Výpoveď Petrova a odposluchy, ktoré cituje Úrad inšpekčnej služby, sú hra. Čistý politický nezmysel, ktorého význam rastie iba preto, že vojna v bezpečnostných zložkách eskalovala do dnešnej podoby. A preto, že Kollára chce niekto politicky ešte viac diskreditovať.
Takéto hry a kampane sa v médiách vedú už mesiace, obetí je viacero, protichodných nezmyslov sa popísali mraky, zvlášť Kollár leží médiám v žalúdku. Až doteraz však Kollára za mafiu neoznačil ani Matovič, ani Sulík, ani Heger, ani Kolíková, ani Lipšic. Len médiá a tí, ktorí médiá informujú a vedú cez ne svoje vojny. Kollárovi dnes praskli nervy a prepóloval to na svojich koaličných partnerov.
Urobil presne to, čo Žilinka voči Lipšicovi či Zurian voči Mikulcovi – zbytočnú chybu. Ktorá všetko len zbytočne zhorší.
Ešte včera stál problém tak, že vláda so vznikom pracovnej skupiny vytvorila priestor na diskusiu s mimoriadne veľkým rizikom, že namiesto riešenia „zasype“ problém zmenami zákonov a reformami, ktoré nič nevyriešia, ale predvedú zastierací manéver. Hodia na problém maskáče, bez toho, aby niečo vyriešili.
Alebo niečo aj zhoršia, ako to len "reformátori" tejto generácie vedia.
Zhoršenie by napríklad znamenal návrh ministerky Kolíkovej, aby policajná inšpekcia prešla pod premiéra. Nič by sa tým nevyriešilo ani neutlmilo, naopak. Predstava, že problémy v polícii a prokuratúre sa majú riešiť zákonmi, je nezmysel.
Tieto problémy spôsobili a eskalujú konkrétni ľudia, všetko nominanti súčasnej vlády (alebo ich podriadení), ktorí nezvládajú svoje funkcie. Robia chyby a útočia na seba navzájom. Ich nadriadení namiesto toho, aby konflikty riešili, vyčkávajú a nič nerobia (svoje úrady neriadia a predstierajú to), čím sa problém len zhoršuje.
Všetci majú voľné ruky a keďže nemajú vedenie, každý si robí, čo chce.
Tento problém sa nedá riešiť zákonmi, ale iba personálne. (Malou výnimkou je zmena voľby policajného prezidenta.) A ani od toho netreba čakať, že nevzniknú nové "trable". Tam, kde sú ľudia, sa robia aj chyby. Vždy to tak bude. Na to je minister, policajný prezident či šéf prokuratúry, aby zlyhania podriadených rozpoznal a riešil ich. Niekedy mäkko a dohovorom, inokedy tvrdo a rezolútne. Inak to nefunguje. Mantra o rozviazaných rukách bez riadenia je návod k anarchii, veď to vidíme.
Krajniak to včera na tlačovke v opise pracovnej komisie naznačil. Kollár to dnes hodil do koša.
Ak vláda spôsobuje problémy, ktoré nedokáže riešiť a iba ich ďalej eskaluje, čo presne tým odkazuje voličom?
Celá táto situácia má iba jedno bezvýznamné plus. Že nie sme Poľsko alebo Maďarsko, lebo by už o nás schvaľovali rezolúcie.
