Vraj stačí, keď budú mať policajti „rozviazané ruky“, nadriadená politická moc sa im do ničoho nebude pliesť, a zrazu budú všetci lumpi zavretí – a bude dobre.

Toto videnie je primitívne a s realitou nemá nič spoločné.

Tak ako môže svoje postavenie zneužívať politik, tak ho môže zneužívať i vysokopostavený úradník, policajt a prokurátor. Je to videnie už roky blízke ľavicovoliberálnym médiám a, bohužiaľ, prevzalo ho Matovičovo OĽaNO. V roku 2018 Matovič navrhoval, aby policajného prezidenta volili policajti, čo je úplné vyšachovanie výkonnej moci, ktorá je pritom za fungovanie polície zodpovedná.

Až sme sa jedného dňa zobudili, a čo sme uvideli? Že prokurátor s vyšetrovateľom inšpekcie (obaja s rozviazanými rukami) obvinili policajného prezidenta Kovaříka, čím ho odpálili. A vidíme, že prokurátor, vyšetrovateľ inšpekcie a sudca (všetci s dokonale rozviazanými rukami) dali do väzby štyroch vyšetrovateľov NAKA. Vyšetrovateľov, ktorí sa nepochybne snažia o očistu verejného života od korupcie.

No ale rozviazané ruky majú všetci, nielen niektorí.

Mikulcova tragická veta roka

V deň, keď píšem tento komentár, čítam v novinách, že minister Mikulec tvrdí, že „on do vyšetrovania nijako nezasahoval, ani si nič o práci NAKA nezisťoval“.

Tá prvá časť vety je v poriadku. Minister nesmie vyšetrovateľovi zakazovať ani prikazovať presne definované úkony podľa Trestného poriadku.

Ale tá druhá časť vety! Chápete? On si o práci NAKA nič nezisťoval. Robert Fico si zisťoval a pol roka kričí, že vyšetrovatelia manipulujú a minister si nezistí, či je to pravda (aby v takom prípade zariadil nápravu) alebo či je to nepravda (aby v takom prípade mohol vyšetrovateľov brániť). Minister je zodpovedný za všetko, čo sa na ministerstve s desiatkami tisíc zamestnancov deje, ale on si nezistí, ako pracuje najsledovanejšia zložka, ktorou je NAKA a ktorá neschádza rok z titulných stránok médií. Táto veta je tragická.

Podobne konal i policajný prezident Kovařík. Inak by nemohol tvrdiť, že stíhania obvinených nikdy nie sú iba na základe svedectiev kajúcnikov.

Tento pasívny postoj vedenia ministerstva vnútra je dôsledkom matovičovskej a paradoxne i ľavicovoliberálnej ideológie, ktorá odsudzuje politickú výkonnú moc do úlohy obyčajných štatistov. Tá viera, že ak sa minister zaujíma, čo a ako polícia robí, tak určite len preto, aby mohol nejako nekalo manipulovať... Je to hlúposť.   

• 

Druhá chyba: Neprevzatie moci na vnútre

Pred pár rokmi sa v mene tejto ideológie začali šíriť názory, že inšpekciu ministerstva vnútra treba vyňať spod právomoci ministra vnútra. Vraj pod vnútrom nie je nezávislá. No iste, veď každý minister nemá nič iné na starosti, len aby čosi manipuloval. Tiež sa tomu hovorilo „odpolitizovanie polície“. Čo neznamená nič iné, ako to, že minister, ktorý má dôveru parlamentu (a ten dôveru občanov z volieb), na ňu nebude mať priamy vplyv. Tak isto hovorili o potrebe znížiť vplyv ministra na voľbu policajného prezidenta. Že už by ho nemal len tak slobodne menovať a odvolávať minister.

V roku 2018 po vražde Jána Kuciaka som sa s touto propagandou stretával medzi demonštrantmi na mítingoch za slušné Slovensko. Vysvetľoval som im, že to nič dobré neprinesie. Fico vtedy urobil šikovný ťah. Povedal, chcete to? Budete to mať. A Smer tie zákony v parlamente presadil. A tým zacementoval na vnútre svojich ľudí, ktorých podľa nového zákona nová vláda nemohla vymeniť bez opätovnej zmeny zákona.

A čo sa potom stalo po voľbách? Nová vláda ponechala smerácky zákon o Policajnom zbore tak, ako bol. Pol roka nevymenila policajného prezidenta Lučanského. Lučanský odišiel dobrovoľne koncom augusta 2020. Vo funkcii ostal i riaditeľ inšpekcie Adrián Szabó, z ktorého sa po roku vykľul televízorový korupčník.

• 

• 

Slávna inšpekcia vyčlenená z právomoci ministra, zodpovedajúca sa priamo vláde, je tak nezávislá, až je z toho vláda v tvári celá zelená. Inšpekcia vláde zatvára jej pýchu, vyšetrovateľov NAKA.

Ešte raz si treba uvedomiť, čo to bola za myšlienková koalícia, čo presadila túto ideológiu, sťažujúcu robiť po voľbách rázne personálna zmeny. Boli to protificovskí demonštranti z námestí na mítingoch za slušné Slovensko, bol to Fico, ktorý im vyhovel, a bola to táto vláda, ktorá tie zákony ponechala tak.

Boli sme milosrdní, hovorí teraz Matovič. Čerta starého, bola to nekompetentnosť.  

Tretia chyba: Dlhá ignorancia problému

Treťou chybou bola dlhotrvajúca ignorancia hĺbky problému a nečinnosť zo strany výkonnej moci. V marci NAKA vylamovala dvere u riaditeľa SIS a Pčolinský bol zatknutý a obvinený. Už od májového stretnutia schôdzky ústavných činiteľov na pôde SIS vieme o vzájomne si odporujúcich názoroch SIS na strane jednej a NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na strane druhej na problematiku stíhania bývalých prominentov. Nepodarené stíhania bývalého šéfa NAKA a Zuriana a šéfa operatívcov NAKA Kaľavského sú nám známe od júna. Premiér Heger v júni povedal, že orgány si robia svoju prácu.

V júni inšpekcia zabavovala spisy v NAKA. Špeciálny prokurátor Lipšic na to povedal, že inšpekcia je pod tlakom oligarchov. No veď vieme, kto je zodpovedný za to, že na inšpekcii sa nerobil poriadok. Lipšicov politický kolega, premiér Matovič.

V júli policajný prezident Kovařík prerušil akciu inšpekcie neposkytnutím zásahovej jednotky na zatknutie kajúcnikov. Šírili sa správy o panike na prezídiu Policajného zboru a strachu, že inšpekcia chystá zatýkanie policajtov z NAKA. V auguste prokuratúra obvinila Kovaříka a ten padol. Minister sa ho síce zastal, ale rešpektoval jeho dobrovoľný odchod z funkcie.   

• 

• 

Na Štandarde sme opakovane upozorňovali, že tu dochádza ku kríze výkonnej moci, ktorá je nečinná. Výkonná moc priznala hĺbku problému až pred pár dňami.

Štvrtá chyba: Presvedčenie o vlastnej neomylnosti

Vláda zodpovedá za prácu NAKA a ÚŠP. Treba sa pri nich pristaviť. Ich prácu za posledné dva roky považujem za užitočnú, prinášajúcu výsledky. Indície o manipulácii svedkov, ktoré sú témou od začiatku tohto roka, sa síce vyskytujú, ale nevieme o žiadnych presvedčivých dôkazoch, ktoré by to potvrdzovali. Informácie zo SIS nemáme, ale možno predpokladať, že ak by také jednoznačné dôkazy boli, tak by na verejnosť unikli.

Štandard bolo prvé médium, ktoré sa postavilo kriticky voči rozhodnutiu prokuratúry stíhať Kovaříka a označili sme to za kovbojské uznesenie. Preto sa pozeráme rovnako kriticky na väzobné stíhanie štyroch príslušníkov NAKA inšpekciou, lebo i tu platí, že o žiadnych relevantných dôkazoch, odôvodňujúcich takéto razantné konanie, nevieme.

Domnievame sa, že po čase sa môže potvrdiť úspešnosť NAKA a ÚŠP aj na súdnych pojednávaniach.

Bohužiaľ, problémom, ktorý vyžaruje tandem ÚŠP-NAKA, je presvedčenie o vlastnej neomylnosti. Podľa všetkého nemajú reálnu predstavu o miere úspešnosti, ktorú môžu dosiahnuť. Možno je to tak, že v 80 percentách prípadov postupujú bezchybne a vo zvyšných sa dopustili chýb. Ale zdá sa, že sa považujú za bezchybných na 100 percent. Ich polemika s generálnou prokuratúrou po použití paragrafu 363 generálnym prokurátorom a jeho námestníkom na zrušenie obvinení proti V. Pčolinskému a J. Haščákovi bola kontraproduktívna. Ani autor týchto riadkov neprijíma každú argumentáciu z vysvetľujúcej správy námestníka Kanderu, ale mnoho argumentov v nej bolo dôveryhodných a závažných.

Ak sme hovorili kriticky o inšpekcii, potom treba povedať, že absurdne pôsobilo i pripravené, nevydané uznesenie o stíhaní organizovanej skupiny Zurian, Santusová, Kaľavský a ďalší z dielne NAKA, ktoré uniklo na verejnosť pred dvomi týždňami

Presvedčenie o vlastnej neomylnosti je škodlivé.

Piata chyba: Uviaznutie v konšpiráciách a hysterizácia spoločnosti

Rozhodnutie vlády konečne konať, ku ktorému došlo na zasadnutí Bezpečnostnej rady, možno len privítať. Aj zriadenie komisie je pozitívny čin. To, čo treba zistiť, je, či za podozrivými stíhaniami je nekompetentnosť, rivalita, túžba vyniknúť, neschopnosť priznať si zlý úsudok, alebo či je za tým niečo horšie.

Vojna policajtov je praktický problém, ktorý treba riešiť prakticky a seriózne, a to má začínať používaním seriózneho, vecného jazyka. Bohužiaľ, deje sa niečo iné. Jazyk vládnych predstaviteľov je jazykom politickej kampane, nie jazykom riešenia. To, čo Matovič hovorí, že v polícii je mafia, Heger sa doteraz označovaniu vojny policajtov za dielo mafie bránil, ale už aj on hovorí o mafii v polícii. Nevyznamenal sa ani Boris Kollár spomínaním čurillovskej mafie.

Daniel Lipšic slovo mafia v súvislosti s tajnou službou, inšpekciou či generálnou a krajskou prokuratúrou nepoužíva, ale označil stíhanie príslušníkov NAKA za snahu vyvolať chaos. Teda nemá ísť iba o odborné a ľudské zlyhania, ale o zločinný zámer. Vplyv oligarchov (teda mafie) na konanie inšpekcie oznamoval Lipšic už v júni.

No veď to znamená, že títo žiadnu komisiu ani nepotrebujú. Poznajú výsledok dopredu. Je za tým mafia.

Predstavitelia vládnej moci vyslovujú nesmierne vážne tvrdenia o mafii v bezpečnostných zložkách bez toho, aby cítili potrebu vecne informovať verejnosť, ktorí ľudia konkrétne sú tou mafiou, aké sú medzi nimi prepojenia. Nie je o tom známe nič konkrétne. Preto sa zo strany vládnych predstaviteľov jedná o rétoriku konšpiračnú, prípadne na hranici konšpirácie.

Od romantizácie „rozviazaných rúk polície“ vláda urobila náhly premet k odhaleniu, že niektoré bezpečnostné zložky sú mafia. A navyše prichádza i trápna sebaromantizácia.

• 

• 

Matovič svoje doterajšie nezvládanie bezpečnostnej situácie označuje za dôkaz svojho milosrdenstva. Médiá prinášajú temné správy o sledovaní Lipšica neznámym autom, Lipšic upovedomuje rodinu o možnosti svojho zatknutia. Potom hovorí: „Ubezpečujem vás, že nikto z nás vo väzbe nespácha samovraždu.“ Človek si nevdojak spomenie na Mečiarovo ťažkanie v 90. rokoch, ako ho stále niekto sleduje. A nepovie sa, kto presne. Lipšic vťahuje svoj úrad do mediálnych kampaní, čo nemôže skončiť dobre.

Čo súčasná vláda pokazila

Súčasná vláda vždy považovala trestné stíhania niekdajších prominentov za svoju najsilnejšiu stránku. V skutočnosti však ani pozitívne, ani negatívne procesy v polícii nemala pod kontrolou. Premrhala čas na jasné legislatívne i personálne zmeny. Hĺbku krízy v bezpečnostných zložkách neodhadla.

V súčasnosti sa pokúša o nájdenie riešenia, ale v myslení jej predstaviteľov dominuje propagandistická kampaň, ktorá hysterizuje spoločnosť.

Nie je to dobrá politika a bolo od začiatku jasné, že nebude.