Táto štúdia trvala dva roky a analyzovala viac ako 100 parametrov podľa odporúčaní Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) od externých rizík, geotechnických a seizmických podmienok až po bezpečnostné a environmentálne aspekty. Posudzovali sa štyri lokality: Jaslovské Bohunice, Mochovce, Vojany a areál U. S. Steel Košice.
A to z pohľadu dostupnosti vody, pripojenia do elektrizačnej sústavy, seizmickej stability, ako aj vplyvov na životné prostredie a ďalších aspektov potrebných na výstavbu SMR. Súčasťou analýzy bolo aj hodnotenie viacerých moderných návrhov reaktorov od popredných svetových výrobcov. Výsledky ukazujú, že viaceré z týchto technológií sú technicky vhodné pre slovenské podmienky a zodpovedajú medzinárodným bezpečnostným štandardom.
SE zdôrazňujú, že malé modulárne reaktory nemajú nahradiť existujúce jadrové a obnoviteľné zdroje, ale ich dopĺňať. Medzi hlavné prínosy patrí stabilná a zároveň flexibilnejšia výroba elektriny bez priamych emisií CO₂, podpora klimatických cieľov, nové investície a pracovné miesta v regiónoch, posilnenie energetickej nezávislosti a rozvoj kompetencií slovenského jadrového priemyslu.
Podľa štúdie by jeden SMR s výkonom 300 MWe mohol počas životného cyklu prispieť k HDP sumou 1 až 1,4 miliardy eur, priniesť 7 700 až 9 400 pracovných rokov počas výstavby a vytvoriť 430 až 640 pracovných miest ročne počas približne 60 rokov prevádzky.
Malé verzus veľké jadrové bloky
Malé modulárne reaktory sa od tradičných veľkých jadrových blokov líšia najmä veľkosťou, modularitou a spôsobom výstavby. Kým klasické bloky, klasifikované podľa tejto štúdie s výkonom nad 700 MWe, sú projektované individuálne, majú dlhý čas výstavby a vyžadujú vysoké počiatočné investície. SMR stavajú na prefabrikovaných komponentoch, menšej zastavanej ploche a možnosti postupnej výstavby podľa reálnej potreby.
Táto vlastnosť im dáva potenciál nielen ako náhrade veľkých zdrojov v budúcnosti, ale aj ako regionálnemu alebo priemyselnému zdroju energie.
Otvorenou otázkou zostáva ekonomická stránka projektu. Stanislav Pecka, senior manažér pre rozvoj SMR v Slovenských elektrárňach, upozornil, že ide o technológiu, ktorá zatiaľ nemá rozsiahle prevádzkové skúsenosti. „Keďže SMR ešte nie sú v prevádzke nikde, nevieme s istotou povedať, či môžu byť lacnejšie, rovnako drahé alebo drahšie ako veľké bloky,“ uviedol.
Podľa dostupných odhadov môže byť elektrina zo SMR mierne drahšia ako z veľkých jadrových blokov, no výhodou je jednoduchšie financovanie. „Ľahšie zafinancujete možno trojmiliardový projekt ako projekt za 12 až 15 miliárd eur,“ dodal Pecka. Zároveň zdôraznil, že SE sa na SMR pozerajú ako na projekt s horizontom 30. až 40. rokov 21. storočia.
Podľa Stanislava Pecku poskytla štúdia realizovateľnosti dostatočný objem dát na to, aby bolo možné v prípade reálneho záujmu pristúpiť k ďalším analytickým krokom a pripraviť podklady na rozhodovanie. Slovenské elektrárne sa pritom primárne zameriavajú na vlastné lokality, ktoré majú pod kontrolou a detailne zmapované.
Ako doplnil, analyzovaná bola aj lokalita v areáli U. S. Steel Košice. Výstavba malého modulárneho reaktora by tam bola technicky možná, no len za predpokladu, že by nový vlastník oceliarní mal jasný záujem o dekarbonizáciu výroby, napríklad prechodom na elektrické pece. V takom prípade by SMR mohli slúžiť ako stabilný bezemisný zdroj energie pre energeticky náročný priemysel.
Štát počíta s rastom spotreby a kombináciou zdrojov
Význam jadrovej energetiky v širšom kontexte zdôraznil aj štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Szabolcs Hodosy, ktorý pripomenul, že vláda už v novembri 2024 rozhodla o výstavbe nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Súčasťou schváleného materiálu boli aj projekcie vývoja spotreby elektriny.
„Podľa scenárov môže spotreba elektriny do roku 2040 vzrásť na úroveň 45 až 50 terawatthodín (TWh),“ uviedol Hodosy. V porovnaní so súčasnou výrobou na úrovni približne 31 TWh a po spustení štvrtého jadrového bloku v Mochovciach sa dosiahne úroveň približne 33 TWh. A to podľa neho vytvára rastúcu medzeru medzi výrobou a dopytom.
Hodosy zdôraznil, že neexistuje relevantný scenár, ktorý by rátal s poklesom spotreby. „Elektromobilita, dátové centrá a dekarbonizácia priemyslu znamenajú ďalší nárast dopytu po elektrine,“ povedal s tým, že veľké priemyselné podniky otvorene volajú po cenovo dostupnej, spoľahlivej a predvídateľnej energii.
Podľa neho je preto nevyhnutné kombinovať veľké jadrové zdroje určené na pokrytie celoštátnych potrieb s menšími modulárnymi reaktormi. Tie môžu flexibilnejšie reagovať na lokálne požiadavky, riešiť konkrétne uzly v sieti alebo posilniť stabilitu elektrizačnej sústavy. „Modulárne reaktory umožňujú adresovať konkrétnu potrebu v mieste a čase, kde je to potrebné,“ dodal Hodosy.
Prvý krok, nie konečné rozhodnutie
Štúdia Phoenix je podľa Slovenských elektrární predovšetkým východiskovým bodom. Odporúča pripraviť regulačný rámec, pokračovať v detailných prieskumoch vybraných lokalít, analyzovať obchodné modely a viesť rokovania s technologickými partnermi. Kľúčovým faktorom má byť aj transparentná komunikácia s verejnosťou.
Malé modulárne reaktory sa dnes javia ako perspektívna technológia, no ich reálne nasadenie bude závisieť od vývoja cien, skúseností zo zahraničia a schopnosti štátu aj energetických firiem pretaviť analytické závery do konkrétnych rozhodnutí v nasledujúcich dekádach.
