Narva je najvýchodnejšie položené mesto Európskej únie a takmer 90 percent z viac ako 53-tisíc obyvateľov predstavujú etnickí Rusi, pričom iba polovica všetkých obyvateľov mesta má estónske občianstvo. Hneď cez most ponad hraničnú rieku Narva leží ruské mesto Ivangorod.
„Ministerstvo zahraničných vecí Estónska predvolalo ruského chargé d’affaires po tom, ako ruská stíhačka SU-30 narušila estónsky vzdušný priestor pri ostrove Vaindloo 18. marca a zotrvala tam približne jednu minútu,“ uviedol estónsky šéf rezortu diplomacie deň po incidente 200 kilometrov od Narvy. Proti narušiteľovi vzlietli stroje talianskych vzdušných síl.
Narvianska ľudová republika
Vo februári sa na viacerých sociálnych sieťach začala v ruskom jazyku vedená mediálna kampaň podporujúca myšlienku odtrhnutia Narvy a jej okolia v rámci Narvianskej ľudovej republiky (NĽR).
Prvý na dianie na sociálnych sieťach upozornil 11. marca estónsky protipropagandistický portál Propastop, ktorý zhromaždil množstvo okomentovaného audiovizuálneho a textového materiálu z webov ako VKontakte, Telegram, Youtube a iné.
NĽR má vlastnú vlajku a erb, jestvujú aj označenia vojakov, seržantov a dôstojníkov Ozbrojených síl NĽR, ako aj jasne stanovené hranice. Príspevky sa vyznačujú otvorene prokremeľskou orientáciou a militarizmom.
Jedným z hesiel republiky, ktorá zatiaľ jestvuje iba na sociálnych sieťach, je „Od Narvy do Püssi rozprestiera sa ruská zem“ (От Нарвы до Пюсси простирается русская земля). Püssi je pritom jedno z najzápadnejších miest kraja Východné Vironsko, ktorého je Narva stoličným mestom.
Kampaň na sociálnych sieťach kladie dôraz aj na dnes veľmi obľúbené mémy, teda vtipné obrázky. Nehľadiac na to, estónske bezpečnostné zložky upozorňujú, že (zatiaľ anonymným) správcom podobných kanálov a stránok môže hroziť trestné stíhanie.
Objavila sa aj kritika voči projektu Propastop: tá spočíva v obvinení, že keby portál o iniciatíve nebol písal, o vec by sa nezaujímali zahraničné ani domáce médiá a o kampani na podporu NĽR by sa vôbec nevedelo. Správcovia projektu obvinenia odmietajú ako absurdné a odvolávajú sa na novinársku etiku a povinnosť informovať.
Portál Euro News 18. marca upozornil na skutočnosť, že 400 kilometrov od Narvy v litovskom Pabradė sa nachádza nemecká 45. obrnená brigáda.
Podľa odborníkov by sa však v prípade vypuknutia konfliktu vo Východnom Vironsku mohlo velenie brigády rozhodnúť nepresúvať svoje sily a nevystavovať sa tak nebezpečenstvu. Zodpovednosť za udržanie Narvy a celého kraja by v takom prípade ležala na pleciach estónskej polície a v prípade eskalácie stretov aj armády.
Možné scenáre
Pobaltie sa pri rozprave o možnej eskalácii konfliktu medzi Európou a Ruskom spomína najčastejšie a svoje miesto v nej má aj narviansky scenár a Estónsko samo osebe.
Pre NATO by azda najhorším scenárom bol bleskový výpad ruských ozbrojených síl do Narvy pod zámienkou ochrany ruskej menšiny a následné vyhrážanie sa použitím jadrovej zbrane v prípade nasadenia estónskej armády proti mestu obsadenému ruskými jednotkami.
Podobný scenár sa však od spustenia mediálnej „NĽR kampane“ javí ako menej pravdepodobný. Kremeľ sa totiž môže priamej konfrontácii s NATO vyhnúť, a to prostredníctvom hybridného útoku na jeden z pobaltských štátov s významnou ruskou menšinou.
„Vyzeralo by to podobne ako občianska vojna z roku 2014, ktorú Moskva vyviezla na východ Ukrajiny,“ vysvetľuje americký plukovník Douglas Mastriano. V prípade, že by napadnutý štát ani NATO nekonali ťažkopádne a proti „miestnym separatistom“ by rázne zasiahli, Moskva by sa od nich mohla dištancovať.
V prípade zaváhania by však mohla hybridná vojna prerásť do invázie, ktorej zámienkou by bola „ochrana ruskej menšiny“. Podľa Mastriana by v takomto prípade boli separatisti „civilne oblečení príslušníci ruských špeciálnych jednotiek, a nie ‚malí zelení muži‘, akých sme videli na Kryme“.
Ak nie čierne, nuž biele
Pripomeňme, že šéf Estónskej zahraničnej spravodajskej služby (VLA) v rozhovore pre miestnu verejnoprávnu ERR koncom decembra 2025 upokojoval napätie v krajine s tým, že Rusko nateraz „nemá v úmysle napadnúť žiadny z pobaltských štátov ani širšie územie NATO“.
Rovnakej mienky je podľa výročnej správy z februára 2026 celá estónska rozviedka, nie iba jej šéf. Správa spresňuje, že Moskva na Pobaltie ani na inú časť Aliancie nezaútočí aspoň najbližší rok či dva.
Zdroj Štandardu bližšie oboznámený so situáciou sa pod podmienkou zachovania anonymity pre potreby článku vyjadril, že za „NĽR kampaňou“ môže stáť nie iba Kremeľ, ale aj estónska kontrarozviedka (KAPO).
„Ak ‚operácia NĽR‘ v skutočnosti nepochádza z dielne Kremľa, ale z dielne KAPO, tak v prípade, že by sa skončila úspešne, estónske bezpečnostné zložky by mohli odhaliť prokremeľsky zmýšľajúcich občanov, teda potenciálnych separatistov a – v prípade invázie – kolaborantov, hoci spiaci agenti v krajine na takúto návnadu neskočia,“ vysvetľuje zdroj.