Kauzu okolo financovania strany Progresívne Slovensko (PS) ako prvý otvoril líder mimoparlamentnej strany Bratia Slovenska Peter Pčolinský na základe uniknutej internej komunikácie hnutia. Bývalý poslanec vyzval orgány činné v trestnom konaní, aby preverili financovanie najsilnejšej opozičnej strany.
Podozrenia okolo financovania Progresívneho Slovenska sa mali zakladať na tom, že člen a sponzor Martin Pekár poskytol strane pôžičky a dary z peňazí, ktorých pôvod podľa predstaviteľov strany nevedel jasne vysvetliť. PS mu preto vrátilo všetky dary aj pôžičky, aby „o čistote financovania nebol ani náznak pochybnosti“.
Martin Pekár požičal strane okolo 440-tisíc eur a daroval približne 50-tisíc eur.
Pekárovi po prevalení podozrení pozastavili členstvo a Rozhodcovská komisia Progresívneho Slovenska ho napokon vylúčila z hnutia. Strana navyše hovorí, že Pekár mal v hnutí pozastavené členstvo aj pre nejasné informácie o pôvode majetku, nepravdivé informácie o okolnostiach jeho odchodu z firmy, v ktorej pôsobil, pre opakované porušovanie vnútrostraníckych pravidiel a nevhodné správanie voči členkám a zamestnankyniam hnutia.
Ovplyvňovanie poslancov sa malo týkať Ireny Bihariovej
Závažné podozrenie sa týka aj údajného „konania v prospech tretích strán pri ovplyvňovaní poslancov“, ktoré je uvádzané v uniknutej internej komunikácii. Predseda hnutia Michal Šimečka v tejto súvislosti tvrdí, že malo ísť o ovplyvňovanie práce výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie znovuzvolená podpredsedníčka PS Irena Bihariová.
Daný výbor pracuje v utajenom režime, neoznamuje svoje zasadnutia a ani to, čo je predmetom jeho prerokúvania.
Bihariová priznala istý nepriamy zásah od Pekára vyjadrením, že ju oslovil v konkrétnej záležitosti, ktorú mal výbor prerokovať. Podpredsedníčka PS v tejto súvislosti hovorila aj o kontakte Pekára s osobou, ktorá sa snažila na výbor, ktorý vedie Bihariová, odvolať vo svojej veci. Práve pre dané konanie mal Pekár kontaktovať Bihariovú.
Bývalý predseda PS Michal Truban to označil za „poslednú kvapku“ a relevantný podnet na vylúčenie Martina Pekára zo strany.
Predsedníčka poslaneckého klubu Zuzana Mesterová verejnosti ozrejmila: „Pán Pekár tvrdil, že dokáže vydokladovať svoje príjmy len za tri roky, no v médiách sa oháňa údajne desaťročnými prehľadmi. Zároveň klame o tom, že sa kolegyni ospravedlnil za nevhodné správanie a sexuálne narážky.“
Mesterová zároveň tvrdí, že strana môže pracovať iba s verejne dostupnými databázami, a preto iba v rámci týchto možností preverovala Pekárove financie pri jeho daroch a pôžičkách strane.
Pekár predložil dokumenty o vysokom príjme
Martin Pekár v rozhovore pre denník Štandard vyjadrenia Mesterovej poprel a zdôraznil, že riadne zdokladoval svoje vysoké príjmy a nemal možnosť sa riadne obhájiť pred podľa jeho slov nepravdivými obvineniami.
Pekár priznal len nevhodné správanie voči straníckej kolegyni, za ktoré sa jej údajne ospravedlnil.
Dokumenty, ktoré má denník Štandard od Martina Pekára k dispozícii, skutočne hovoria o mimoriadne nadštandardnom čistom príjme od roku 2014, ktorý začínal na sume viac ako 6-tisíc eur mesačne a stúpal až na viac ako 14-tisíc eur mesačne v roku 2024.
Pekár svoje príjmy v rokoch 2012 až 2025 vyčíslil na sumu viac ako 2,3 milióna eur. Na základe toho tvrdí, že o pôvode jeho majetku nemôže byť žiadna pochybnosť.
Bývalý člen PS odmieta aj podozrenia z ovplyvňovania poslancov a obhajuje sa: „Čo by opozičný poslanec dokázal sprostredkovať, keď nie je pri moci? Odpoveďou je jasné nič, a tým je celé toto obvinenie vyvrátené.“
PS na otázky o mecenášoch neodpovedá
V súvislosti s pôžičkami pre stranu PS hovoril Martin Pekár aj o tom, že „požičal strane financie pod vedením Ireny Bihariovej, nakoľko v tom čase nebola strana zaujímavá pre mecenášov“.
Ide o mimoriadne zaujímavo naformulované tvrdenie bývalého vplyvného člena strany, ktoré naznačuje, že v minulosti „mecenáši“ nemali záujem podporiť progresívny projekt, no tento stav sa v súčasnosti mohol zmeniť.
Denník Štandard preto poslal Martinovi Pekárovi v tejto súvislosti otázky, či vie, prečo pod vedením Ireny Bihariovej nebola strana zaujímavá pre mecenášov, kedy takíto sponzori zmenili názor a prečo. Ďalej sme sa pýtali, či má vedomosť aj o iných podozreniach zo strany PS týkajúcich sa financovania strany inými osobami.
Martin Pekár na tieto otázky neodpovedal.
Rovnaké otázky zaslal denník Štandard tlačovému oddeleniu strany Progresívne Slovensko. Ani to nevyužilo možnosť vyjadriť sa k otázkam ohľadom veľkých sponzorov strany a ich záujmu o nové, „zaujímavejšie“ vedenie.
Tvrdenia predstaviteľov PS o transparentnosti či nulových „pochybnostiach“ o financovaní strany zrejme majú svoje limity. Tie sa týkajú otázok k téme mecenášov strany, ktorú otvoril Martin Pekár.
Všetko odštartovali informácie od „kajúcnika“ z PS
O podozreniach okolo osoby Martina Pekára mal stranu informovať anonym. Samotný Pekár sa v tejto veci vyjadril, že zrejme ide o „bývalého zamestnanca, ktorého prepustil a ktorý sa mu teraz mstí“.
Peter Pčolinský tvrdí, že o interných problémoch strany PS ho informoval „kajúcnik z radov PS, ktorý navyše sedí v poslaneckých laviciach“.
V podobnom duchu sa neskôr vyjadril aj Pekár. Uviedol, že načasovanie podozrení a jeho vylúčenie sa zhodovalo s voľbou do predsedníctva strany, kde kandidoval, a preto tieto kroky museli prísť „od niekoho zvnútra“.
Predstavitelia strany priznali, že podnety na člena prichádzali už dlhšie, ale začali sa nimi zaoberať a vyvodzovať dôsledky až v čase, keď Martin Pekár oznámil svoju kandidatúru do predsedníctva PS.
Ovplyvňovanie poslankyne silne naznačuje korupčné správanie
Pri krokoch Progresívneho Slovenska je okrem načasovania vylúčenia Martina Pekára zaujímavé aj to, akým spôsobom sa postavili k interným problémom s financovaním a údajným ovplyvňovaním poslancov zo strany ich člena v prospech tretích osôb. Mal to byť taký zásadný problém, že išlo o „poslednú kvapku“, ktorá rozhodla o procese vylúčenia Pekára.
Trestný zákon pozná trestné činy prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody, ktorých sa dopustí osoba, ktorá buď ako verejný činiteľ priamo alebo nepriamo pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jej postavením alebo funkciou, alebo takúto nenáležitú výhodu ponúkne či sľúbi verejnému funkcionárovi v súvislosti s jeho funkciou.
Pekár mal ako opozičný poslanec podľa vyjadrení strany PS vplývať na poslankyňu Bihariovú v konkrétnej veci pre konkrétnu osobu.
Uvedené, samozrejme, neznamená, že sa aj dopustil nejakého protiprávneho konania (Pekár tvrdenia o ovplyvňovaní popiera), no podstata celého problému je v niečom inom.
Od strany, ktorá ostro verejne vystupuje proti podobným praktikám naznačujúcim nezákonné správanie, by verejnosť očakávala okamžité podnety na orgány činné v trestnom konaní, aby celú záležitosť spoľahlivo prešetrili s jasným záverom.
Trestné oznámenie nepodali
Práve spomínané ovplyvňovanie, popísané v internej komunikácii strany, silne naznačuje korupčné správanie, proti ktorému strana PS nekompromisne vystupuje minimálne pred verejnosťou aj svojím programom „Kladivo na korupciu“.
Ak však ide o podozrenia z ich vlastných radov, na tie už nemajú potrebu verejne upozorňovať. Pokiaľ by sa interná komunikácia nedostala na verejnosť prostredníctvom Petra Pčolinského, strana by možno takéto konanie tajila.
Zaujímavý je aj fakt, že hoci strana za iných okolností politického boja neváha podávať aj najabsurdnejšie trestné oznámenia, v prípade svojho vtedajšieho člena nevidela žiaden trestnoprávny presah a nepovažovala za potrebné nechať toto konanie preveriť políciou.
Podľa Zuzany Mesterovej si totiž strana sama vyhodnotila, že táto vec nie je trestná.
Nie je zrejmé, či sa teda každá strana má správať takýmto spôsobom a podobné podozrenia vyhodnocovať iba na základe tajnej vnútrostraníckej komunikácie, a potom vyrukovať na verejnosť s programom boja proti korupcii ako zárukou, že oni skutočne zatočia s nežiaducim konaním v spoločnosti už v jeho zárodkoch. Samozrejme, s výnimkou vlastných radov – tie sa majú riešiť mimo zraku verejnosti.
Otázky okolo financovania Progresívneho Slovenska
Ďalšou spornou otázkou, ktorá mala ostať pred verejnosťou utajená, je financovanie strany PS.
Práve Progresívne Slovensko kritizovalo (oprávnene) financovanie kampane prezidenta Petra Pellegriniho. Čas potvrdil ich slová a ukázalo sa, že prezident Pellegrini neviedol svoju kampaň v súlade so zákonom.
V prípade vlastného financovania však PS už nemá potrebu otvorene hovoriť o netransparentnosti a v tejto súvislosti čelí skutočnej dileme pri otázke verejnej prezentácie vzniknutej situácie.
Boli peniaze od Pekára skutočne pochybné a strana si tak nesplnila svoju povinnosť byť financovaná iba z „čistých“ peňazí, alebo v danom čase strana relevantne preverila financie, ktoré prešli testom zákonnosti, a v súčasnosti umelo vyvoláva zdanie ich pochybného pôvodu pre svoje vnútropolitické potreby?
Poslankyňa Zuzana Mesterová tvrdí, že strana môže preverovať dary iba z verejne dostupných databáz. Otázka potom znie, na základe akých skutočností vie PS overiť, či sú peniaze od Pekára pochybné, alebo nie? A prečo tieto skutočnosti neboli aplikované aj v čase poskytnutia daru a pôžičky strane?
Ak strana dokáže relevantne kontrolovať prísun svojich financií, mala problémy s Pekárom odhaliť už dávno. Ak to nedokáže, je namieste sa pýtať, koľko „problémových“ peňazí ešte tečie do strany cez „overené“ zdroje, ktoré sa neskôr môžu ukázať ako problematické.
Alebo skutočne išlo v celom prípade iba o to, aby bol z kandidátky odstavený nepohodlný človek, ako to tvrdí Martin Pekár?
Verejnosť sa od Progresívneho Slovenska nedozvedela relevantné odpovede. Nedozvedela by sa absolútne nič, nebyť iného politika, ktorý celý prípad zverejnil.
Strana, ktorá sa inak mohutne oháňa transparentnosťou, sa teraz zamotala do okolností, ktoré z nej robia buď klasického politického pokrytca, alebo politického amatéra, ktorý ani netuší, aké osoby sa v jej vnútri nachádzajú.