Hizballáh a Izrael uzavreli 26. novembra 2024 prímerie, ktoré však porušovali obe strany. Ako upozornila organizácia Amnesty International, v sporadických prestrelkách zahynulo približne 500 ľudí a varovania IDF pred plánovanými útokmi v zastavaných zónach vyhnali z domovov takmer 300-tisíc civilistov.
Terajšie operácie sú podľa Tel Avivu súčasťou vojny proti Iránu, keďže Hizballáh je hlavnou zložkou samozvanej osi odporu, ktorú Teherán financoval prakticky od prvej libanonskej vojny (1982). IDF však za posledný mesiac vyhnali z domovov takmer milión Libanončanov, čo rapídne preťažilo humanitárne kapacity na severe štátu.
Dôležitým faktom je aj to, že územie medzi riekou Lítání a faktickou izraelsko-libanonskou hranicou zaberá približne tretinu rozlohy Libanonu. Vláda v Bejrúte síce opakovane deklarovala zámer odzbrojiť Hizballáh na tomto území, doteraz sa tak však nestalo.
Šokujúcim preto bolo Kacovo vyhlásenie, že IDF dostali rozkaz obsadiť celú túto zónu. Išlo by tak o ďalšiu okupáciu susedného štátu podobnú tej na Golanských výšinách – tie podľa medzinárodného práva patria Sýrii, Izrael ich však jednostranne anektoval v roku 1981. Túto anexiu v roku 2019 uznal americký prezident Donald Trump.
Kde sa končí Galilea
Vyhlásenie ministra obrany ako najvyššieho predstaviteľa ozbrojených síl (podľa izraelskej kváziústavy) podporil aj jeho priamy nadriadený, premiér Benjamin Netanjahu. Ten 29. marca nariadil rozšírenie nárazníkovej zóny proti Hizballáhu, jeho kroky však v Izraeli vzbudili obavy.
V tejto kontroverzii hrá hlavnú úlohu brat Netanjahuovej manželky Sáry. Hagai Ben-Arci je od nástupu poslednej Netanjahuovej vlády – ktorú Izraelčania hodnotia ako najpravicovejšiu v dejinách štátu – hlasným kritikom svojho švagra, ktorého paradoxne považuje za príliš ľavicového.
Pravidelne tiež vystupuje v televízii Aruc Ševa, ktorá sa prezentuje ako ústredné médium náboženských sionistov. Do tejto kategórie patria mnohí koaliční partneri premiéra, pričom najznámejšími sú minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir a minister financií Bezalel Smotrič.
Ben-Arci sa však v júni 2024 zúčastnil na videokonferencii s reprezentantmi hnutia židovských osadníkov, ktorým povedal, že hranica medzi Izraelom a Libanonom je „úplne umelá“ a historický región Galilea „sa tiahne až k rieke Lítání“.
Len dva mesiace pred konaním tejto Prvej libanonskej konferencie vznikla organizácia, ktorá ju zastrešovala. Nazýva sa Uri Cafon (hebrejsky „Prebuď sa, sever“) a prezentuje sa ako „hnutie za osídlenie južného Libanonu“. Osadnícke hnutie je pritom jedným z najsilnejších podporovateľov Netanjahuovej vlády, pravidelne je tiež terčom sankcií EÚ za násilnosti v Predjordánsku.
Za akúsi krstnú matku tohto hnutia sa všeobecne považuje radikálna sionistická politička Daniella Weissová, zakladateľka organizácie Nachala, ktorá v roku 2022 organizovala výletnú plavbu k brehom Pásma Gazy s cieľom pozorovať bombardovanie.
Denník Haaretz poukázal na logo novozaloženej organizácie – tvorí ho céder (symbol Libanonu) ohraničený fialovou šesťcípou hviezdou. „Aby sme zvíťazili nad iránskym zlom a stabilizovali štát Izrael na celé generácie, musíme sa dostať do Libanonu. Južný Libanon musí byť pod izraelskou kontrolou,“ citoval denník z hebrejskej webovej stránky hnutia.
Haaretz ďalej poznamenal, že na konferencii sa zúčastnili „stovky“ prominentných pravicových aktivistov. Podobnú skupinu založili vlani. Samozvaní Priekopníci Bašánu majú za cieľ osídľovať spomínané Golanské výšiny, prípadne aj ďalšie časti Sýrie.
Pravdepodobne s radosťou prijali správu, že IDF 25. marca prekročili bezpečnostné pásmo Golanských výšin a vyvesili izraelskú vlajku nad dedinou Hadr v sýrskej provincii Kunajtra. Obec okupujú od konca roku 2024, keď obsadili zónu medzi okupovaným územím a Sýriou. Tento krok bol podľa Kaca opäť preventívny, pričom mal chrániť Izrael pred destabilizovanou krajinou po zvrhnutí prezidenta Bašára Asada 8. decembra.
Plán začína mať kontúry
Haaretz ďalej podotkol, že súčasní aj bývalí poslanci Knesetu už otvorene hovoria o „bezpečnostnej“ okupácii južného Libanonu. „Ak Libanon poskytuje svoje územie pre potreby Hizballáhu, ozbrojených milícií či dokonca Hamasu, je našou povinnosťou brániť našich občanov,“ vyhlásila exposlankyňa Ruth Wassermanová Lindeová v televízii i24.
Počas prvého týždňa vojny v Iráne vyjadril rovnaké presvedčenie aj súčasný poslanec Amit Halevi (Likud), ktorý navrhol, aby vláda medzi ciele vojny zaradila aj obsadenie juhu Libanonu. „Len plná kontrola nad touto oblasťou prinesie požadovanú zmenu,“ ktorou je bezpečnosť severného Izraela, argumentoval.
Haaretz tiež upriamil pozornosť na konkurenčný Jerusalem Post, ktorý 14. marca zverejnil názorový článok aktivistu Aviho Abelowa s nadpisom: „Rieka Lítání je prirodzenou severnou hranicou Izraela.“ Od roku 2024 sa tak verejná diskusia posunula do pozície, v ktorej je proponentom osadníckeho hnutia komfortné uverejňovať názory tohto typu aj v anglickojazyčných médiách.
V posledný marcový deň sa ukázalo, že s týmto plánom už verejne počíta aj izraelská vláda. „IDF majú v úmysle zničiť všetky domy v prvej línii dedín v blízkosti hraničného plotu v južnom Libanone a zabrániť obyvateľom v návrate do nich,“ napísal Haaretz.
Všetky tieto dediny využíva Hizballáh na aktivity proti Izraelu, a preto musia byť úplne zničené, aby sa zabránilo členom Hizballáhu v návrate do tejto oblasti, tvrdí rezort obrany. Armáda okrem toho plánuje zriadiť sériu „trvalých“ vojenských stanovíšť, ktoré sa majú rozprestierať až po Lítání.
Tieto správy definitívne potvrdil minister Kac o niekoľko hodín neskôr.
