Na prepadávajúce sa územie v dobývacom priestore Prešov I – Solivary upozorňovala už pred rokmi bývalá primátorka Prešova Andrea Turčanová. Slaný prameň už vtedy vytekal zo zničených vrtov na území bývalých Solivarov, pálil okolité rastlinstvo, hmyz a pôdu. Postupne sa tlačil na povrch, mesto hovorilo o hroziacej ekologickej katastrofe.
V minulosti v tomto území prebiehala intenzívna ťažba soli dobývaním, respektíve lúhovaním. Cez približne 160 vrtov čerpali soľný prameň soľanka, roztok chloridu sodného, ktorú následne spracovávali vo vychýrenom závode na spracovanie soli.
Od roku 2009 však závod svoju činnosť ukončil a odvtedy neexistoval držiteľ tohto dobývacieho priestoru.
Podľa predsedu Hlavného banského úradu, Ericha Veselényiho, sa aktuálne v podzemí deje to, že po lúhovaní soli vznikli kaverny (dutiny), ktoré sú naplnené nasýtenou soľankou. Tá zväčšuje tlak, dochádza k výtoku soľanky z vrtov a k poklesu územia o približne päť centimetrov ročne v najinkriminovanejšej oblasti.
Úrady o prepadávajúcom sa území dlhodobo vedia, zodpovednosť a kompetencie si však doposiaľ len prehadzovali medzi sebou, pričom ku konkrétnym sanačným opatreniam nedošlo.
V roku 2023 v poddolovanej oblasti dokonca vypracoval štúdiu Geologický ústav Dionýza Štúra, no v súčasnosti nie je možné vychádzať iba z nej, pretože sa situácia s pohybom zeme na území zmenila.
Vstup na pozemky bude pre obyvateľov zakázaný
Mesto Prešov vyhlásilo mimoriadnu situáciu 27. februára. Toto opatrenie má pomôcť rozviazať ruky odborníkom, ktorí budú dané územie skúmať, aby sa následne mohlo začať so sanáciou územia. Proces však potrvá roky.
„Mimoriadna situácia obmedzí obyvateľom Prešova vstup do územia. Prepad je aktívny, posúva sa aj do ďalších častí a je potrebné urobiť opatrenia. V prvom rade ho minimálne opáskujeme, osadíme tabuľu so zákazom vstupu, budeme upozorňovať obyvateľov, aby tam nevchádzali,“ vysvetlil primátor Prešova František Oľha s tým, že zatiaľ sa tam nič nestalo, no je nutné urobiť preventívne kroky.
Zákaz vstupu bude platiť aj pre farmárov, ktorí tam doposiaľ pestovali rôzne poľnohospodárske plodiny.
Status mimoriadnej situácie mestu umožní povoliť vstup odborníkov do územia. Pozemok s rozlohou takmer 10-tisíc metrov štvorcových totiž patrí približne 400 súkromným vlastníkom, niektorí z nich žijú v zahraničí.
Odborníci budú vykonávať merania únosnosti podložia a povrchu, opravu dvoch testovacích vrtov, pokračovať v geologických prieskumoch, ktoré určia presný rozsah poddolovaného územia a kaverny, aby zistili, ktoré sú vyplnené tekutinou a ktoré nie.
Štúdia by mala byť podľa primátora Oľhu hotová do roku 2029 a následne sa začne s konkrétnou priemyselnou sanáciou.
Riešenie má podľa Veselényiho viacero alternatív, jednou z nich je aj vyťaženie nahromadenej soli a zasypanie kavern pieskom, respektíve inou suspenziou s 50-percentným podielom. Primátor doplnil, že kontinuálne zasypávanie a spevňovanie územia by malo trvať približne päť až desať rokov.
Čo urobia s vyťaženou soľankou?
Mesto ešte nemá presný plán, čo urobí s vyťaženou soľankou, vie však, že poputuje do vybudovanej nádrže. Podľa primátora ju možno následne využije mesto alebo kraj na zimnú údržbu ciest. Časť z nej môže spracovať aj Múzeum Solivar na svoje muzeálne projekty.
Oľha tvrdí, že v tomto momente nie je dôležité, z akých zdrojov sa tento plán sanácie uskutoční. „Mesto Prešov má nejaké zdroje na prvé úkony, následne si ich budeme refundovať od ministerstva hospodárstva, ktoré sa vlastníkom týchto pozemkov definitívne stane v auguste 2028,“ upresnil.
Náklady na sanáciu boli v minulosti odhadované na niekoľko desiatok miliónov eur.
Ložisko kamennej soli Prešov-Soľná Baňa poznali už v dávnej minulosti. Prvotné využívanie slaných prameňov v 9. a 10. storočí prešlo v 16. storočí k dobývaniu soli banským spôsobom. Začiatkom 20. storočia sa postupne prešlo od podzemného lúhovania k lúhovaniu soli vrtmi z povrchu.
Prešovské Solivary, kde sa stáročia ťažila a spracovávala soľ, ukončili prevádzku v roku 2009. Od roku 2010 sa v dobývacom priestore Prešov I – Solivary nevykonáva žiadna banská činnosť.
