Preskočiť na obsah
  |  

KDH hovorí o absurdných pravidlách pre detské tábory

Opozičné KDH žiada zmeny pravidiel pre zotavovacie podujatia a kritizuje súčasnú legislatívu ako neprimerane byrokratickú. Predstavitelia hnutia na tlačovej konferencii uviedli, že ich návrh zákona, ktorý má situáciu riešiť komplexne a natrvalo, je v Národnej rade SR od augusta minulého roka, no doteraz sa o ňom nerokovalo.

„Naším cieľom nie je znižovať bezpečnosť detí, ale odstrániť zbytočnú byrokraciu, ktorá ohrozuje existenciu komunitných táborov,“ vyhlásil podpredseda KDH a poslanec Marián Čaučík. Kritizoval, že štát zrušil dlhodobo fungujúcu výnimku, ktorú po tlaku síce predĺžil, no v októbri definitívne vypršala.

S poslancom Petrom Stachurom (KDH) kritizovali niektoré súčasné pravidlá. Hovorili o ich absurdnosti. Spomenuli napríklad zákaz poschodových postelí pre deti do desať rokov či určovanie vzdialenosti záchodov od jedálne podľa smeru vetra.

Strana navrhuje aj redefiníciu pojmu zotavovacie podujatie a úpravu podmienok týkajúcich sa zdravotníkov na táboroch. Zároveň kritizovala ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) za nečinnosť a vládnu koalíciu za odkladanie prerokovania návrhu.

(tasr, max)

  |  

Lavrov: Rusko nevidí dôkazy, že Irán vyvíja jadrovú zbraň

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Moskva nevidí dôkazy o tom, že by Irán vyvíjal jadrové zbrane. Reagoval tým na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uviedol, že cieľom spoločného útoku USA s Izraelom bolo zastaviť iránsky jadrový a balistický program.

Lavrov po rokovaní s ministrom zahraničia Bruneja v Moskve povedal, že dôsledky útokov pociťuje celý región. Arabské krajiny podľa neho znášajú ekonomické následky a evidujú obete.

Zároveň vyzval na okamžité zastavenie bojov a zdôraznil potrebu zabrániť civilným stratám. Poukázal pritom na správy o bombardovaní školy v Iráne.

Iránske štátne médiá obvinili USA a Izrael z útoku na dievčenskú základnú školu na juhu krajiny, pri ktorom malo zahynúť viac ako 160 ľudí. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že americké sily by školu úmyselne nezasiahli.

Ruský minister zároveň varoval, že vojna by mohla podnietiť nielen Irán, ale aj jeho arabských susedov k snahe získať jadrové zbrane, čo by zvýšilo riziko nekontrolovaného šírenia jadrových kapacít v regióne.

(reuters, lud)

  |  

SNS čaká snem, do strany prijali aj exposlankyňu Smeru

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) bude mať 14. marca pracovný snem v obci Obyce v okrese Zlaté Moravce. Bude sa na ňom voliť aj nové vedenie strany, ktoré sa bude uchádzať o mandát na ďalšie štyri roky. Konanie snemu schválila SNS na utorkovom predsedníctve.

Národniari zároveň prijali 45 nových členov. Medzi nimi je aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva školstva a exposlankyňa parlamentu za Smer Oľga Nachtmannová. „K dnešnému dňu evidujeme 2 195 členov,“ priblížila strana.

Témou boli aj spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov. SNS si do nich vytýčila cieľ, a to posilniť vplyv v regiónoch a priniesť stabilitu, poriadok a konkrétne riešenia tam, kde ľudia žijú.

„Členovia predsedníctva konštatovali, že štruktúry strany sú pripravené na komunálne voľby a sú pripravené vytvárať volebné koalície, predovšetkým so stranami vládnej koalície,“ dodala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

(tasr, max)

  |  

Izrael potvrdil útok na kanceláriu iránskeho prezidenta

Izraelská armáda (IDF) tvrdí, že pri najnovších leteckých úderoch zasiahla „komplex vedenia režimu“ v Teheráne vrátane prezidentskej kancelárie a sídla Najvyššej rady národnej bezpečnosti.

Podľa vyhlásenia zverejneného na Telegrame zhodilo letectvo na ciele „množstvo munície“ a údery mali zasiahnuť aj vojenskú výcvikovú inštitúciu a ďalšiu kľúčovú infraštruktúru štátu.

IDF zároveň uviedla, že tento komplex v minulosti využíval aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. Toho zabili počas víkendových americko-izraelských útokov.

Iránske úrady zatiaľ neponúkli podrobné, nezávisle overiteľné informácie o rozsahu škôd na uvedených budovách. Vývoj sledujú aj zahraničné médiá, pričom ďalšie potvrdenia a spresnenia sa môžu objaviť v najbližších hodinách.

(bbc, lud)

  |  

Český internetový gigant žaluje Babiša pre opakované útoky

Najväčšia internetová spoločnosť v Česku Seznam.cz podala žalobu na premiéra Andreja Babiša. Dôvodom sú podľa firmy opakované útoky zo strany predsedu vlády, preto žiadajú o ochranu dobrej povesti.

Odvoláva sa na Babišove tvrdenia, podľa ktorých firma v súvislosti s výplatou dividend nezaplatila zrážkovú daň v prepočte takmer 37 miliónov eur. Spoločnosť zároveň poukazuje na to, že premiér na tlačových konferenciách opakovane kritizuje novinárov z redakcií Seznam Zprávy a Novinky.cz, ktoré patria do portfólia Seznamu podnikateľa Iva Lukačoviča, a označuje ich obsah za lživý a manipulatívny.

Spoločnosť podľa svojej hovorkyne Anety Kapuciánovej vyzvala premiéra koncom minulého roka, aby od svojich vyjadrení upustil, no nestalo sa tak. V žalobe preto žiada zmazanie príspevkov na jeho sociálnych sieťach, zákaz ďalšieho šírenia sporných tvrdení a ospravedlnenie.

Premiér v reakcii na podanie žaloby uviedol, že si za svojimi výrokmi stojí: „Médiá pána Lukačoviča dlhodobo klamú, môžem to kedykoľvek dokázať.“

(tasr, ct24, max)

  |  

Ceny plynu v Európe prudko vzrástli

Termínové kontrakty na plyn v Európe vzrástli v utorok dopoludnia až o 36 percent na takmer 58 eur za megawatthodinu, čo je najvyššia úroveň od januára 2023. Píše o tom Trading Economics.

Rast nadviazal na takmer 35-percentné posilnenie z predchádzajúcej seansy. Trhy reagujú na eskaláciu napätia na Blízkom východe a obavy z narušenia dodávok skvapalneného plynu (LNG) do Európy.

Spoločnosť QatarEnergy v pondelok zastavila produkciu LNG po tom, čo iránske drony zasiahli zariadenia Ras Laffan a Mesaieed. Tie sa podieľajú približne pätinou na globálnej produkcii LNG. Výpadok by mohol ovplyvniť až 15 percent dovozu LNG do Európy, čo by ešte viac obmedzilo globálnu ponuku a zvýšilo konkurenčný boj o alternatívne zdroje.

Situáciu zhoršuje aj krok Iránu obmedziť lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, kľúčovej trase pre export energetických surovín z regiónu. Riziká prichádzajú v čase, keď sú zásobníky plynu v EÚ naplnené len na 31 percent, zatiaľ čo vlani v rovnakom období to bolo približne 40 percent.

(lud)