Útoky sa zintenzívnili v čase, keď sa medzinárodná pozornosť sústreďuje na vojnu medzi USA, Izraelom a Iránom. Osadníci zabili na Západnom brehu už siedmich Palestínčanov od začiatku roka – šesť z nich po tom, ako sa 28. februára začala vojna.

Izraelská polícia, ktorá má na starosti vyšetrovanie trestných činov spáchaných Izraelčanmi na Západnom brehu, začala vyšetrovať útok v obci Khirbet Humsa. Na žiadosti o vyjadrenie však bezprostredne nereagovala. Tvrdí, že zasahuje proti akémukoľvek násiliu, no vo väčšine prípadov nedokázala násilných osadníkov postaviť pred súd.

Policajný záznam ukazuje, že incident sa vyšetruje ako sexuálny útok, útok na bezmocnú osobu a trestný čin motivovaný rasizmom spolu s ďalšími možnými obvineniami.

Podľa Abú al-Kibášovcov bol tento útok vyvrcholením noci plnej hrôzy preňho, jeho manželku, ich tri dcéry, jeho brata Muhammada, Muhammadovu manželku, ich sedem detí, jeho otca a strýka. Dospelí členovia rodiny zhodne uviedli, že útočníci zbili každého okrem spiaceho štvormesačného dieťaťa.

Osadníci rodinu navyše pripravili o celé jej živobytie, keď jej ukradli 400 oviec. Okrem nich si odniesli aj snubné prstene, šperky, mobily, hotovosť a doklady totožnosti.

Ava Langová, 24-ročná americká aktivistka za ľudské práva, ktorá útok videla, povedala, že ju zbili a ukradli jej mobil, prstene, peňaženku a pas.

Abú al-Kibáš, jeho brat, otec aj strýko skončili pre zranenia v nemocnici, rovnako ako aj samotná Langová.

Útok sa odohral na úrodnom území známom ako Khirbet Humsa v severnej časti Jordánskeho údolia. Kedysi tam žili stovky beduínov, no v súčasnosti tam zostalo len zopár malých táborov ukrytých v dolinách medzi nízkymi kopcami oproti izraelským osadám Beka’ot a Roi.

Podľa Palestínčanov a aktivistov za ľudské práva má násilie zo strany osadníkov v posledných rokoch často rovnaký priebeh, ktorý sa môže vyvíjať celé mesiace. Začína sa zastrašovaním alebo obmedzovaním pohybu – či už oficiálnym, alebo neoficiálnym – a postupne prerastá do bitiek či tvrdších útokov, ktoré zvyčajne smerujú proti mužom.

Mnohí Palestínčania, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, uvádzajú, že poslednou kvapkou boli vyhrážky a útoky na ženy a deti.

V Khirbet Humsa však napätie narastalo oveľa rýchlejšie.

Pred niekoľkými týždňami podľa rodiny Abú al-Kibáša prišiel osadník pasúci dobytok až na vzdialenosť niekoľkých krokov od ich stanov. Rodina to vnímala ako výhražné gesto.

Asi o týždeň neskôr krátko po polnoci videli pastieri nad táborom lietať dron. Potom spozorovali osadníkov, ktorí prichádzali od osady Beka’ot, povedal Abú al-Kibáš.

„Naše psy ich začali naháňať a oni jedného z nich zastrelili,“ dodal.

Útok sa začal krátko po jednej v noci a trval približne hodinu. Abú al-Kibáš povedal, že mal práve nočnú hliadku v malom stane pri vstupe do tábora. Vedľa neho spali jeho otec a aktivistka Langová.

„Počul som hlasy, tak som vstal a uvidel som pred stanom viac ako 20 osadníkov,“ povedal. Langová v rozhovore jeho slová nezávisle potvrdila. Ako dobrovoľníčka pomáha Palestínčanom už mesiac a pol, no tento brutálny útok zažila hneď počas svojej prvej noci v Khirbet Humsa.

Izraelskí aj zahraniční aktivisti často zostávajú s palestínskymi rodinami, ktoré sú považované za ohrozené útokmi osadníkov, v nádeji, že ich prítomnosť môže útočníkov odradiť.

Langová ďalej ozrejmila, že ju zobudil krik portugalskej aktivistky pred stanom, no útočníci ich začali biť skôr, než stihli vôbec zareagovať. „Pýtali sa nás na mená, odkiaľ sme, kričali ‚zabijeme vás‘ a ‚toto je naša zem, sme Židia‘,“ uviedla.

Podľa Abú al-Kibáša boli osadníci maskovaní a ozbrojení palicami. Bili a kopali jeho, jeho otca aj obe aktivistky. Keď im zviazali ruky aj nohy plastovými páskami, urobili to isté aj jemu.

Jeden z útočníkov mu potom loveckým nožom rozrezal nohavice a následne aj spodnú bielizeň. S podliatym a krvavým okom opisoval útok priamo na mieste, kde sa odohral.

Ešte päť dní po incidente tam na zemi ležali odstrihnuté plastové pásky. Abú al-Kibáš zdvihol zo zeme v stane svoju spodnú bielizeň – bola rozrezaná odhora nadol.

Priblížil, že počas bitky mu jeden z útočníkov pevne stiahol plastovú pásku okolo jeho pohlavného orgánu. Reportérovi ukázal aj zranenie, ktoré mu po tom zostalo. Uviedol, že z toho, čo sa dialo, bol v šoku a nedokázal tomu uveriť. Dodal, že aj izraelskí policajti vyzerali šokovane, keď im útok opisoval.

Útočníci ho potom odviedli do veľkého spoločného stanu, kde boli jeho manželka, deti aj rodina jeho brata. Všetci dospelí boli zviazaní, krčili sa od strachu, zatiaľ čo ich útočníci opakovane bili.

Podľa 40-ročného Muhammada Abú al-Kibáša útočníci najskôr zničili dve bezpečnostné kamery, ktoré si rodina nainštalovala v nádeji, že v prípade útoku budú mať aspoň nejaký dôkaz.

Potom vtrhli do stanov, kde rodina spala. Dospelí členovia rodiny vypovedali, že ženy ťahali za vlasy a bili ich, zatiaľ čo deti fackovali alebo do nich kopali. Dvadsaťosemročná Niama Abú al-Kibášová, Suhaibova manželka, opísala, ako sa pokúšala vziať si šatku na hlavu, no jeden z osadníkov jej ju vytrhol z rúk s komentárom „nie“ a hodil ju na zem. „Bil ma, kopal ma do tváre a kričal: ‚Zomri, zomri!‘“ opisovala.

Jej trojročnú dcéru Lamar podľa jej slov vytiahli zo stanu za pyžamo a hodili o zem. Mladšia dcéra Manar, ktorá bola ukrytá pod prikrývkami, vyviazla bez zranení. „Vďaka Bohu, že nezačala plakať,“ povedala Niama, „pretože bili každé dieťa, ktoré vydalo zvuk.“

Niama a jej 35-ročná švagriná Nihája uviedli, že niektorí osadníci sa dokonca zabávali tým, že do tvárí zviazaných Palestínčanov púšťali plyn.

Osadníci odišli až po tom, ako sa rodine v arabčine otvorene vyhrážali. „Povedali nám: ‚Ak neodídete, upálime vás. Budeme vás biť, vezmeme vám deti a znásilníme vaše ženy,‘“ spomína Muhammad Abú al-Kibáš. „Choďte do Ameriky, do Jordánska alebo kamkoľvek inam, ale vypadnite,“ takisto údajne hovorili.

Pred odchodom útočníci prerezali plastové pásky na končatinách všetkých zviazaných – nie však tú na Suhaibových genitáliách. Ten uviedol, že s jej odstránením mu musel pomôcť brat. Niama povedala, že nedokázala uveriť tomu, čo jej manželovi urobili. „Toto je pomalá smrť. Urobiť toto mužovi je ako zabiť ho,“ dodala.

Pri odchode si podľa rodiny niektorí z osadníkov posmešne pospevovali úryvok zo starej palestínskej ľudovej piesne: „Poďte a podporte sa navzájom, ľudia Palestíny – Palestína je preč a ani vám nepovedala zbohom.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Autori David M. Halbfinger a Fatima Abdulkarímová. Vychádza so súhlasom redakcie.