Miliónové investície z eurofondov
Kľúčovou témou boli verejné investície. Z Programu rozvoja vidieka získala spoločnosť približne štyri milióny eur na štyri projekty, ďalšie dva smerovali do fariem v jej portfóliu. Celkovo tak ide o šesť projektov.
„Tieto projekty, ako sme mali možnosť vidieť, padli na úrodnú pôdu,“ hodnotí minister. Investície smerovali najmä do modernizácie porážkových liniek, expedičných kapacít a automatizácie chovu. Podľa Takáča ide presne o typ projektov, ktoré majú zvyšovať potravinovú sebestačnosť krajiny.
Zároveň pripomenul, že rezort musel v krátkom čase dočerpať značný objem financií z Programu rozvoja vidieka, ktorý sa skončil v roku 2025. „Som rád, že sa nám to podarilo,“ dodáva v súvislosti s takmer miliardou eur, ktorú bolo potrebné využiť v priebehu približne 2,5 roka.
V ďalšej fáze sa rezort pripravuje na sériu nových výziev, ktoré majú byť vyhlásené približne v horizonte piatich až siedmich týždňov. Takáč hovorí o „súbore ôsmich výziev“, pričom jedna z kľúčových bude zameraná priamo na potravinársky sektor.
Zatiaľ čo aktuálne otvorená výzva pre menších spracovateľov pracuje s limitom do 100-tisíc eur na projekt, pripravované schémy majú tento rámec výrazne prekročiť. Cieľom je umožniť väčšie investície do technológií, spracovateľských kapacít a logistickej infraštruktúry.
Konkrétna alokácia ešte nie je definitívne stanovená, čo minister vysvetľuje prechodom na nový strategický plán a prísnejšími pravidlami zo strany Európskej komisie.
Dôležitým filtrom má byť aj podmienka pôvodu surovín. Šéf rezortu zdôraznil, že podpora má smerovať prednostne k tým spracovateľom, ktorí pracujú s domácou produkciou. V menších výzvach je už dnes nastavená hranica minimálne 60 percent vlastnej alebo domácej suroviny. „Nebude z toho podporený spracovateľ, ktorý dováža mlieko z Poľska,“ naznačuje smerovanie politiky.
Zároveň upozorňuje, že nové obdobie prináša citeľné obmedzenia. „Je tam o polovicu menej peňazí,“ hovorí s tým, že to znamená nielen nižší objem podpory, ale aj tlak na presnejšie zacielenie výziev a vyššiu konkurenciu medzi žiadateľmi. Súčasťou nastavenia budú aj kvantitatívne ukazovatele voči Európskej komisii, napríklad počet podporených subjektov.
Spor o označovanie pôvodu
Jednou z najvýraznejších tém bola otázka označovania pôvodu potravín. Minister kritizoval súčasný systém, v ktorom sú informácie síce dostupné, no často neprehľadné. „Je potrebné, aby to tomu zákazníkovi pomyselne bilo do očí,“ vysvetľuje s tým, že spotrebiteľ má mať jasnú informáciu o tom, kde bolo mäso chované, zabité a spracované.
Zmena však nebude jednoduchá. „Je to taký súboj s Európskou komisiou,“ priznáva Takáč. Európska legislatíva podľa neho výrazne obmedzuje možnosti národných úprav, hoci prax podľa neho umožňuje situácie, ktoré môžu byť pre spotrebiteľa zavádzajúce – napríklad prebaľovanie mäsa zo zahraničia.
Spomenul aj ďalšie nástroje podpory. Marketingová schéma pre potravinárov bude pokračovať približne v rovnakom objeme ako vlani, pričom Hyza vtedy získala viac ako 50-tisíc eur.
Významnú časť tvorí aj takzvaná zelená nafta, na ktorú štát vyčleňuje viac ako 30 miliónov eur ročne. Celkový balík národných podpôr dosahuje približne 60 miliónov eur. Novinkou má byť zavedenie stropovania, ktoré sa dotkne približne 30 subjektov z viac ako 3-tisíc.
Dôraz na kvalitu a spracovanie
Zástupcovia spoločnosti Hyza označili investície za kľúčové pre ďalší rozvoj. Generálny riaditeľ Jiří Šavrda konštatuje, že prišli „o 5 minút 12“, no umožnili posun na najvyššiu úroveň kvality. Firma sa podľa neho dlhodobo snaží dodávať „tú najvyššiu možnú kvalitu“.
Generálny riaditeľ PPA Marek Čepko zdôraznil význam spracovania ako takého. Podľa neho nie je rozhodujúce len produkovať suroviny, ale najmä „pridávať hodnotu“.
Minister Takáč tak načrtol stratégiu postavenú na podpore domácich producentov, investíciách do spracovania a lepšej informovanosti spotrebiteľa. Jej úspech však bude závisieť od schopnosti presne nastaviť nové výzvy, presadiť legislatívne zmeny a efektívne rozdeliť obmedzené zdroje v novom období.
