Druhou časťou má byť desaťročná zmluva na dodávku elektriny za komerčných podmienok zo zdrojov pod kontrolou štátu. Fico uviedol, že predstavitelia Slovalca už navštívili vodnú elektráreň v Gabčíkove, keďže vláda hľadá stabilné zdroje schopné garantovať dodávky za cenu umožňujúcu konkurencieschopnú výrobu.
Prvé pracovné stretnutie k realizácii memoranda oznámil premiér na pondelok na Úrade vlády v Bratislave.
Vláda tvrdí, že to nebude z daní občanov
Minister Taraba zdôraznil, že financovanie kompenzácií nemá ísť zo štátneho rozpočtu ani z daní. Podľa neho sa má využívať environmentálny fond, do ktorého prúdia príjmy z emisných povoleniek. „Do environmentálneho fondu priteká každoročne približne 300 miliónov eur každý rok a nie sú to príjmy daňových poplatníkov,“ vyhlásil.
Minister kritizoval predchádzajúce vlády, že ťažkému priemyslu vracali z týchto zdrojov len minimum a v roku 2022 „im vrátili nulu“. Súčasná vláda podľa Tarabu zvýšila kompenzácie na viac ako 55 miliónov eur v roku 2024. Novým cieľom je vyčleniť približne 35 percent príjmov fondu pre priemysel, čo by podľa jeho slov znamenalo okolo 75 miliónov eur ročne.
Šéf rezortu životného prostredia zároveň argumentoval, že nižší podiel peňazí z envirofondu pre samosprávy má vykompenzovať modernizačný fond. Podľa neho bolo nedávno schválené otvorenie výziev na zatepľovanie pre mestá a obce aj pre projekty pod 500-tisíc eur, pričom alokácia má dosiahnuť 250 miliónov eur.
Slovalco ako obeť európskej ceny elektriny
Fico opätovne zasadil príbeh Slovalca do širšieho európskeho kontextu. Firma podľa neho zastavila výrobu primárneho hliníka v roku 2022 pre „enormné ceny elektrickej energie“ a nedostatok podpory. Slovalco označil za príklad toho, ako Európa zatvára ekologickejšie kapacity a následne dováža hliník z regiónov s vyššími emisiami. Premiér tvrdí, že v Žiari nad Hronom bolo možné vyrobiť tonu primárneho hliníka s o niečo viac ako štyrmi tonami emisií, pričom v iných regiónoch môžu byť dopady násobne vyššie.
Vláda očakáva, že diskusia o znížení cien elektriny sa otvorí na úrovni EÚ. Fico pripomenul, že na zasadnutí Európskej rady 18. a 19. marca má Európska komisia predložiť návrhy na zníženie cien elektriny a spomenul aj technickú možnosť oddelenia tvorby cien elektriny od cien plynu. Za problém považuje aj systém emisných povoleniek ETS1.
Hydro: memorandum je štart, nie záväzok reštartu
Za Hydro Aluminium AS vystúpila výkonná viceprezidentka Hanne Simensenová. Podpis memoranda podľa nej „značí začiatok procesu“ smerom k možnému reštartu a môže posilniť schopnosť Európy vyrábať strategickú surovinu. Hliník označila za kritický materiál pre infraštruktúru, energetiku, automobilový priemysel, dopravu, stavebníctvo aj obranu.
Simensenová zároveň upozornila, že energeticky náročná výroba potrebuje dlhodobý prístup k elektrine za konkurencieschopnú cenu. Výroba v Slovalcu sa podľa nej zastavila pre neschopnosť zabezpečiť takúto elektrinu. Memorandum má vytvoriť štruktúrovaný rámec, aby Hydro a slovenská vláda hľadali riešenia – najmä v oblasti nepriamych kompenzácií a prístupu ku konkurencieschopnej energii. „Hoci memorandum nie je samo o sebe dohodou o reštarte, odráža zdieľané ambície identifikovať riešenia,“ dodala.
Zamestnávateľské združenia vítajú aktivitu vlády pri obnove výroby
Zamestnávateľské združenia vítajú memorandum medzi vládou a spoločnosťou Slovalco, ktoré má otvoriť cestu k obnoveniu výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom. Ako pre agentúru TASR povedali, podľa nich ide o dôležitý krok k zachovaniu strategických kapacít, keďže hliník patrí medzi kľúčové suroviny pre Slovensko aj Európsku úniu. Bez systémovej podpory je však jeho výroba v európskych podmienkach dlhodobo ťažko udržateľná.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) považuje podpis memoranda za signál, že štát si uvedomuje význam energeticky náročných odvetví. „Za súčasných podmienok nedokáže v EÚ dlhodobo fungovať žiadna hlinikáreň bez mechanizmov, ktoré aspoň čiastočne kompenzujú vplyv vysokých cien elektriny,“ objasnil generálny sekretár APZD Andrej Lasz. Zároveň zdôraznil, že nejde o zvýhodňovanie konkrétnych firiem. Ide o udržanie výroby, pracovných miest a strategických kapacít v Európe.
Slovalco zastavilo výrobu v januári 2023 po takmer 70 rokoch, najmä pre extrémne ceny energií a neistotu spojenú so systémom emisných povoleniek. Hliník pritom EÚ označuje za kritickú surovinu a ročne spotrebuje 6 až 7 miliónov ton, pričom väčšinu dováža. „Hliník je kritická surovina číslo jeden v Európe. Je nevyhnutný pre automobilový priemysel aj obranný sektor,“ pripomenul Lasz.
Podporu reštartu vyjadrila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Podľa nej by obnovenie výroby posilnilo bezpečnosť dodávok aj konkurencieschopnosť krajiny. „Obnovenie výroby primárneho hliníka v Slovalcu vnímame ako strategickú nevyhnutnosť pre Slovensko,“ uviedol prezident AZZZ Rastislav Machunka s tým, že ide o krok dôležitý pre rozvoj dodávateľských reťazcov aj zamestnanosť v regióne.
Reštart výroby hliníka ocenil aj Klub 500
Zamestnávatelia združení v Klube 500 podporili plány na reštart výroby hliníka v Slovalcu v Žiari nad Hronom. Zastavenie výroby v januári 2023 podľa klubu oslabilo domácu priemyselnú sebestačnosť a prehĺbilo závislosť od dovozu.
„Keď sa výroba v Slovalcu zastavila, dopyt po hliníku nezmizol. Naopak, slovenský, ekologickejšie vyrábaný kov bol nahradený dovozom z Ruska či Číny, kde vzniká s niekoľkonásobne vyššou emisnou stopou,“ upozornil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Pripomenul zároveň, že EÚ medzi rokmi 2019 až 2023 stratila približne polovicu kapacity na spracovanie primárneho hliníka. Klub 500 dlhodobo poukazuje na to, že energeticky náročné podniky na Slovensku znevýhodňujú vysoké nepriame náklady na CO₂ [emisné povolenky ETS1 pozn.red.] premietnuté do cien elektriny, pričom európska legislatíva umožňuje ich kompenzáciu.
Klub 500 očakáva od vlády konkrétne systémové kroky, ktoré posilnia stabilitu a dlhodobú konkurencieschopnosť ekonomiky.
Čo bude rozhodujúce
Najbližšie týždne majú ukázať, či sa vláde podarí presadiť schému pomoci v Európskej komisii a či sa dá nastaviť desaťročný kontrakt na elektrinu bez toho, aby štát niesol neprimerané riziká. Kým politická dohoda je na stole, reštart výroby bude závisieť od kombinácie regulácie, ceny energie a investičnej schopnosti firmy.
Vláda dnes hovorí o roku 2027. Memorandum však v praxi otvára najmä prvú fázu: technické rokovania, harmonogram a notifikáciu v Bruseli. Bez nich ostane Slovalco, aj podľa slov jeho partnerov, v režime čakania, ktorý generuje náklady, aj keď sa nevyrába.
