Prameň soľanka roky uniká zo skorodovaného vrtu. Nie je to environmentálna záťaž, tvrdí štát

Vrt v dobývacom priestore Prešov I – Solivary je v súčasnosti v zlom stave. Dôvodom je poškodenie tesnosti sond vplyvom skorodovania uzáverov, čo spôsobuje vytekanie soľanky do voľného priestoru. Mesto Prešov tak ohrozuje slaný prameň z podzemia, ktorý sa postupne tlačí na povrch.

Okrem poškodenia pôdy mala slaná voda v minulosti na svedomí už aj úhyn rýb v neďalekom potoku. Soľanka je roztok chloridu sodného, jeho zdrojom sú prírodné ložiská.

Čo hrozí Prešovčanom?

Ložisko kamennej soli Prešov-Soľná Baňa poznali už v dávnej minulosti. Prvotné využívanie slaných prameňov v 9. a 10. storočí prešlo v 16. storočí k dobývaniu soli banským spôsobom. Začiatkom 20. storočia sa postupne prešlo od podzemného lúhovania k lúhovaniu soli vrtmi z povrchu.

Prešovské Solivary, kde sa stáročia ťažila a spracovávala soľ, ukončili činnosť v roku 2009. Od roku 2010 sa v dobývacom priestore Prešov I – Solivary nevykonáva žiadna banská činnosť.

Na problém vytekania soľanky niekoľkokrát upozorňovala už predošlá primátorka Prešova Andrea Turčanová. Po tom, čo v júli 2022 došlo k havárii poškodeného vrtu a soľanka začala pod tlakom striekať na povrch, zvolala urýchlené rokovania.

„Mnohé rokovania s vtedajším prezidentom Kiskom či premiérom Ficom však nepriniesli reálne a efektívne riešenie tohto problému. Vrty sú skorodované, pôda sa postupne prepadáva a na tomto mieste naozaj hrozí ekologická havária,“ skonštatovala vtedy pre médiá Turčanová.

Ako v tom čase uviedlo mesto, v prípade, že sa čoskoro nezačne s likvidáciou banských diel, môže dôjsť k rozsiahlej ekologickej havárii. „A to úniku soľanky spoza pažníc vrtov aj zo samotných vrtov do terénu a devastácii terénu. Pri vysokom tlaku vo vrte dôjde k namoknutiu nadložných hornín či k vytekaniu soľanky do vodných tokov a devastácii flóry a fauny.“

Vtedajšie vedenie Obvodného banského úradu v Košiciach sa tiež vyjadrilo, že na problém upozorňovali už od roku 2009. Podľa nich išlo o environmentálnu záťaž, ktorá môže vyústiť do katastrofálnych následkov – vznik krátera a územia s vysokým rizikom prepadov pôdneho krytu pri treťom najväčšom meste Slovenska.

Pri vysokom tlaku vo vrtoch je zároveň predpoklad, že dôjde k ďalšiemu prepájaniu kaverien – vylúhovaných priestorov vrtov v podzemí. Môže tak dôjsť aj k ich prepojeniu so šachtou Leopold. V takomto prípade dôjde k poškodeniu banského diela, ktoré evidujú ako národnú kultúrnu pamiatku (NKP).

Mesto žiadalo o geologický prieskum. Dostali geologickú štúdiu

Zo strany štátu sa vtedy neudialo nič. Po nástupe súčasného primátora mesta Prešov Františka Oľhu sa radní opäť pokúsili o riešenie tohto problému, ktorý mnohí označujú ako tikajúcu bombu. V marci 2023 zvolal primátor rokovania s kompetentnými, aby si stanovili postup, čo s vytekajúcim vrtom a ostatnými vrtmi na území.

Mesto požiadalo ministerstvo životného prostredia (MŽP) o urýchlené zadanie geologickej úlohy pre Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Spočívať mala vo vypracovaní podrobného geologického prieskumu v dobývacom priestore Prešov I – Solivary. Na jeho základe sa mal určiť ďalší postup, ako vrt zabezpečiť, prípadne odstrániť.

Prešovská radnica dnes, po roku od zadania úlohy, informuje, že geologický prieskum ústav vykonať nemohol, pretože vrt nie je klasifikovaný ako environmentálna záťaž. „V liste, ktorý sme dostali z Ministerstva životného prostredia SR, bolo konštatované, že uvedenú lokalitu nie je možné považovať za environmentálnu záťaž, a teda nie je možné realizovať geologický prieskum,“ uviedol pre Štandard hovorca mesta Prešov Michal Hudák.

V liste sa podľa jeho slov ďalej píše, že v tomto priestore je možné realizovať iba geologickú štúdiu, ktorej cieľom bude navrhnúť postup prác potrebných na zastavenie únikov soľanky. „Na riešenie uvedenej situácie boli už aj schválené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 64 560 eur a štúdiu má realizovať Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava. Ten nás doposiaľ neinformoval o postupe, stave či výsledkoch tejto štúdie,“ spresnil Hudák.

Od Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sme chceli vedieť, či štúdiu už vykonali, a ak áno, kedy, čo konkrétne v rámci nej skúmali, na čo sa zamerali a aké sú jej závery. Na naše otázky neodpovedali.

To, že štúdia sa uskutočnila, však potvrdilo MŽP. „Envirorezort v roku 2023 začal realizovať prostredníctvom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra geologickú štúdiu s názvom Aktualizácia posúdenia vplyvu lúhovacieho poľa Prešov I – Solivary na abiotické zložky životného prostredia. Cieľom je charakterizovať súčasný stav územia po ukončení dobývania ložiska kamennej soli,“ informoval komunikačný odbor ministerstva.

Dodal, že práve štúdia poskytne odhad finančných nákladov potrebných na realizáciu opatrení. Jej výsledky budú známe v najbližších mesiacoch.

Nie je to environmentálna záťaž. Nepredstavuje riziko

Zabezpečenie likvidácie vrtov je podľa § 35 banského zákona kompetenciou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako likvidácia starých banských diel. Prostriedky by mohlo na tento účel vyčleniť aj ministerstvo životného prostredia cez Environmentálny fond ako podporu pri odstraňovaní následkov havárie, ktorá poškodzuje životné prostredie.

MŽP však tvrdí, že vytekajúcu soľanku z banských vrtov nemožno klasifikovať podľa zákona o environmentálnych záťažiach. Na to, aby dané územie spĺňalo podmienky environmentálnej záťaže, musia byť splnené viaceré legislatívne náležitosti.

„Napríklad pod pojmom environmentálna záťaž, teda zdedenou kontaminovanou lokalitou z minulosti, sa rozumie také znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka pred rokom 2007, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka po roku 2007 sa určuje ako environmentálna škoda,“ vysvetlil rezort.

Na základe toho mali podľa MŽP pripraviť pracovníci Obvodného banského úradu Košice návrh riešení likvidácie banských diel. Predseda tohto úradu Juraj Mihalík však vraví, že doposiaľ nedostali v tejto veci žiadny pokyn.

„V prípade sanácie priestoru, kde sa ťažila soľanka v dobývacom priestore Prešov, sa musia riešiť všetky vrty, a to ich likvidáciou podľa zvolenej technológie. Všetko závisí od schváleného projektu a vyčlenených financií,“ dodal.

Problémom bol aj nedisciplinovaný vlastník územia, už ho riešia

Po trvalom zastavení prevádzky mala organizácia Solivary, a. s., Prešov povinnosť zabezpečiť povolenie a vykonanie likvidácie vrtov, keď mala znalosť o tom, že na jej majetok bude vyhlásený konkurz. Do vyhlásenia konkurzu si však organizácia túto svoju povinnosť nesplnila.

Pozemok sa časom dostal do súkromného vlastníctva. Majiteľ pozemku, a teda aj vrtov v súvislosti s ich zabezpečením ani po viacerých výzvach nekonal. Zdá sa však, že v tomto smere sa ľady trochu pohli. Prešovská radnica poukázala na neplnenie si zákonných povinností spoločnosti, ktorej patrí dobývaný priestor.

„Na základe toho sme podali podnet na jej zánik v obchodnom registri, čím by sa územie dostalo do správy Ministerstva hospodárstva SR. Štátu by sa tak rozviazali ruky pri riešení predmetného problému. Podľa posledných informácií z oddelenia obchodných spoločností na Okresnom súde v Prešove by malo k zániku spoločnosti dôjsť v druhej polovici júla 2024,“ uviedol hovorca mesta Michal Hudák.

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) potvrdilo, že mesto Prešov požiadalo rezort o spoluprácu, a to v troch bodoch: vyriešenie vlastníckych vzťahov, zadanie geologického prieskumu a zabezpečenie finančných prostriedkov.

„V súčasnosti očakávame ukončenie spracovania geologickej štúdie, ako aj na rozhodnutie o vlastníckych právach. Až potom bude možné konkretizovať ďalšie kroky, ktoré sa budú vykonávať,“ povedal hovorca MH SR Peter Podstupka.

Kto pokryje náklady na prípadnú sanáciu či likvidáciu vrtov, je teda stále neznáme. Taktiež to, či a kedy sa po 15 rokoch v tejto veci niečo zmení.