Na preventívne a skríningové programy je zo zdravotníckeho rozpočtu na tento rok vyčlenených viac ako 230 miliónov eur.
Náplň a periodicitu štátom hradených preventívnych prehliadok dnes určuje zákon 577 z roku 2004, ktorý okrem iného hovorí o tom, že dospelý človek má nárok na jednu preventívnu prehliadku u všeobecného lekára v intervale raz za dva roky. Nárok na preventívnu gynekologickú prehliadku majú ženy od 18 rokov k dispozícii raz ročne.
Okrem nich môžu obyvatelia Slovenska bezplatne absolvovať raz ročne aj preventívnu prehliadku u zubára a raz za desať rokov preventívne vyšetrenie konečníka a hrubého čreva, ak majú nad 50 rokov. Časový interval sa skracuje v prípade, že má človek zvýšené riziko rakoviny hrubého čreva alebo konečníka.
Muži po päťdesiatke by mali zájsť aj k urológovi a to raz za tri roky, pokiaľ nie sú rizikovými pacientmi. Ak teda majú karcinóm prostaty v rodine alebo zvýšené hodnoty prostatického špecifického antigénu, vek preventívnej prehliadky sa znižuje a interval sa skracuje.
Na deti a tehotné ženy sa vzťahujú špecifické intervaly, ktoré nájdete tu.
Rok prevencie
Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško (Hlas) vo februári vyhlásil 2026 za rok prevencie. Avizoval zmeny najmä v organizovaných skríningoch, čiže vyšetreniach, ktoré sa robia u zdanlivo zdravých ľudí, aby sa choroba odhalila čo najskôr. Pôjde najmä o onkologické skríningy.
V súčasnosti máme pri rakovine prsníka na Slovensku účasť na skríningu len okolo 30 percent – jednu z najnižších v celej Európskej únii.
Pri skríningu rakoviny hrubého čreva je to ešte menej a na preventívne urologické prehliadky nechodí ani každý piaty muž. „Naším cieľom je priniesť nielen modernú diagnostiku, ale aj liečbu a inovatívne lieky do všetkých regiónov, aby nezáležalo na tom, kde žijete,“ uviedol vtedy minister.
Z dát Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že najmenej základných preventívnych prehliadok dospelých (805-tisíc) bolo v roku 2021 v dôsledku pandémie.
V nasledujúcich dvoch rokoch absolvovali dospelí ľudia viac ako milión preventívnych návštev ročne. V roku 2024 klesol ich počet na 962-tisíc, čo predstavovalo 21,9 návštevy v prepočte na sto obyvateľov vo veku 18 a viac rokov.
Najviac preventívnych prehliadok u dospelých vykonali v okresoch Námestovo, Dolný Kubín a Medzilaborce. Najviac prehliadok u dospelých na 100 obyvateľov bolo vo vekových kategóriách 65 až 69 rokov, 60 až 64 rokov a 70 až 74 rokov. Dáta za vlaňajší rok ešte NCZI nemá k dispozícii.
Nedôvera voči vedeckým poznatkom
Podľa prezidentky Aliancie všeobecných lekárov Slovenska Moniky Paluškovej je dnes systém preventívnych prehliadok u dospelej populácie na Slovensku nastavený dobre. Prekvapujú ju preto niektoré snahy osôb mimo odbornej spoločnosti všeobecných lekárov, ktorí chcú presadiť predĺženie intervalov preventívnych prehliadok dokonca až na šesť rokov.
„A to v čase, keď patríme medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia v Európe, dokonca v niektorých kategóriách aj na svete,“ spresnila lekárka.
Účasť pacientov na preventívnych prehliadkach sa podľa jej slov líši podľa rozsahu povedomia o vlastnom zdraví, sociálneho statusu obyvateľstva a dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
„Všeobecní lekári robia silnú osvetu, väčšina našich ambulancií za posledných desať rokov dokonca na preventívne prehliadky aktívne pozýva svojich pacientov. Lekári majú na ne vyčlenený presný čas,“ ozrejmila s tým, že v posledných rokoch prehliadky vynechávajú aj tí, ktorých ovplyvnila nedôvera voči vedeckým poznatkom a zamorenie verejného priestoru konšpiráciami o verejnom zdraví.
Za dobrú motiváciu na zvýšenie záujmu o preventívne prehliadky považuje bonusovanie pacientov za ich absolvovanie.
„Tak ako to robí jedna zo zdravotných poisťovní. Úplným debaklom bolo zrušenie takzvaných stomatologických benefitov za absolvovanie preventívnych prehliadok v roku 2024 bývalou ministerkou Dolinkovou. Dodnes sme vlastne ani nepochopili, čo bolo účelom. Benefit bol úspešný, obľúbený a dokázal pacientov motivovať viac sa starať o svoje zdravie,“ pripomenula s dôvetkom, že po roku tento benefit potichu vrátili, čo považuje za rozumný krok.
Aktuálne návrhy vyhlášok, ktoré majú upraviť podrobnosti vykonávania skríningov onkologických chorôb, ale aj požiadavky na pracoviská a pracovníkov, sú však podľa nej pripravené neodborne a chaoticky.
„Koncom roka 2025 sa stretli s nebývalo jednotným odmietnutím celej odbornej verejnosti. Pripomienkovanie pôvodne navrhnutých dvoch vyhlášok trvalo celé týždne, prakticky sa skončilo stovkami zásadných pripomienok a dodnes sme ich kompletné vyhodnotenie ako odborná verejnosť nevideli,“ uviedla pre Štandard.
Východisko vidí v zintenzívnení spolupráce kompetentných s odborníkmi pri nastavení obsahu preventívnych aktivít vrátane skríningov.
Druhou zmenou, ktorá by podľa nej prispela k zefektívneniu systému prevencie, by mala byť rozumná osvetová kampaň a treťou debyrokratizácia a zrušenie rôznych zbytočných administratívnych úkonov, aby sa systém mohol venovať jasnému a štruktúrovanému zberu dát.
Ministerstvo zdravotníctva SR k pripravovaným zmenám uviedlo, že o nich rokuje s relevantnými odborníkmi. Na organizovanom skríningu sa podľa rezortu dnes podieľajú viaceré subjekty.
„Zdravotné poisťovne pozývajú indikovaný okruh poistencov, skríningové vyšetrenia vykonávajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ministerstvo spolu s Národným skríningovým centrom zabezpečuje metodické nastavenie, koordináciu, kvalitu, dátové spracovanie a komunikačnú podporu,“ vymenovalo s tým, že odborné pripomienky vníma ako štandardnú súčasť procesu.
O akých konkrétnych zmenách v súvislosti so skríningovými vyšetreniami ministerstvo uvažuje a v akom legislatívnom procese sa diskutovaná vyhláška aktuálne nachádza, nešpecifikovalo.
Mamografia, zrušené sono prsníkov a cytoster
Ešte dnes v niektorých gynekologických ambulanciách doznieva rozčarovanie zo strany lekárov aj žien zo zrušenia preventívneho sona prsníkov, zvýšenia veku preventívnej mamografie a zmeny v indikácii preventívneho cytosteru. Zmeny sa udiali v júli 2025.
Ultrasonografické (USG) vyšetrenie prsníkov odvtedy nie je súčasťou bežnej preventívnej prehliadky u gynekológa a nehradí sa z verejného zdravotného poistenia ako preventívne skríningové vyšetrenie. Ako hlavná prevencia rakoviny sa teraz používa mamografia.
Ministerstvo pre Štandard uviedlo, že preventívna gynekologická prehliadka naďalej prebieha raz ročne a jej súčasťou zostáva palpačné (hmatové) vyšetrenie prsníkov.
„Ak lekár pri vyšetrení zistí podozrenie na ochorenie, indikuje ďalšie diagnostické vyšetrenie vrátane USG prsníkov podľa medicínskej potreby. USG prsníkov nie je súčasťou plošne nastavenej preventívnej gynekologickej prehliadky pre asymptomatické ženy bez indikácie. Takéto vyšetrenia u mladých bezpríznakových žien (do 45 rokov) priemerného rizika sú jednoznačne nevhodné a neefektívne. Európske rádiologické spoločnosti ho v rámci prevencie jednoznačne neodporúčajú,“ vysvetlil komunikačný odbor rezortu.
V súvislosti s mamografiou informovalo, že od 1. júla 2025 došlo k rozšíreniu vekovej hranice pre štátom organizovaný skríning rakoviny prsníka z pôvodných 50 – 69 rokov na 45 – 75 rokov. Zároveň však došlo k zrušeniu preventívnej mamografie od 40 rokov.
„Európske odborné spoločnosti jednoznačne odporúčajú skríning u žien s priemerným rizikom vo veku od 45 rokov. Vzhľadom na fakt, že vo vekovej kategórii od 45 do 75 rokov je najvyšší výskyt rakoviny prsníka. U žien vo veku 40 až 44 rokov je pomer benefitov (záchyt rakoviny) a rizík (ožiarenie, falošné pozitíva, ďalšie invazívne vyšetrenia) nepriaznivý,“ vysvetlil rezort.
Pacientky v gynekologických ambulanciách si všimli aj zmeny vo frekvencii a indikácii preventívneho cytosteru z krčka maternice. Kým kedysi im ho hradili raz ročne, po júli 2025 majú naň nárok raz za tri roky.
Zdravotnícky rezort doplnil, že podľa nových pripravovaných právnych predpisov v oblasti skríningu rakoviny krčka maternice chce na základe vedeckých dôkazov zaviesť nový prístup v cytostere z krčka maternice, a to s využitím dvoch metód.
„Prvým je cytologické vyšetrenie steru z krčka maternice a druhým vyšetrenie pomocou HPV testu. Interval vykonávania a indikácia veku k skríningu rakoviny krčka maternice sú v príprave,“ dodal.
Rozdiel medzi týmito metódami spočíva v tom, že cytoster hľadá už zmenené bunky a HPV test zachytí riziko skôr, čiže je schopný zachytiť vírus, ktorý ochorenie spôsobuje.
Ministerstvo zdravotníctva informovalo, že v rámci „roka prevencie“ a pripravovaného organizovaného skríningu plánuje aj niekoľko osvetových kampaní. Konkrétne aktivity nemenovalo, bude ich zverejňovať priebežne.