Mládežnícke organizácie sa aj tento rok rozhodujú, či detské tábory cez letné prázdniny zorganizujú alebo nie. Pobyty pre deti totiž po novom spadajú do kategórie zotavovacích podujatí. Najväčším problémom zostáva vysokoškolsky kvalifikovaný zdravotník, ktorý musí byť podľa vyhlášky prítomný počas celého tábora.
Pri ďalších podmienkach, ktoré vyhláška obsahuje, hrozí, že nebude pre rodičov a deti k dispozícii toľko táborov ako bolo doposiaľ. Podmienky sú totiž pre dobrovoľnícke a mládežnícke organizácie veľakrát ťažko realizovateľné.
„Tento rok, žiaľ, nevylučujeme možnosť, že niektoré tábory budú musieť byť zrušené,“ konštatuje pre Štandard Barbora Mikloš Bacová, vedúca kancelárie Ústredia Slovenského skautingu.
Pripomeňme, že ešte počas minulého roka vydala hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová usmernenie, ktorým sa zrušila výnimka pre mládežnícke organizácie z roku 2011. Tá im umožňovala usporadúvať tábory bez toho, aby automaticky spadali do režimu zotavovacích podujatí podľa zákona o verejnom zdraví.
A tak sa detské tábory týchto zväčša dobrovoľníckych organizácií ocitli v kolónke „zotavovacie podujatie“, pri ktorom je jednou z podmienok aj to, že v nich už nemôže robiť zdravotníka iba laik s absolvovaným kurzom prvej pomoci.
Mládežnícke organizácie a dobrovoľníci sa tak od októbra 2025 pasujú so sťaženými podmienkami, aby mohli svoje tábory pre deti zorganizovať. Na vyškoleného zdravotníka často nemajú ani financie.
„Máme málo lekárov, ťahajú nadčasy,“ vyjadril sa k téme detských táborov, ktorú opäť otvorilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), jeden z bývalých organizátorov Jozef Zelezník. Štandard ho v tejto súvislosti oslovil.
Podľa vlastných slov ešte uvidí, či sa k organizovaniu táborov pri takýchto podmienkach vráti. Ako rodič však očakáva, že počet táborov bude tento rok nižší a on nebude mať možnosť vybrať pre svoje deti taký, ktorý by im najviac vyhovoval.
Zo skúseností iného komentujúceho a zároveň organizátora táborov zase vyplýva, že na tábore mal doposiaľ zdravotníka, ktorý dohliadal hlavne na to, aby si deti vzali v správnu chvíľu lieky na chronické ochorenia.
„To robia doma rodičia aj bez lekárskeho vzdelania,“ vraví s dôvetkom, že ich zdravotník zakaždým ošetril drobné zranenia a so závažnejšími išli aj tak vždy na lekársku chirurgickú pohotovosť, ako by to bolo aj v prípade požadovaného vysokoškolsky vzdelaného zdravotníka.
Najväčší problém: zdravotník
Aj Slovenský skauting považuje za najväčší problém pri organizácii detských táborov zabezpečenie kvalifikovaného zdravotníka. „Ak sa v danej lokalite nenachádza zdravotník, ktorý by bol ochotný ísť na tábor ako dobrovoľník, naši organizátori ho len veľmi ťažko hľadajú,“ spresňuje Mikloš Bacová.
Riaditeľ Rady mládeže Slovenska (RmS) Juraj Lizák upozorňuje, že je potrebné uvedomiť si reálnu situáciu pri možnostiach nájsť odborne spôsobilých zdravotníkov na základe požiadaviek na vzdelanie.
„Dlhodobo sa nám nedarí nájsť dostatočné množstvo lekárov, zdravotných sestier, či záchranárov, ktorí by boli ochotní vziať si v lete voľno vo svojej práci a ísť dobrovoľnícky alebo na zmluvu pracovať na mládežnícke tábory,“ potvrdil redakcii sťažené podmienky Lizák.
Ako vraví, RmS komunikuje s Úradom verejného zdravotníctva SR. Viac problémov sa im podarilo vyriešiť, no zároveň očakávali, že navrhnuté zlepšenia a zjednodušenia organizácie táborov budú pripravené a implementované vo väčšej miere. Ide napríklad o to, či budú organizátori musieť mať na tábore ako zdravotníka študenta medicíny či vyštudovaného lekára alebo bude stačiť dobrovoľníkovi absolvovaný kurz prvej pomoci.
„Navrhujeme možnosť zastrešenia zdravotného dohľadu laikom s kurzom prvej pomoci, tak ako je to v Českej republike,“ dodáva Lizák.
Problémom zostáva aj to, či štát bude vyžadovať pri stravovaní certifikovaného kuchára alebo bude stačiť doklad o hygienickej spôsobilosti, čo je podľa riaditeľa veľký rozdiel.
Ako konštatovala aj Mikloš Bacová, Slovenský skauting tiež momentálne rokuje s úradom hlavnej hygieničky o úprave pravidiel tak, aby ich dobrovoľníci vedeli splniť: „Našou prioritou je, aby boli deti v bezpečí a mali zabezpečenú kvalitnú starostlivosť, no zároveň aby podmienky boli realisticky nastaviteľné pre dobrovoľnícke organizácie.“
Vedúca kancelárie Ústredia Slovenského skautingu vraví, že pre detské a mládežnícke organizácie, ktoré pracujú s deťmi počas celého roka, je plnenie podmienok podľa vyhlášky veľkou výzvou. Týka sa to nielen zabezpečenia zdravotníkov, ale aj požiadaviek na ubytovanie, stanové tábory, kvalifikáciu kuchárov, rozbory vody či administratívne povinnosti.
Mikloš Bacová podotýka, že tábory pripravujú dobrovoľníci vo svojom voľnom čase, a to často už od jesene. Snažia sa ich nastaviť tak, aby boli cenovo dostupné pre čo najviac detí a aby rodičia mohli s letným programom rátať vopred.
„Ak sa podmienky výrazne sprísnia, môže to znamenať vyššie náklady alebo väčšiu organizačnú záťaž, čo zasiahne nielen organizátorov, ale aj rodiny,“ dodáva.
Spor o definíciu zotavovacieho podujatia
Dobrovoľníci, mládežnícke organizácie či verejnosť tak ako KDH upozorňujú na to, že by mala byť zmenená definícia pre zotavovacie podujatie.
Nateraz podľa paragrafu 25 platí, že pod takýto typ spadajú všetky podujatia, ktoré majú na pobyte najmenej päť detí či mladistvých a trvajú dlhšie ako štyri dni. Z dôvodu spomínanej zrušenej výnimky platia už aj pre mládežnícke organizácie prísne regulované podmienky pre zotavovacie podujatia.
„Na predstavu, takýmto podujatím môže byť aj takzvaný puťák [viacdňový turistický výlet alebo pochod v prírode, často s prespávaním v stanoch alebo pod holým nebom, pozn. red.] po horách s ruksakmi na chrbte na hrebeňovke v Nízkych Tatrách alebo splav Malého Dunaja na niekoľko prenocovaní,“ približuje riaditeľ RmS Lizák. Zároveň sa pýta, či si majú vedúci robiť aj v týchto prípadoch rozbory vody alebo brať so sebou odborne vzdelaného lekára.
„My si myslíme, že nie,“ konštatuje. Preto by podľa neho bolo potrebné zdvihnúť tieto kvóty tak, aby sa malé komunitné akcie vyhli neprimeranej regulácii.
Ideálne by podľa šéfa RmS bolo, aby spodná hranica na zotavovacie podujatie bola 50 detí a sedem dní. Vie si však predstaviť aj kompromis, na ktorom by sa s hygienikmi dohodli, a to 30 detí a päť dní.
Neistota okolo pravidiel táborov
Tak ako Rada mládeže Slovenska, aj Slovenský skauting s Úradom verejného zdravotníctva SR v súčasnosti vedú vzájomné konzultácie a stále prebiehajú rokovania o finálnych pravidlách. Zatiaľ teda nevedia oficiálne potvrdiť presné podmienky.
Ak však podľa Mikloš Bacovej zostanú podmienky v súčasnej podobe, je možné, že táborov bude menej alebo budú kratšie.
„To by bola škoda najmä pre deti, ktoré sa na tábory tešia celý rok, ale aj pre rodičov, ktorí s nimi počítajú ako s dôležitou súčasťou letného programu,“ konštatuje Mikloš Bacová.
Riaditeľ RmS Lizák si myslí, že mládežnícke organizácie sú momentálne na časovej hrane, keď rozhodujú, či budú tábory alebo nie: „Organizátorom táborov potrebujeme dať jasné a zrozumiteľné usmernenia, za akých podmienok majú tábory realizovať, čo platí z aktuálne platných nariadení a, naopak, čo sa podarilo zmeniť alebo zjemniť.“
„Aktívne spolupracujeme s ministerstvom zdravotníctva aj úradom verejného zdravotníctva, aby zákon o verejnom zdraví, ktorým sa momentálne zaoberá vláda, viac vyhovoval potrebám mládežníckych organizácií,“ pripomenul Lizák.
Spresnil, že debata, ktorú s hygienikmi vedú, je pomerne vecná a odborná, pričom RmS vníma, že obom stranám ide o dobrú vec – ochrana zdravia detí a mládeže.
Výzvou je podľa neho aj znižovať byrokratickú záťaž pre dobrovoľníkov pracujúcich s mládežou. Práve tá totiž vytvára bariéry a odrádza ľudí od aktívnej činnosti v organizáciách, ktoré RmS združuje. Podotýka, že ich tábory realizujú dobrovoľníci vo svojom voľnom čase na úkor vlastného oddychu a času stráveného s rodinnou.
„Štát by si to mal uvedomiť a poskytnúť im väčšiu systémovú podporu,“ skonštatoval Lizák.
Slovenský skauting považuje za najrozumnejšie postupovať tento rok podľa podmienok, ktoré platili pred rokom 2025, a naďalej pracovať s úradom hlavnej hygieničky na úprave pravidiel tak, aby boli jasné, realizovateľné a zároveň zabezpečovali ochranu zdravia detí.
„Nové podmienky na sezónu 2027 by sme vedeli spoločne pripraviť najneskôr do konca roka 2026, aby mali organizátori dostatok času sa na ne zodpovedne pripraviť,“ dodala vedúca kancelárie Ústredia Slovenského skautingu.
Hlavná hygienička: Zdravotník je dôležitý
Ako pre Štandard spresnil Úrad verejného zdravotníctva SR, v roku 2025 a 2026 mali viacero odborných rokovaní so zástupcami mládežníckych organizácií pri príprave zotavovacích podujatí pre deti a mládež.
„ÚVZ SR považuje za štandardné, že odborné a technické otázky sa riešia za rokovacím stolom,“ vraví Tatiana Červeňová, hlavná hygienička SR. Nateraz podľa nej nie je potrebné šíriť negatívne a emotívne ladené vyjadrenia, ktoré môžu ovplyvňovať rodičov, pretože rokovania stále prebiehajú.
Červeňová prízvukuje, že úlohou Úradu verejného zdravotníctva SR naďalej zostáva zabezpečiť ochranu zdravia detí a mladých ľudí a „nie je fér zľahčovať postavenie zdravotníka, ktorý má v táboroch dôležitú úlohu“.
Potvrdila, že v tejto súvislosti je naplánované ďalšie odborné pracovné stretnutie.