Ako vznikla otázka pre pápeža a aká bola atmosféra v lietadle

Aká bola tentokrát atmosféra medzi novinármi, ktorí sprevádzali pápeža Františka? Opíš nejaké zážitky, udalosti…

Ešte pred odletom na spiatočnú cestu do Ríma sme najprv čakali v lietadle v Bratislave bezmála polhodinu, kým príde pápež zo Šaštína, odkiaľ sme ako obvykle museli odísť skôr. Okrem tepla bolo cítiť i nepokoj niektorých kolegov pred nastávajúcou tlačovou konferenciou, ktorá tradične priťahuje veľkú pozornosť. Niektorí vraj boli na palube len kvôli tomu. Potom podávali jednoduchý obed, ktorý všetci rýchlo zjedli, aby sa mohli pripraviť na konferenciu. Niekoľko žurnalistov so smútkom v hlase povedalo, že let do Ríma je veľmi krátky, a tak bude priestor len na málo otázok v porovnaní s tým, keď rímsky biskup letí do vzdialenejších krajín. A naozaj, otázky sme stihli položiť – každá jazyková skupina – len jednu. Iba Slováci, Maďari a potom Španieli, Američania a Taliani.

Ako to presne vyzeralo?

Keď prišiel pontifik, všetci zapli kamery, zdvihli fotoaparáty, mobily a nebolo ľahké Svätého Otca aj vidieť, hoci ako jediný stál vpredu. Keďže som mu kládol otázku na začiatku, posadili ma hneď pri ňom a mohol som spraviť aj nejaké zábery. Po jeho odpovedi som sa musel vrátiť späť na pôvodné miesto.

Vyskytla sa aj jedna nemilá nehoda. Po pristátí padol na jedného kolegu z úložného priestoru nad sedadlami ťažký fotoaparát, bolo nevyhnutné zavolať k nemu doktora. Chvíľu bol v bezvedomí, no našťastie sa zakrátko zdvihol a vravel, že je v poriadku. Potom sme si vyzdvihli batožinu na letisku a každý sa už ponáhľal domov, aby stihol čím skôr prepísať a preložiť záznam z pápežovej konferencie.

Aj si sa s niekým z kolegov zblížil? Bol na to čas a priestor?

Áno, s niektorými novými kolegami som sa spoznal, s inými, ktorých už poznám dávnejšie, som sa zblížil počas neformálnych rozhovorov alebo keď som im objasňoval fakty o Slovensku. Verím, že tieto kontakty a skúsenosti sa ďalej pretavia do mojich článkov z Ríma a prinesú nové témy.

Veľa si sa rozprával so zahraničnými kolegami, ako vnímali našu krajinu, ako našu nábožnosť? Podarilo sa ti ich nejako ovplyvniť, na niečo ich upozorniť, možno im Luník či iné veci vysvetliť?

Niečo som o tom už písal v záverečnej analýze: väčšina z nich vníma Slovensko ako otvorenú a rozmanitú krajinu. Jeden Talian ocenil veľkú účasť i nábožnosť veriacich v Prešove a v Šaštíne, myslel si však, že naši veriaci majú veľmi blízko k videniu pápeža Františka. Objasňoval som niektoré fakty o Slovensku vždy, keď ma požiadali: pýtali sa, kto je arcibiskup Bezák, aká je nezamestnanosť v krajine, o čom píšu naše médiá v súvislosti s pápežovou prítomnosťou a čo je centrum Betlehem, ktoré navštívil pontifex, teda skoro všetko (smiech). Pre francúzsku televíziu KTO som hovoril o Luníku IX, teda domnievam sa, že som aspoň sčasti prispel k pravdivému obrazu Slovenska.

Ešte sa vrátim k tej otázke v lietadle. Položil si ju spoločne v mene Štandardu a RTVS, žiaľ, redaktor RTVS si to potom vo večerných správach celé trochu prisvojil, ako to vlastne vzniklo?

Debatovali sme o tom, aká bude téma otázky, aké bude jej znenie a kto ju položí. Nebolo to úplne ľahké, lebo každé médium má úplne prirodzene svoje priority a záujmy. Som rád, že sme napokon našli kompromis a prevážila ústretovosť.

Spoločné znenie otázky som na palube cestou do Ríma pápežovi tlmočil ja, a to všetko po dohode s RTVS, a tak sme to i zverejnili v našom článku. Keby sme tam boli sami, otázka by znela inak. Viac k tomu asi netreba hovoriť.

To, že si pápežovi položil otázku, bola nielen česť, ale zrejme ti to ďalej pomôže aj v prostredí kúrie a Vatikánu. Vedel by si nám načrtnúť ako?

Nechcem, aby to neznelo neskromne, ale v tejto chvíli som jediný slovenský vatikanista akreditovaný vo Vatikáne a celkovo v Ríme pôsobím už niekoľko rokov, už sa tu teda trochu orientujem. Nie je tu ani nikto podobný z Česka. K tvojej otázke: Zďaleka nie všetci vatikanisti mali možnosť položiť otázku pápežovi v Ríme či priamo na pápežskom lete, a tak sa Štandard azda vryl do pamäti a etabloval. Cítim isté zadosťučinenie a vnútorné naplnenie, samotnému položeniu otázky predchádzali moje stáže v Ríme, mnoho článkov, stretnutí a formálnych i neformálnych rozhovorov, budovanie siete kontaktov počas uplynulých rokov, teda je to len vrchol ľadovca, čerešnička na torte. Rím funguje na odporúčaniach a budovaní si mena, väčšie povedomie o nás môže otvoriť dvere, ktoré boli dosiaľ zavreté, uvidíme.

Trochu to na záver odľahčím. Počas tých štyroch dní si priamo z terénu napísal desať článkov, stále si sa musel presúvať, veľa si toho nenaspal. Koľko si spal potom, keď si odovzdal posledný text?

Dva dni po návrate do Ríma som šiel spať so sliepkami a zobudil som sa dosť neskoro ráno, teda povedzme, že som už všetko dobehol (úsmev).

Posledná otázka, čo z pápežovej návštevy najviac oslovilo teba osobne?

Bola to pre mňa jedna veľká neprerušená skúsenosť s niekoľkými význačnými momentmi. Už počas letu Rím – Budapešť som tak ako ostatní ocenil krátke, neformálne stretnutie so Svätým Otcom, tešil som sa z bežných stretnutí s niektorými známymi na Slovensku na pápežských podujatiach. Duchovne silné momenty boli v Prešove i Košiciach, ale cítil som sa užitočný aj vtedy, keď som mohol iným žurnalistom povedať viac o Slovensku či už do kamery, alebo cez prestávku pri káve.