Ako vznikla otázka pre pápeža a aká bola atmosféra v lietadle

Bohuš, cestoval si spolu s pápežom v jeho leteckom doprovode po ceste sem aj späť. Mal si možnosť stretnúť pápeža úplne osobne, podať si ruku, položiť mu otázku. Čo bolo na tom všetkom pre teba osobne najzaujímavejšie, čo sa ťa najviac dotklo?

Ako som písal a ukázal cez fotografie v reportáži z letu Rím – Budapešť, pápež sa pozdravil s každým novinárom, s niektorými hovoril dlhšie, iní mu dali ako dar svoje knihy, bolo to veľmi neformálne a uvoľnené na rozdiel od ostatných etáp jeho cesty. Bolo to po štvrtý raz, čo som si s pápežom Františkom podal ruku, ale tentokrát sa ma to osobne azda najviac dotklo.

Počas spiatočnej cesty z Bratislavy do Ríma som mu položil otázku, čo je veľká pocta pre niekoho z menšej krajiny, lebo toto privilégium majú zväčša len novinári z veľkých médií a veľkých krajín. V tomto prípade som mal šťastie, že pápež išiel priamo na Slovensko, a tak právo na jednu otázku mali žurnalisti z maďarských a slovenských médií. Bolo to teda profesionálne asi najvýznamnejšie, cítil som záväzok, bol to pre mňa silný dojem. Aby čitatelia rozumeli, čo to znamená privilegované postavenie, na jednotlivé akcie nás osobitne dopravovali, boli sme organizovaní, spoločne ubytovaní, mali sme na cestách prednosť. Boli sme „pápežský špeciál“, takzvaný VAMP, a snažili sa nám vychádzať v ústrety a uľahčiť našu prácu azda viac než iným.

Pápež je v prvom rade hlava katolíckej cirkvi. Ty si musel veľa písať, mnohí novinári v lietadle asi ani neboli veriaci, cítil si ty osobne duchovnosť a zbožnosť, cítil si sa pri Svätom Otcovi ako katolík?