Diskusiu otvoril moderátor geopolitickým kontextom po preventívnych útokoch USA a Izraela na Irán v súvislosti s ropnou núdzou, ktorou krajina aktuálne trpí. Viskupič v tejto súvislosti zdôraznil potrebu systematickej diverzifikácie zdrojov a odmietol tézu, že Európa je „závislá od USA“, keďže energetické toky prichádzajú z viacerých regiónov.
Riziko uzavretia Hormuzského prielivu poslanec nepovažuje za zásadné: Irán podľa neho „nebude mať tú silu, aby ho uzavrel“, a prípadná kríza by mala mať len „limitované dôsledky“ na ceny ropy.
Envirominister na to reagoval upozornením na technologickú realitu rafinérií. Bratislavský Slovnaft bol podľa neho dlhodobo nastavený na spracovanie ťažkej ruskej ropy, pričom pripomenul investície za zhruba 600 miliónov eur, ktoré majú umožniť plnú zmenu vstupnej suroviny do roku 2027.
Súčasné problémy nepripisuje Moskve, ale Kyjevu. „Zelenskyj sa rozhodol svojvoľne si vymyslieť príbeh o nejakých poruchách na Družbe,“ myslí si Taraba.
Viskupič postavil do kontrastu situáciu Slovenska s Českou republikou a Poľskom, ktoré už podľa jeho slov fungujú bez ruskej ropy a dosahujú aj nižšie ceny pohonných látok. „Závisieť od jediného zdroja ropy, ktorý prúdi cez dve krajiny, ktoré… bojujú, je nebezpečné,“ zdôrazňuje.
Zákaz ruskej ropy: princíp verzus realita
Moderátor následne otvoril tému pripravovaného návrhu Európskej komisie na trvalý zákaz dovozu ruskej ropy. Viskupič pripomenul hodnotový rozmer rozhodnutia: „Export ruskej ropy financuje agresívnu vojnu Ruska na Ukrajine.“ Zároveň však argumentoval pragmaticky – ak sa na novú situáciu dokázali pripraviť susedné krajiny, Slovensko tak mohlo urobiť tiež.
Taraba rozšíril kritiku na širšiu európsku stratégiu. Podľa neho Únia opakovane presadzuje koncepty, ktoré „nikdy nefungovali“, a svojimi regulačnými zásahmi môže vyvolávať napätie aj so štátmi Blízkeho východu. Európa sa podľa jeho slov dostáva do „veľmi nevyspytateľného času“ v oblasti energetiky.
K najvypätejším momentom patrila otázka vypnutia núdzových dodávok elektriny Ukrajine. Poslanec za SaS rozhodnutie odmietol s tým, že ide o mechanizmus určený pre krízové situácie, keď môže elektrina zachraňovať životy. „Toto je o ľuďoch… keď je dieťa na JIS-ke na operačnej sále,“ argumentoval a krok označil za „absolútne hulvátstvo“.
Taraba zas obhajoval postup logikou odvety v zahraničnej politike a obvinil Ukrajinu z vydierania. Na adresu prezidenta Zelenského použil mimoriadne tvrdé slová. „Zelenskyj je klamár,“ dodal s tým, že od plánovaného stretnutia Fica s ukrajinskou hlavou štátu „absolútne nič“ neočakáva.
Svoje stanovisko uzavrel politickým vyhlásením: „Ukrajina nepatrí do Európskej únie.“
Podľa Viskupiča vláda kritizuje situáciu, ktorú mala dva roky riešiť dôslednou diverzifikáciou. Ak by Slovensko využilo alternatívne trasy skôr, podľa neho by dnes nestálo pred ropnou neistotou ani sporom o humanitárne dodávky.
Ekonomika, Samsung a Green Deal
Diskutujúci sa dotkli aj ekonomického prostredia a odchodu výroby spoločnosti Samsung. Viskupič za hlavné príčiny označil zhoršené podmienky podnikania a vyššie daňové zaťaženie. Taraba to odmietol s odkazom na oficiálne stanoviská firmy a debatu obrátil k európskej klimatickej politike. Green Deal podľa neho „ničí Európu“.
Jeho oponent síce pripustil, že Únia čelí viacerým problémom, no vláde vyčítal, že vlastné zlyhania prenáša na externých aktérov namiesto hľadania domácich riešení.
Pri emisných povolenkách pre domácnosti (ETS 2) sa postoje diskutujúcich nečakane priblížili. Šéf životného prostredia totiž označil systém za iracionálny, ktorý ľuďom „vyťahuje peniaze z peňaženiek“, pričom Viskupič za SaS deklaroval, že strana podporuje odklad a ideálne je „za zrušenie aktuálneho systému“.
V otázke podpory Slovalca Taraba zdôraznil, že zo štátneho rozpočtu nepôjde „ani cent“. Kompenzačný mechanizmus má podľa neho fungovať cez návrat časti výnosov z ETS 1 energeticky náročným podnikom. Viskupič súhlasil, že takto nastavená schéma je racionálna, hoci pripomenul, že podobné riešenie presadzovali už v minulosti.
Voľby zo zahraničia: pošta alebo ambasády
V posledných dňoch rezonuje aj ďalšia téma. Koalícia plánuje zrušiť korešpondenčné hlasovanie a presunúť voľbu na zastupiteľské úrady. Podľa opozičného poslanca ide o účelový krok. „Slovensko má tisíc problémov. Určite ním nie je korešpondenčná voľba,“ konštatuje.
Upozorňuje na fakt, že v krajinách ako Kanada by občania museli cestovať stovky kilometrov, čo by znížilo volebnú účasť.
Nominant SNS však spochybnil tajnosť „aktu voľby“ pri hlasovaní mimo volebnej miestnosti a zdôraznil, že tá má prebiehať rovnako ako na Slovensku – „za plentou“. Viskupič však oponoval tým, že úlohou štátu je možnosti účasti rozširovať, nie zužovať.
Politický záver a spor o Tipos
V závere diskusie Viskupič deklaroval, že SaS chce ísť do volieb samostatne, bez „predvolebnej koalície“. Taraba vyjadril skepsu voči spájaniu „proti niekomu“ a naznačil, že sa bude uchádzať o kandidatúru za SNS, ak dostane ponuku na vstup do strany.
Napriek ostrým sporom sa obaja zhodli na kritike rozdeľovania reklamných zdrojov spoločnosti Tipos, kde podľa nich STVR dostáva neprimerane nízku podporu. Viskupič dodal, že ak by bol premiérom, Rudolf Huliak by „nesedel na ministerskom poste“. Taraba situáciu označil za „obrovský reputačný problém“.