Vláda v stredu vyjadrila súhlas s odmietnutím revízie medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2024. Uznesenie o odmietnutí predpisov predložil rezort zdravotníctva, ktorý argumentuje možnými pochybnosťami z ľudskoprávneho a ústavnoprávneho hľadiska. Opiera sa pritom o stanoviská viacerých právnických fakúlt slovenských univerzít.
„Zvažovali sa alternatívne riešenia, pričom Slovenská republika má štyri možnosti, a to nenotifikovať, čím revízia pre nás automaticky nadobudne platnosť 19. septembra 2026, alebo notifikovať odmietnutie, výhradu alebo vyhlásenie na účel predĺženia vstupu IHR 2024 do platnosti o dvanásť mesiacov. Vzhľadom na pochybnosti z ľudskoprávneho a ústavnoprávneho hľadiska predkladá ministerstvo zdravotníctva tento materiál s cieľom notifikovať odmietnutie,“ ozrejmilo ministerstvo zdravotníctva.
Rezort priblížil, že vláda vlani uložila ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas), ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi (obaja Smer) preskúmať odborné a právne aspekty prijatia alebo odmietnutia predpisov a predložiť návrhy ďalšieho postupu.
„Za oblasť zdravotníctva nebolo poukázané na žiadne riziká prijatia revízie, no vzhľadom na absenciu dohody medzi gestorom a spolugestormi požiadalo ministerstvo zdravotníctva Univerzitu Komenského v Bratislave, Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o vypracovanie nezávislých odborných právnych stanovísk,“ vysvetlilo ministerstvo.
Stanoviská právnických fakúlt
To, že niektoré ustanovenia revízie vyvolávajú otázky z pohľadu suverenity štátu, právnej istoty či možných zásahov do základných práv občanov, uvádza najmä Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Má za to, že rozšírenie právomocí generálneho riaditeľa WHO, neurčitosť právnych pojmov, automatická záväznosť zmien bez ratifikácie parlamentom a potenciálne finančné záväzky bez súhlasu Národnej rady môžu byť v rozpore so základnými princípmi slovenského ústavného poriadku.
„Z týchto dôvodov navrhujeme, aby Slovenská republika predmetné zmeny odmietla prijať. Uplatnenie výhrad nie je dostatočnou zárukou ochrany suverenity SR, keďže nemá odkladný účinok a existuje riziko, že výhrady nebudú ostatnými stranami akceptované,“ uvádza sa v stanovisku fakulty.
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave odporúča, aby rezort inicioval predbežnú medziodborovú konzultáciu so zástupcami rezortov a profesijných komôr o možných legislatívnych dosahoch IHR 2024.
„Takýto dialóg by mohol vytvoriť základ pre budúcu prípravu národného akčného plánu realizácie predpisov WHO s dôrazom na posilnenie právnych istôt a dôvery verejnosti v štátne inštitúcie,“ uvádza fakulta v stanovisku.
Rezort zdravotníctva poukázal aj na stanovisko Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá nezaujala jednoznačné záverečné odporúčanie a k jednotlivým otázkam sa vyjadrila formou čiastkových záverov.
Fakulta konštatovala, že medzinárodné zdravotnícke predpisy z roku 2005 sú pre Slovensko záväzné. Uviedla tiež, že Slovensko môže zmeny prijaté v roku 2024 odmietnuť, alebo voči nim uplatniť výhrady do 19. marca, inak sa stanú pre Slovensko záväznými 19. septembra.
Ministri spravodlivosti a zdravotníctva vo svojich vyjadreniach pred stredajším rokovaním vlády uviedli, že na medzinárodnej spolupráci pri medicínskych krízach sa odmietnutím revízie predpisov nič nezmení. Susko pripomenul, že SR je aj v súčasnosti viazaná predpismi IHR z roku 2005. Šaško deklaroval, že medzinárodná spolupráca v tejto oblasti funguje a Slovensko je rešpektovaným partnerom.
Šaško: Neodmietame, len pozdržujeme
Minister zdravotníctva Kamil Šaško ešte v utorok médiá informoval, že v tomto kroku potrebné rozlišovať dve strany celku. Prvou je zdravotnícka vedecká výskumná časť, v ktorej ide o medzinárodnú spoluprácu pri výmene medicínskych dát. Tú podľa jeho slov absolútne podporuje. Problémom je však ľudskoprávna strana.
„Keďže nie som právnik, obrátil som sa na tri, dúfam, že rešpektované právnické inštitúcie – banskobystrickú, košickú a bratislavskú právnickú fakultu –, od ktorých som dostal jednotné stanovisko, že po právnej stránke tu sú určité medzery,“ spresnil minister s tým, že predpisy neodmietajú, iba „pozdržujú pripojenie sa k nim“.
Rovnaký prístup podľa jeho informácií zvolili aj predstavitelia iných krajín, ako Česi, Holanďania, Portugalci, Izraelčania alebo Američania. „Keď sa to vyrieši, pristúpime,“ dodal.
Čo všetko tomu predchádzalo
Ministerstvá zdravotníctva a spravodlivosti pripravili materiál, prostredníctvom ktorého by Slovensko mohlo odmietnuť Medzinárodné zdravotné predpisy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Informáciu denníku Sme ešte v utorok potvrdili štyri na sebe nezávislé zdroje z prostredia rezortu zdravotníctva aj WHO. Je medzi nimi aj vládny splnomocnenec pre preverenie riadenia pandémie COVID-19 Peter Kotlár, ktorý tento krok označil za vlastný úspech.
Medzinárodné zdravotné predpisy predstavujú globálny rámec pravidiel na ochranu verejného zdravia, ktorý WHO prijala v roku 2005. Slovensko sa k nim pripojilo v tom istom roku.
Po skončení pandémie COVID-19 v roku 2022 začala WHO s ich aktualizáciou. Cieľom je posilniť pripravenosť všetkých 194 členských štátov na prípadné budúce pandémie.
Podľa denníka Sme sa minulý týždeň na ministerstve zdravotníctva konalo takzvané rozporové konanie, na ktorom sa zúčastnili aj predstavitelia ministerstva spravodlivosti, ktoré vedie Boris Susko (Smer).
Práve tento rezort mal podľa dostupných informácií – údajne aj pod vplyvom Petra Kotlára – presadiť do pripravovaného materiálu kritickejší a odmietavejší postoj k týmto predpisom.
Kotlár je známy svojím dlhodobo kritickým postojom k WHO. Proti aktualizovaným zdravotníckym predpisom vystupoval aj v júni 2024, keď bola ministerkou zdravotníctva Zuzana Dolinková. Slovensko sa vtedy ako jediný štát od nich dištancovalo na rokovaní so Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Podľa Kotlára tieto predpisy neúmerne zasahujú do suverenity členských štátov a uprednostňujú farmaceutický priemysel.
Materiál s podobným znením mal byť prerokovaný aj na najbližšom rokovaní vlády, ktoré sa uskutoční v stredu. V digitálnej verzii programu rokovania Ficovho kabinetu zatiaľ tento návrh nefiguruje.
Prezident Pellegrini: Teatrálne gesto
Prezident Peter Pellegrini k prípadnému odstúpeniu od aktualizácie predpisov uviedol, že by ho mrzelo, keby Slovensko patrilo k tým zopár krajinám sveta, ktoré opustia medzinárodnú organizáciu.
Podľa jeho slov síce WHO utrpela v očiach časti verejnosti počas pandémie rany na svojom renomé a je predmetom rôznych dezinformácií a atakov, no aj napriek tomu by mala Slovenská republika túto inštitúciu monitorovať.
„Slovensko musí sledovať trendy v prípade ďalšej pandémie alebo ochorenia, ktoré sa bude šíriť svetom. Budeme musieť reagovať, prijímať opatrenia a možno sa inšpirovať. Neviem, k čomu má prispieť takéto teatrálne gesto, skôr si myslím, že má odpútať pozornosť od reálnych problémov tejto krajiny,“ okomentoval zámer nepodporiť nové predpisy prezident.
WHO má podľa neho odporúčací charakter a riešením je pokúsiť sa túto organizáciu modernizovať a nie z nej vystupovať či dištancovať sa od jej pravidiel.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) Pellegrinimu kontroval, že prezident tvrdí, že WHO nemala možnosť nám nič prikazovať, no práve novými predpismi sa to snaží zmeniť. Podľa neho má táto medzinárodná organizácia vážne šrámy na svojej dôveryhodnosti.
„Uplatňuje len globálne opatrenia, o ktorých si myslí, že fungujú. Tie však môžu byť zavádzajúce a vychádzať z nie celkom transparentných procesov, ktoré tam predtým boli. Myslím si, že krok k tomu, aby sme sa nevzdávali suverenity našich vlastných rozhodnutí, je v poriadku,“ spresnil Kaliňák.
Handra Kotlára
Odmietnutie aktualizácie predpisov vnímajú negatívne aj predstavitelia opozície. Varujú, že v prípade vypuknutia globálnych zdravotných hrozieb budú slovenskí zdravotníci izolovaní od najnovších dát a moderných postupov.
„Vládna koalícia je v snahe udržať si väčšinu v parlamente ochotná ohroziť zdravie a životy občanov Slovenskej republiky. Ak takýto návrh na vláde predloží minister zdravotníctva Kamil Šaško, bude to ďalší dôkaz toho, že pre stranu Hlas nie sú na prvom mieste záujmy pacientov a zdravotníkov, ale len udržanie sa pri moci a vlastné kšefty,“ skonštatoval exminister zdravotníctva Marek Krajčí z Hnutia Slovensko.
Je presvedčený, že namiesto toho, aby rezort zdravotníctva spolupracoval s najvyspelejšími štátmi sveta a vymieňal si s nimi kľúčové zdravotnícke dáta či postupy, strana Hlas „potupne sťahuje chvost“.
„Pre zachovanie vládnej väčšiny ustupuje konšpirátorovi Petrovi Kotlárovi a jeho bludným predstavám,“ dodal a vyzval ministra Šaška, aby materiál na stredajšom rokovaní vlády ani nepredložil. „V opačnom prípade sa len potvrdí, že on a strana Hlas sú nielen handrou Smeru, ale už aj handrou Petra Kotlára,“ doplnil.
Podpredseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo SR Oskar Dvořák (PS) rovnako žiadal, aby tento krok vláda odmietla. Podľa neho tým priamo ohrozuje životy a zdravie slovenských občanov.
„Ak Šaško návrh zajtra predloží, znamená to, že sám podľahol nebezpečným dezinformáciám a stáva sa oficiálnym spolupáchateľom Kotlára,“ pripomenul Dvořák.
(ber, tasr)