Do voľby na ústavného sudcu sa do piatkového popoludnia neprihlásil žiadny kandidát, povedal pre Štandard šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár. Potrební pritom boli aspoň dvaja. Tých by zároveň musel parlament aj zvoliť, aby si z nich prezident vybral jedného, ktorého vymenuje za ústavného sudcu.
Čoskoro budú chýbať dvaja sudcovia
Jedno miesto sa totiž uvoľní v júli tohto roka. Funkčné obdobie sa skončí sudkyni Jane Baricovej. Práve na jej pozíciu sa mali hlásiť kandidáti do piatka popoludnia.
Ak by sa aj nejakí boli k tomu odhodlali, na ich zvolenie by bolo potrebných najmenej 90 hlasov poslancov. Uvedený počet je nevyhnutný aj v opakovanej voľbe. Až v ďalšom kole by stačilo prinajmenšom 76 hlasov.
Druhé kreslo sudcu je voľné už viac ako dva a pol roka. V septembri 2023 sa funkcie vzdala Jana Laššáková. Išlo o bývalú poslankyňu parlamentu za stranu Smer. Pokusov o zvolenie kandidátov na jej miesto pritom bolo v Národnej rade SR niekoľko, všetky však boli neúspešné pre chýbajúcu dohodu vo vládnej koalícii.
Ako vidia dôvody nezáujmu
Bývalý minister spravodlivosti a súčasný podpredseda KDH Viliam Karas pre Štandard povedal, že ide o signál absolútnej nedôvery v transparentnosť.
„Je zrejmé, že je to súčasť politického obchodovania a rezervovania miest pre politicky blízke osoby. Je to absurdné, pretože sa mení proces výberu ústavných sudcov z pozície odborných a morálnych autorít na politických nominantov,“ zhodnotil exminister.
Kandidátov na sudcov podľa neho nevidno, pretože voľby v parlamente ukázali, že nejde o výber najvhodnejších osôb. „Degraduje to celý proces a znehodnocuje aj pozíciu ústavného súdu,“ dodal Karas.
Opozičný poslanec Ondrej Dostál (klub SaS) vníma slabý záujem uchádzať sa o kreslo sudcu ako vizitku vládnej koalície. Povedal, že ľudia, ktorí majú potrebné vedomosti, skúsenosti, prax, osobnú výbavu a mohli mať aj ambície, nedôverujú korektnému výberu kandidátov.
„Myslia si, že to bude len výsledkom nejakého politického obchodu alebo dohôd v rámci vládnej koalície. Zrejme teda nemajú dostatočný dôvod, aby sa prihlásili a odpovedali na verejnom vypočutí na otázky členov ústavnoprávneho výboru s vedomím, že aj tak neexistuje šanca na ich zvolenie. Kandidáti na ústavných sudcov budú zrejme vyberaní len podľa toho, čo sa dohodne na koaličnej rade,“ povedal pre Štandard.
Poslanec Čellár z koaličného Hlasu usudzuje, že odborníci do voľby v parlamente radšej nejdú, pretože môžu vnímať celý proces ako spolitizovaný. „Ak aj niekoho zvolíme, tak opozícia bude hovoriť, že sme si zvolili svojho kandidáta napriek tomu, že je to odborník. Aj v prvom kole volieb boli veľkí odborníci, ale opozícia sa proti nim postavila,“ vyjadril sa Čellár.
Odborníkov je podľa Fiačana dosť
Predseda ústavného súdu Ivan Fiačan koncom minulého roka v pléne parlamentu poslancom pripomínal, že nie sú schopní splniť si svoju ústavnú povinnosť. Hovoril o neprimerane dlhom čase, ktorý potrebujú na vyriešenie tohto problému. Nepozoroval ani signály, že by sa situácia mala v blízkom čase zmeniť.
Kompletný ústavný súd má 13 členov, teraz je ich párny počet, teda 12. Tento fakt sa podpisuje aj na jeho rozhodovacej činnosti. Ak súd rozhoduje v pléne, ťažšie sa hľadá väčšina siedmich hlasov.
„Čo je však dôležitejšie, máme tu aj reálnu situáciu, ktorá už nastala. Už v dvoch veciach s vážnym celospoločenským dosahom v konaní o súlade právnych predpisov nie je ústavný súd schopný prijať meritórne rozhodnutie, keďže žiadny návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov,“ upozornil vtedy Fiačan.
Pred niekoľkými dňami v rozhovore pre portál 360tka.sk o probléme s kandidátmi povedal, že to vníma ako prílišnú politizáciu. Súčasťou demokracie sú podľa neho zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavného súdu, no nedá sa pochopiť, prečo to tak dlho trvá.
„Podľa môjho názoru je to nešťastný spôsob komunikácie, pretože vo verejnom priestore zo strany vládnych predstaviteľov odznieva, že sa nenašla zhoda na nejakých kandidátoch vo vnútri rozhodujúcej politickej väčšiny,“ priblížil s tým, že odborníkov je dosť.
„Môžu mať obavu, že pri tých výberoch nebudú rozhodovať odborné a morálne predpoklady, ale politické preferencie,“ zhodnotil. Myslí si, že aj preto vidieť nezáujem prihlásiť sa do jednotlivých kôl voľby.
Nie je to údajne vec životného významu
Predseda vlády Robert Fico (Smer) vyhlásil, že počul nejaké mená, ale zatiaľ nedošlo k dohode. „Za daných okolností to nepovažujem za vec životného významu pre Slovenskú republiku,“ povedal premiér minulý týždeň v relácii Sobotné dialógy v STVR.
Priblížil tiež, že je to záležitosť poslaneckých klubov a že ich predsedovia o tom hovoria. „Ja som zatiaľ nepočul ani nevidel meno kandidáta na sudcu ústavného súdu, kde by sme povedali všetci naraz, že dobre, poďme do toho,“ dodal.
Šumy okolo Fica
Veľká obmena na ústavnom súde sa udiala za éry prezidenta Andreja Kisku a jeho nasledovníčky Zuzany Čaputovej. O post sudcu sa chcel uchádzať aj samotný Fico, plánoval byť dokonca na čele ústavného súdu. Kiska mu však odkázal, že ho nevymenuje. Fico potom svoju kandidatúru stiahol.
O premiérovom záujme uchádzať sa o kreslo ústavného sudcu hovoril minulý mesiac aj predseda SNS Andrej Danko. Podľa neho mu na to Fico aj podal ruku. Neskôr Danko zopakoval, že si za svojimi tvrdeniami stojí. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) však na situáciu reagoval, že nemá informácie, že by takto premiér uvažoval.
Ústavných sudcov menuje prezident republiky na 12 rokov. Vyberá pritom z dvojnásobného počtu kandidátov zvolených parlamentom. Tí musia mať aspoň 40 rokov a právnické vzdelanie s minimálne 15-ročnou praxou.
Kandidátov môžu navrhovať poslanci parlamentu, vláda, predsedovia ústavného súdu, najvyššieho súdu, najvyššieho správneho súdu, súdnej rady. Takéto oprávnenie majú aj generálny prokurátor, ombudsman, profesijné právnické organizácie alebo právnické fakulty.