast súvisí s inováciami v digitálnych službách, zmenou správania spotrebiteľov a efektívnou reguláciou zo strany štátu,” dodáva Bohoš. Štatistiky tiež potvrdzujú, že od roku 2019 do roku 2023 sa počet hráčov online hazardných hier zdvojnásobil. 

Najväčší odvod do štátnej pokladnice prinášajú za posledné dva roky internetové kasína a kurzové stávky. Foto: ÚRHH

Úrad pre reguláciu hazardných hier tiež uvádza, že v roku 2024 vďaka majstrovstvám Európy vo futbale 2024 a olympijským hrám v Paríži 2024 zaznamenali zvýšený nárast aj kurzové stávky. Slováci pri týchto stávkach prehrali 313 miliónov eur, pričom „štát na odvodoch z kurzových stávok získal takmer 87 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o osem percent. 

Správny prepočet štatistických čísiel

Zaujímavý pohľad na štatistické tabuľky so stávkami, výhrami a výťažkami z hazardných hier prináša aj Peter Beňa, člen Rady vlády SR pre rodinu a demografický vývoj, ktorý vyše desať rokov bojuje za prísnu reguláciu hazardu. 

Pri prepočtoch čísiel uvedených v štatistike Úradu pre reguláciu hazardných hier by bol opatrný, keďže ako vraví, veľká časť stávok v hazarde existuje len účtovne a tieto peniaze nikto nikdy nevidel vo svojej peňaženke alebo na výpise z bankového účtu.

Slováci podľa štatistík v minulom roku prehrali 1,45 miliardy eur. Toľko predstavuje výťažok sčítaný dokopy zo všetkých hazardných hier. Foto: ÚRHH

„Predstavme si hráča, ktorý má v peňaženke 20 eur. Vloží ich do automatu, uzatvára stávky po jednom eure. Niekedy vyhrá, niekedy prehrá, spolu 100-krát stlačí tlačidlo, ktorým rozhýbe valce na obrazovke a počas hry nikdy nemá viac ako svojich 20 eur,” uvádza Beňa pre Štandard jednoduchý príklad, ako fungujú stávky. 

Ako ďalej pokračuje, hráč nakoniec prehrá všetko a zostatok je nula. „Ako sa táto hra vykáže štatisticky? Vklad bol 20 eur, ktoré mal hráč v peňaženke, a vložil ich do hry. Uzavreté stávky boli 100 eur, výhry 80, výťažok prevádzkovateľa 20 (to, čo hráč prehral). Realita? Hráč mal 20 eur, všetko prehral a výhru 80 eur nikdy nevidel. Nikdy počas hry nebol v pluse, aby si nejakú výhru mohol dať vyplatiť,” konštatuje. 

Podľa jeho ďalších výpočtov teda ľudia reálne vložili aj o dve tretiny menej, ako je uvedený štatistický údaj pri kolónke stávok. Posledný jeho výpočet sa týkal roku 2023, keď sa pri stávkach uvádza číslo 21,40 miliardy eur. „Výpočtom získame odhad asi 6,63 miliardy eur vložených do hry v roku 2023. To je menej ako tretina uzavretých stávok,” vyčísľuje. 

Z jeho slov vyplýva, že ak by sa zmenil základ pre výpočet odvodu z kurzových stávok, výšku odvodu pre internetové a kasínové hry a zaviedlo by sa zdaňovanie výhier hráčov, štát by mohol ročne získať 200 až 300 miliónov eur. „Zavedenie štátneho monopolu na všetky hazardné hry by mohlo priniesť ďalších 200 miliónov ročne. Reálne by štát vedel získať 500 miliónov eur ročne, určite však nie miliardy,” uvádza Beňa. 

Rok 2025 prinesie pokles príjmov aj nelegálny hazard

Keďže Úrad pre reguláciu hazardných hier predpokladá, že v tomto roku môže dôjsť k poklesu príjmov z tradičnej formy hazardu, teda z kamenných herní a kasín, Štandard pre bližšie informácie oslovil jeho novú generálnu riaditeľku Janu Mravíkovú.

Pokles príjmov by podľa jej slov mal byť dôsledkom prísnejších regulácií na úrovni samospráv, pričom situácia môže viesť k presunu hráčov na nelegálny trh, čo si podľa inštitúcie vyžiada sprísnenie dohľadu a zavedenie efektívnejších mechanizmov na elimináciu nelegálnych aktivít. 

„Prevádzkovanie hazardných hier v herni bolo v priebehu roka 2024 výrazne podmienené aktivitami samospráv, teda obcí a miest, ktoré prijímali všeobecne záväzné nariadenia zakazujúce umiestňovanie herní a kasín na svojom území,” prináša svetlo do problematiky Mravíková.

Ako uvádza, počet takýchto nariadení je veľmi vysoký a zo strany jednotlivých obcí a miest tak došlo k výraznému zásahu do fungovania herní. 

V porovnaní s rokom 2024 úrad zaznamenáva aj v tomto roku nezmenenú intenzitu prijímania zakazujúcich všeobecne záväzných nariadení, preto predpokladajú, že trend poklesu príjmov z hazardných hier v herniach bude pokračovať aj v roku 2025. 

„Očakávame tak pokles počtu samotných herní na území Slovenska, ako aj pokles počtu automatov prevádzkovaných v týchto herniach v rámci celého Slovenska,” približuje generálna riaditeľka.

Mravíková pre Štandard zdôrazňuje, že najmä absolútna prohibícia hazardu vo väčších okresných a krajských mestách priamo stimuluje rozmach nelegálnych prevádzok, pričom tento problém sa môže už v priebehu roka 2025 ukázať ako veľmi kritický.

Kresťanskodemokratické hnutie predložilo ďalší návrh

Na vysoké štatistické čísla stávok a prehier hráčov upozornilo na tlačovej konferencii aj Kresťanskodemokratické hnutie. „Hazard je rakovina našej spoločnosti. Len minulý rok občania Slovenska prehrali na hazarde jednu miliardu 450 miliónov eur,” vyčísľuje poslanec hnutia Marián Čaučík s tým, že je to suma, za ktorú by sa dalo postaviť 15 nemocníc.

Poslanecký klub, pre ktorý je obmedzenie hazardu veľká téma, tentoraz prichádza s ďalšími navrhovanými legislatívnymi zmenami.

„Predkladáme návrh novely zákona, ktorá upravuje minimálnu vzdialenosť herní a reklamy na hazard. Prečo? Aby pútače, aby reklama neťahala mladých ľudí do herní. Dalo by sa povedať, aby sme im nevyznačkovali tú cestu do otvorených dverí herne alebo kasína, kde môžu prehrať veľké peniaze a môžu sa stať aj závislými,” objasnil Čaučík. 

Kresťanskodemokratické hnutie na obmedzení hazardu pracuje už dlhšie. Koncom minulého roka tiež predkladalo zákon, ktorý obmedzuje priestor pre reklamu v elektronickom priestore a v televízii. Konkrétne išlo o zákaz vysielania reklamy na hazard po 22 hodine. Zákon vtedy v parlamente neprešiel.

Ak by parlament prijal nový predložený návrh zákona, ktorý kresťanskí demokrati tentoraz predložili na schôdzi Národnej rady SR, zvýšila by sa vzdialenosť medzi reklamnými nosičmi a prevádzkami na hazard z dvesto na päťsto metrov. 

Väčšou vzdialenosťou by tak chcelo hnutie obmedziť dostupnosť hazardu v blízkosti obytných zón, školských zariadení či nemocníc, aby tak chránili pred negatívnym vplyvom mladých ľudí a najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva. Podporila by sa tým aj prevencia patologického hráčstva. 

Kresťanskodemokratické hnutie však zatiaľ podporu návrhu zákona o vzdialenosti herní a reklamy na hazard u ostatných poslancov nemá. „Budeme ešte komunikovať s jednotlivými poslaneckými klubmi opozície aj koalície,” dodal Marián Čaučík.

Ďalší poslanec KDH Jozef Hajko spomenul aj návrh hnutia týkajúci sa zvýšenia odvodu z hazardných hier o desať percentuálnych bodov, ktoré by priniesli vyššie príjmy do štátnej pokladnice. 

„Hazard pokladáme, podobne ako alkohol alebo cigarety, ekonomickým termínom povedané, za negatívnu externalitu. To znamená oblasť, kde je namieste, aby bolo vyššie zdaňovanie, aby sa týmto spôsobom aj obmedzila spotreba,” priblížil Hajko, ktorý tiež upozornil na odvod do štátneho rozpočtu z hazardných hier za rok 2024, ktorý narástol medziročne o 45,8 milióna eur na sumu 347,3 milióna eur. 

Odvod z hazardných hier do štátnej pokladnice za rok 2024 predstavuje sumu presne 347,3 milióna eur.

„KDH nejde prioritne o väčší výber poplatkov z hazardu v prospech štátneho rozpočtu. Sme za to, aby sa hazard nerozvíjal, lebo má nebezpečné dosahy na všetkých obyvateľov, na rodiny a na naše deti. Aj preto navrhujeme jeho väčšie zdanenie,” uvádza poslanecký klub.  

Nová vyššia daň môže nelegálny hazard podporiť

Ministerstvo financií na čele s Ladislavom Kamenickým plánuje zavedenie novej dane z hazardu, ktorá by mala podľa rezortu priniesť efektívne riešenie v otázkach konsolidácie verejných financií.  

Vyššie zdaňovanie by však okrem vysokého zdroju príjmov do štátneho rozpočtu mohlo podporiť aj nelegálnu formu hazardu. Z dôvodu zmenenej legislatívy by mohlo prísť aj k prechodu hazardných spoločností a hráčov na zahraničný trh, čo by, naopak, prinieslo nižší prínos do štátneho rozpočtu.

„Vysoká miera odvodového zaťaženia nemusí znamenať priamo úmerný rast príjmov z odvodu pre štátny rozpočet, naopak, pri neúmerne vysokom odvodovom zaťažení je možné očakávať stagnáciu až postupný pokles v príjmoch štátu z hazardu z dôvodu presunu hráčov k nelegálnym prevádzkovateľom, ktorí pre nich ponúkajú lepšie podmienky,” špecifikuje pre Štandard šéfka Úradu pre reguláciu hazardných hier Mravíková. 

Ako príklad uvádza rôzne bonusové schémy a benefity nelegálnych hazardných spoločností, ktorým slovenskí licencovaní prevádzkovatelia nebudú schopní konkurovať.   

„V sektore hazardu platí, že úroveň odvodového zaťaženia treba posudzovať veľmi opatrne, pretože nepremyslené kroky môžu spôsobiť zásadné deformácie obchodného správania prevádzkovateľov a markantný odlev hráčov do nelegálneho prostredia, odkiaľ sa už hráči získavajú späť len veľmi náročne,” konštatuje generálna riaditeľka.

Z jej slov vyplýva, že pokiaľ ide o prípadný odchod spoločností prevádzkujúcich hazardné hry na Slovensku z dôvodu vysokého daňového zaťaženia, odpoveď závisí od typu a finančnej kondície prevádzkovateľa a tiež v závislosti od prevádzkovaných druhov hazardných hier. 

„Univerzálne však možno povedať, že každý prevádzkovateľ má nastavenú vlastnú hranicu rentability a udržateľnosti svojho obchodného modelu. V každom prípade, zásadnejšie úpravy v sadzbách odvodov smerom hore vždy ovplyvnia podobu trhu hazardných hier,” vraví Mravíková a dodáva, že napríklad pri v súčasnosti nerentabilných internetových kasínach môže aj menšia úpravy výšky odvodu spôsobiť postupnú elimináciu a ukončenie obchodných aktivít v online priestore zo strany niektorých prevádzkovateľov. 

Otázky týkajúce sa plánovanej vyššej dane z hazardu Štandard položil aj Ministerstvu financií SR. „V prípade otázok ku konsolidácii MF SR pripomína, že tak, ako ani v minulosti MF SR neinformovalo o podrobnostiach, rovnako nebude MF SR informovať o podrobnostiach ani teraz, kým na daných opatreniach nie je definitívna odborná a politická dohoda. Práve takýmto spôsobom chceme zabrániť šíreniu špekulácií,” uzatvára tému nelegálneho hazardu v súvislosti s novou daňou rezort.