Vláda minulú stredu vyjadrila súhlas s odmietnutím revízie medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2024.
Vlani uložila úlohu ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas), ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi (obaja Smer) preskúmať odborné a právne aspekty prijatia alebo odmietnutia predpisov a predložiť návrhy ďalšieho postupu.
Uznesenie o odmietnutí predpisov predložil v stredu rezort zdravotníctva, ktorý argumentoval možnými pochybnosťami z ľudskoprávneho a ústavnoprávneho hľadiska. Opieral sa pritom o stanoviská viacerých právnických fakúlt slovenských univerzít.
Šaško vysvetlil, že za oblasť zdravotníctva nebolo poukázané na žiadne riziká prijatia revízie, no vzhľadom na absenciu dohody medzi gestorom a spolugestormi požiadalo ministerstvo zdravotníctva Univerzitu Komenského v Bratislave, Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o vypracovanie nezávislých odborných právnych stanovísk.
To, že niektoré ustanovenia revízie vyvolávajú otázky z pohľadu suverenity štátu, právnej istoty či možných zásahov do základných práv občanov, uviedla najmä Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Vzdelávacia inštitúcia skonštatovala, že rozšírenie právomocí generálneho riaditeľa WHO, neurčitosť právnych pojmov, automatická záväznosť zmien bez ratifikácie parlamentom a potenciálne finančné záväzky bez súhlasu Národnej rady SR môžu byť v rozpore so základnými princípmi slovenského ústavného poriadku.
O aké konkrétne právne medzery ide?
Ministerstvo spravodlivosti SR pre Štandard uviedlo, že podľa stanoviska Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sú niektoré ustanovenia také závažné, že by si vyžadovali zmenu Ústavy Slovenskej republiky a presun časti právomocí štátu v prospech WHO.
Zmeniť by sa musel aj ústavný zákon o bezpečnosti štátu. Podľa toho súčasného možno núdzový stav vyhlásiť len pri skutočnom a bezprostrednom ohrození života a zdravia osôb, napríklad pri epidémii, prírodnej katastrofe alebo inej mimoriadnej udalosti, ktorú nemožno riešiť bežnými právnymi prostriedkami štátu.
„Mechanizmy v IHR (2024) však umožňujú aktiváciu opatrení už pri potenciálnej alebo vznikajúcej medzinárodnej zdravotnej hrozbe, teda aj v situácii, keď ešte nemusí existovať bezprostredné ohrozenie života obyvateľstva,“ konkretizovala poradkyňa ministra spravodlivosti Marica Pirošíková s tým, že takýto preventívny núdzový stav je odlišný od ústavného rámca Slovenskej republiky.
V rámci neho sú mimoriadne zásahy do práv možné iba počas skutočnej mimoriadnej udalosti, čo je v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach, ktorý hovorí o ohrození života národa.
„Takýto zásah do ústavného systému Slovenskej republiky je z pohľadu ochrany suverenity štátu a právnej istoty neprijateľný,“ doplnila Pirošíková s dôvetkom, že rezort trvá na svojom už vyjadrenom postoji, že odmietnutie zmien IHR musí byť trvalé.
Výhrady iných štátov
Nie sme jediní, kto IHR odmietol. Formálne tak urobilo jedenásť štátov: Argentína, Spojené štáty americké, Taliansko, Izrael, Rakúsko, Brazília, Kanada, Česká republika, Nemecko, Holandsko a Filipíny.
Taliansko zmeny odmietlo s odôvodnením, že by mohli oslabiť národnú suverenitu v oblasti zdravotnej politiky a otvoriť priestor pre výraznejší vplyv medzinárodných štruktúr na rozhodovanie štátov počas zdravotných kríz.
Ministerstvo spravodlivosti zdôrazňuje, že odmietnutie zmien neznamená, že by Slovenskej republike hrozila medzinárodná izolácia.
„Slovenská republika zostáva naďalej viazaná IHR z roku 2005. Tvrdenia o údajnej izolácii Slovenskej republiky sú hrubo zavádzajúce a nezodpovedajú právnej realite. Slovensko bude aj naďalej plnohodnotne spolupracovať v rámci existujúcich medzinárodných a európskych mechanizmov ochrany verejného zdravia,“ informovala ďalej Pirošíková.
Zneužitie know-how aj zásah do hospodárskych súťaží
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave poukázala aj na potenciálne konflikty s vnútroštátnou a európskou legislatívou, najmä v oblasti ochrany obchodného tajomstva, transferu technológií a ochrany základných práv podľa Charty základných práv EÚ.
Podľa stanoviska by mohlo dochádzať k zneužitiu know-how alebo k nejasnostiam pri porušení dôverných informácií. Ďalšou výhradou je možný zásah do princípov hospodárskej súťaže a suverenity Slovenskej republiky.
„Mechanizmus núteného odberu zdravotníckych produktov určených WHO by podľa fakulty mohol zasiahnuť do základných princípov Ústavy SR, keďže by prenášal rozhodovanie o obstarávaní a distribúcii liekov na medzinárodnú organizáciu bez jasného ústavného rámca,“ upresnila poradkyňa ministra spravodlivosti.
Inými slovami, Slovensko by nemuselo mať plnú kontrolu napríklad nad nákupom a distribúciou liekov.
Podľa fakulty by tak povinnosť odoberať produkty iba od vybraných subjektov mohla obmedziť hospodársku súťaž, narušiť rovnosť podnikateľských subjektov a byť v rozpore s právom Európskej únie aj so slovenskou legislatívou o verejnom obstarávaní.
Generálny riaditeľ WHO nemá žiadne kompetencie na vydávanie záväzných rozhodnutí, no po revízii IHR a vyhlásení pandemického núdzového stavu by už boli jeho odporúčania záväzné.
„Ak by takéto odporúčania obsahovali opatrenia výrazne zasahujúce do ľudských práv (povinné očkovanie, obmedzenie pohybu osôb), štát by ich musel rešpektovať pod hrozbou porušenia medzinárodného záväzku. Tým by síce formálne nestratil suverenitu, no fakticky by sa jej v tejto oblasti vzdal,“ pomenovala Pirošíková jeden z ďalších problémov.
Ministerstvo spravodlivosti ďalej uviedlo, že k výhradám fakúlt pripojilo aj analýzu nezávislej expertky Silvie Behrendtovej, ktorá v minulosti pôsobila ako právna konzultantka Sekretariátu IHR pri WHO.
„Aj podľa nej režim IHR oslabuje národnú suverenitu, demokratickú kontrolu a ochranu ľudských práv. Ďalej kritizuje, že WHO získava rozhodujúce slovo v oblasti verejného zdravia, financovania, schvaľovania liekov a zavádzania digitálnych certifikátov, no bez právnej zodpovednosti,“ dodala Pirošíková na záver.