Rok 2025 sa do slovenského poľnohospodárstva zapíše ako nadpriemerný. No skôr ako výnimka než nový štandard. Definitívne údaje Štatistického úradu SR potvrdzujú, že kombinácia vyšších výnosov a väčších zberových plôch priniesla výrazný rast produkcie pri viacerých kľúčových plodinách.
Zároveň však platí, že tento úspech má svoje limity. A to najmä v kontexte, ktorým ho správa relativizuje. Rok 2025 totiž nebol len o číslach, ale aj o napätí v sektore. Ako upozornili zástupcovia farmárov aj potravinárov, dobrá úroda síce pomohla stabilizovať produkciu, no ekonomická realita zostáva zložitejšia. Nízke výkupné ceny, rast nákladov a neistota okolo podpôr vytvárajú tlak, ktorý samotná produkcia nedokáže vykompenzovať.
Ako však ukazuje správa, najvýraznejšie výsledky dosiahli obilniny. Pšenica, dlhodobo najdôležitejšia plodina na Slovensku, priniesla úrodu takmer 2,3 milióna ton. Medziročne ide o nárast približne o 20 percent.
Za týmto výsledkom stojí kombinácia dvoch faktorov: rozšírenie zberových plôch o deväť percent a zároveň takmer 10-percentné zvýšenie hektárového výnosu na úroveň okolo šiestich ton. V praxi to znamená, že rástol nielen rozsah produkcie, ale aj jej efektivita.
Podobný trend možno sledovať aj pri kukurici na zrno
Produkcia dosiahla približne 1,3 milióna ton, čo predstavuje medziročný nárast o 22 percent a zároveň prekonanie päťročného priemeru. V tomto prípade však zohral kľúčovú úlohu najmä výnos. Priemerných 8,2 tony z hektára naznačuje, že pestovateľské podmienky boli mimoriadne priaznivé a že technologická úroveň produkcie sa postupne zvyšuje.
Zaujímavý vývoj má za sebou repka olejná. Napriek poklesu zberových plôch o takmer 10 percent sa celková úroda zvýšila o 17,5 percenta a prekročila 457-tisíc ton. Dôvodom bol výrazný, približne 30-percentný nárast hektárového výnosu.
Ide o príklad, ktorý ukazuje, že pri dostatočne vysokom raste produktivity môže celková produkcia rásť aj pri menšej výmere.
Stabilný rast zaznamenali aj zemiaky. Produkcia sa priblížila k hranici 200-tisíc ton, čo predstavuje medziročné zvýšenie o viac ako 15 percent. Priemerný výnos na úrovni 31 ton z hektára naznačuje, že aj tradičné plodiny dokážu reagovať na priaznivé podmienky relatívne flexibilne.
Limity rastu ukázala cukrová repa a zatvorenie cukrovaru
Nie všetky segmenty však kopírovali tento pozitívny vývoj. Cukrovej repe sa nedarilo, keď jej produkcia klesla o 12 percent, a to napriek vyšším výnosom, ktoré dosiahli úroveň 67 ton z hektára. Hlavným dôvodom bolo zníženie zberových plôch približne o štvrtinu.
Tento vývoj poukazuje na limity rastu založeného výlučne na produktivite a bez dostatočnej výmery nie je možné pokles kompenzovať. Situácii nepomohlo ani zatvorenie predposledného cukrovaru v Trenčianskej Teplej, čo povedie k zníženiu zberových plôch.
Zeleninárska produkcia ako celok síce vzrástla na približne 172-tisíc ton, čo predstavuje medziročný nárast takmer o štvrtinu, no štruktúra tohto rastu je menej presvedčivá. Do veľkej miery za tým stojí rozšírenie plôch, zatiaľ čo hektárové výnosy zaostali za päťročným priemerom.
V rámci segmentu sa navyše prejavili výrazné rozdiely: zatiaľ čo rajčiaky zvýšili produkciu aj pri menších plochách, paprika naopak doplatila na ich obmedzenie.
Celkový obraz roka 2025 tak ukazuje relatívne jednoduchý vzorec. Tam, kde rástli plochy aj výnosy, produkcia výrazne vzrástla. Tam, kde jeden z týchto faktorov chýbal, bol výsledok slabší. Hoci ide o základnú logiku poľnohospodárskej výroby, prax ukazuje, že jej naplnenie nie je samozrejmosťou.
Tlak na zmenu a signály zo sektora
Dôležitý kontext k týmto číslam priniesli aj vyjadrenia farmárov z konca roka 2025. Na odbornom seminári v Senci zaznelo, že slovenské poľnohospodárstvo stojí pred zásadnou zmenou orientácie. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč upozornil, že doterajší model založený na veľkých podnikoch a úzkom spektre plodín „už nemá ekonomickú budúcnosť“. Podľa neho bude nevyhnutné posilniť najmä špeciálnu rastlinnú výrobu – teda ovocie, zeleninu a vinohradníctvo.
„Poľnohospodár bude musieť zmeniť svoje fungovanie,“ uviedol minister s tým, že Slovensko má prirodzené predpoklady na rozvoj týchto segmentov. Zároveň však upozornil na dlhodobo zanedbávaný problém závlah. „Máme dostatok vody, ale nevieme ju využiť,“ objasnil.
Na tieto výzvy nadviazala aj správa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory z januára 2026. Tá síce potvrdila, že dobrá úroda pomohla stabilizovať produkciu v mnohých regiónoch, no zároveň poukázala na pretrvávajúce problémy. Nízke výkupné ceny, rast nákladov a neistota v oblasti podpôr podľa komory zvyšujú tlak na farmárov aj spracovateľov.
Paradox dobrého roka
Práve tento rozpor patrí k najdôležitejším zisteniam roka 2025. Napriek nadpriemernej produkcii sa ekonomická situácia v sektore automaticky nezlepšila. Vyšší objem produkcie totiž neznamená automaticky vyššie príjmy.
Zástupcovia poľnohospodárskych komôr pri hodnotení roka 2025 tiež upozornili na dlhodobé slabiny sektora. Poukazujú najmä na chýbajúcu systémovosť a prehlbujúci sa investičný dlh, a to na úrovni fariem aj spracovateľského priemyslu.
Problémom podľa nich zostáva aj nedostatok pracovnej sily, keďže záujem o prácu v prvovýrobe je nízky. Hoci automatizácia predstavuje logickú odpoveď, jej rozvoj brzdí nedostatok kapitálu aj oneskorené investičné výzvy. Podľa komôr sektor dnes nepotrebuje krízové zásahy, ale stabilnú a predvídateľnú politiku, ktorá rozlišuje medzi krátkodobým prežitím a dlhodobou udržateľnosťou.
Z inštitucionálneho hľadiska prináša určitý posun aj plánovaná zmena v publikovaní dát. Štatistický úrad SR od roku 2026 zavádza nový produkt s definitívnymi údajmi o úrode, ktorý má byť prehľadnejší a systematickejší. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a zlepšiť využiteľnosť informácií.
Otázkou však zostáva, do akej miery budú tieto dáta reálne využívané pri rozhodovaní. Samotná dostupnosť informácií totiž ešte nezaručuje zmenu praxe.
Rok 2025 tak možno hodnotiť ako úspešný z pohľadu produkcie, no nejednoznačný z pohľadu budúcnosti. Ukázal, že slovenské poľnohospodárstvo dokáže dosahovať vysoké výkony, no zároveň potvrdil, že bez systémových zmien zostáva jeho stabilita krehká.