Prezident Peter Pellegrini má tri možnosti. Môže sa obrátiť na Ústavný súd SR, aby posúdil, či je referendová otázka o predčasných voľbách v súlade s ústavou. Druhá možnosť je, že dá voľnú ruku občanom, aby rozhodli, či majú byť voľby skôr ako na jeseň 2027. Napokon, referendum môže aj nevyhlásiť a povedať, prečo tak urobil.
Mimoparlamentná strana Demokrati pod vedením Jaroslava Naďa za viac ako rok zozbierala 384-tisíc podpisov občanov na vyhlásenie referenda, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým skráti svoje súčasné volebné obdobie.
Demokrati sú presvedčení, že hlava štátu by mala referendum vyhlásiť. Opierajú sa o zmenu ústavy z roku 2023. Podľa nej je možné prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady skrátiť na základe uznesenia parlamentu, ktorým sa určí čas vyhlásenia a konania volieb. Návrh uznesenia o skrátení volebného obdobia môže predložiť najmenej pätina poslancov.
Naďovi Demokrati sa odvolávajú práve na zmenu ústavy v roku 2023. „Referendum je legitímny ústavný nástroj a po zmene ústavy v roku 2023 je to aj prípustný nástroj, ako dosiahnuť koniec vlády Roberta Fica,“ vyhlásil podpredseda Demokratov a bývalý poslanec Juraj Šeliga.
Pripomeňme, že v júli 2021 Ústavný súd SR rozhodol, že referendum s otázkou o skrátení ôsmeho volebného obdobia Národnej rady tak, aby sa voľby do parlamentu vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda, nie je v súlade s ústavou.
Čo povedal Ústavný súd SR
Predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan vtedy argumentoval, že „v rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľby štátnej moci by totiž predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady štvorročné“.
Skrátenie volebného obdobia by bolo podľa Fiačana možné v prípade, ak by to ústava pripúšťala. Takéto riešenie by však bolo potrebné včleniť do ústavy.
Referendum v roku 2021 sa prezidentka Zuzana Čaputová rozhodla nevyhlásiť a obrátila sa na ústavný súd. Referendum vtedy inicioval Smer spoločne s Hlasom a so SNS. Po verdikte súdu Fico vyhlásil, že za zmarenie referenda o predčasných voľbách je zodpovedná prezidentka a že nezastupuje ľudí.
Vtedajší šéf Hlasu Pellegrini rozhodnutie ústavného súdu označil za „tvrdú facku ľuďom, ktorým bola popretá možnosť naplniť jedno z ich základných demokratických práv“. Povedal tiež, že verdiktu súdu chýba demokratický duch a nesie v sebe nebezpečný precedens do budúcnosti.
Ďalšia ústavná zmena?
V Smere sú si vedomí doterajších rozhodnutí ústavného súdu, preto zrejme hovoria o prípadnej zmene ústavy tak, aby bolo možné referendom skracovať volebné obdobie. Premiér Robert Fico sa o tom zmienil vlani v novembri na straníckom sneme. Vyzval ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), aby v tejto veci podnikol kroky. Fico tvrdil, že je to dlh voči občanom.
Na takúto zmenu ústavy by bolo potrebných prinajmenšom 90 hlasov. Otázne je, či by sa našli. Navyše, žiadna vláda by si nebola istá, či vôbec dokončí svoj mandát, ak by opozícia dokázala zmobilizovať na účasť na referende viac ako 50 percent oprávnených voličov.
Je veľmi pravdepodobné, že takmer v každom volebnom období by sa takýto nástroj snažila tá-ktorá opozícia využiť.
Procházka hovorí, čo je rozhodujúce
Ústavný právnik Radoslav Procházka v odpovedi na to, či je otázka o skrátení volebného obdobia v súlade s ústavou, povedal, že je to „prípustná otázka, pretože sa v súlade s ústavnou judikatúrou domáha uplatnenia ústavnej normy, nie jej dočasného suspendovania“.
„Rozhodujúci rozdiel oproti predošlým pokusom o takéto referendum spočíva v tom, že medzičasom bola do ústavy zakotvená možnosť skrátenia volebného obdobia uznesením Národnej rady a práve uplatnenia tejto normy sa referendum domáha,“ zhodnotil pre Štandard Procházka.
Niektorí právnici argumentujú, že vyhlásenie referenda by bolo v rozpore s judikatúrou ústavného súdu a že by sa narušil princíp generality práva, to znamená, že by sa referendum nemalo vzťahovať na jeden konkrétny prípad.
K tomu hovorí samotný ústavný súd toto: prijatie ad hoc ústavného zákona alebo zákona nie je úplne vylúčené vtedy, ak je to ústavou výslovne predpokladané.
„V tomto prípade ústava takýto zásah do princípu generality výslovne predpokladá,“ zdôvodnil Procházka.
Čo by mal teda prezident Pellegrini urobiť? Podľa ústavného právnika by mal referendum o skrátení volebného obdobia buď bez zbytočného odkladu vyhlásiť, alebo ak má pochybnosti, mal by sa obrátiť na Ústavný súd SR.
„Oprieť by sa mal o výklad ústavnej judikatúry v spojení s faktom, že bola prijatá relevantná novela ústavy, a prípadne aj o svoje doterajšie postoje k danej otázke,“ dodal Procházka.
Premiérova renta a obnovenie NAKA a ÚŠP
Okrem otázky o skrátení volebného obdobia Demokrati žiadajú prezidenta, aby vyhlásil referendum aj o ďalších dvoch otázkach. Ľudia majú odpovedať, či súhlasia so zrušením doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica. Tretia otázka súvisí s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Prezident má 30 dní na to, aby o vyhlásení referenda rozhodol. Keby sa obrátil na ústavný súd, ten má 60 dní na prijatie verdiktu o ústavnosti otázok. Demokrati odovzdali petičné hárky v Prezidentskom paláci v pondelok.
Hlava štátu vyhlasuje referendum, ak oň požiada aspoň 350-tisíc občanov. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.