Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje nasadenie tisícok vojakov na Blízky východ v súvislosti s pokračujúcou vojenskou kampaňou proti Iránu. Podľa amerického predstaviteľa a ďalších zdrojov by tento krok mohol rozšíriť možnosti USA v konflikte, ktorý trvá už tretí týždeň.
Jednou z diskutovaných možností je zaistenie bezpečnej plavby tankerov cez Hormuzský prieliv, čo by si vyžadovalo nasadenie vzdušných a námorných síl. Podľa zdrojov sa zvažuje aj možnosť nasadenia pozemných jednotiek na iránskom pobreží.
Vláda zároveň diskutovala o prípadnom vyslaní síl na ostrov Charg, ktorý je centrom 90 percent iránskeho vývozu ropy. Armáda USA už 13. marca zaútočila na vojenské ciele na tomto ostrove. Vojenskí experti uvádzajú, že jeho kontrola by mohla byť strategicky výhodnejšia než jeho zničenie.
Na stole je i možnosť zabezpečenia iránskych zásob vysoko obohateného uránu, čo by však podľa odborníkov predstavovalo náročnú a rizikovú operáciu.
Anonymne úradník Bieleho domu spresnil, že o nasadení pozemných síl zatiaľ nepadlo rozhodnutie. Trump si podľa predstaviteľov ponecháva všetky možnosti otvorené.
„Prezident sa zameriava na dosiahnutie všetkých definovaných cieľov operácie Epic Fury: zničenie iránskych balistických rakiet, zničenie ich námorníctva, zabezpečenie toho, aby ich teroristickí spojenci nemohli destabilizovať región, a záruku, že Irán nikdy nebude mať jadrové zbrane,“ podotkol zdroj agentúry Reuters.
Zdroje podotkli, že diskusie o posilách USA idú nad rámec príchodu výsadkovej skupiny pripravenej na boj budúci týždeň na Blízky východ s pripojenou expedičnou jednotkou námornej pechoty, ktorá zahŕňa viac ako dvetisíc námorníkov.
Akékoľvek použitie amerických pozemných vojsk – aj na obmedzenú misiu – by mohlo podľa niektorých úradníkov pre Trumpa predstavovať značné politické riziká vzhľadom na nízku podporu iránskej kampane medzi americkou verejnosťou a jeho vlastné volebné sľuby, že sa vyhne zapleteniu USA do nových konfliktov na Blízkom východe.
Od začiatku konfliktu koncom februára uskutočnili USA tisíce útokov na iránske ciele. Vojna si vyžiadala aj obete medzi americkými vojakmi (13 zomrelo a zhruba 200 skončilo so zraneniami) a viedla k narušeniu dodávok ropy.
Americká ľudskoprávna organizácia HRANA v utorok uviedla, že v Iráne zahynulo 3 114 ľudí. Podľa nej išlo v 1 354 prípadoch o civilistov, z toho 207 detí.
Podľa libanonských úradov zahynulo od 2. marca pri izraelských útokoch aspoň 968 ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že viac ako 100 z týchto obetí boli deti.
(reuters, max)