Po minuloročných dvoch zrážkach vlakov ministerstvo dopravy pod vedením Jozefa Ráža (nominant Smeru) ohlásilo „Akčný plán zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku“, ktorý vláda schválila 3. decembra.
Vyšetrovanie nehody pri Pezinku totiž ukázalo, že príčinou kolízie vlakov bolo nerešpektovanie návestidla „Stoj“, ktoré zakazovalo jednému z vlakov odjazd zo stanice.
Ministerstvo dopravy avizovalo viaceré kroky. Chce nakúpiť simulátory jazdy vlakov v hodnote 4 miliónov eur v rokoch 2026 a 2027, na ktorých sa budú rušňovodiči trénovať. Ich odborný výcvik nacenilo na ďalších 761-tisíc eur. Plánuje aj lepšie sledovať pracovný čas rušňovodičov, čo by malo stáť 310-tisíc eur.
Najväčší rozruch vyvolal plán sledovať rušňovodičov pri práci pomocou telovej kamery umiestnenej na odeve, čo má stáť 400-tisíc eur.
Od začiatku proti
Zariadenia by snímali obraz v reálnom čase, nepretržite počas celej jazdy vlaku. Môžu zaznamenávať aj zvukové nahrávky, napríklad rozhovor rušňovodiča s dispečerom.
Ministerstvo dopravy pripustilo, že zástupcovia zamestnávateľov, ktorí združujú prevažnú väčšinu rušňovodičov na Slovensku, už na vlaňajšom stretnutí 17. novembra zdôraznili, že sú proti kamerám.
Existujú obavy, že už aj tak nízky počet rušňovodičov odíde k súkromným dopravcom, ktorí túto povinnosť nemajú.
Rezort napriek tomu trval na svojej pozícii. Odôvodnil to tým, že záznamy zo systému bude možné použiť len pri vzniku železničnej nehody alebo mimoriadnej udalosti. Nebudú sa využívať na priebežné hodnotenie pracovného výkonu, kontrolu pracovnej disciplíny ani na plošné represívne účely.
Žiadajú radšej zabezpečovacie zariadenia
Federácia strojvodcov Slovenskej republiky však oponovala, že vláda nechce zvyšovať bezpečnosť, ale mať v rukách materiál, ktorý uľahčí hľadanie vinníka nehody. Politické rozhodnutie bolo podľa nich prijaté bez odborného dialógu a nezohľadňuje požiadavky 85 percent rušňovodičov dvoch najväčších dopravcov.
Požadovali okrúhly stôl za účasti odborníkov, psychológa a zástupcu Dopravného úradu, ale rezort sa naň nepodujal. Spísali aj petíciu proti snímacím zariadeniam, na margo ktorej ministerstvo uviedlo, že vníma obavy ako pochopiteľné, avšak povinnosti vyplývajúce z uznesenia vlády je povinné plniť.
Zástupcovia rušňovodičov preto protestovali na bratislavskom Námestí slobody v stredu 1. apríla.
„My nepotrebujeme kamery, my potrebujeme zabezpečovacie zariadenia a prostriedky na komunikáciu s výpravcom či dispečerom. Ide nám o skutočnú bezpečnosť. V čase, keď nie sú peniaze ani na zabezpečenie prevádzky v plnom rozsahu, o našich mzdách nehovoriac, má firma vyhadzovať peniaze na kamerové systémy a ich servis,“ kritizovali predstavitelia strojvodcovskej obce.
Na proteste zdôraznili, že „nechcú nehody vyšetrovať, ale zabrániť im“. Obvinenia, že rušňovodiči sa popri práci zabávajú inými činnosťami, označili za „rozprávky“ a nákup kamerového systému za „zbytočne vyhodené peniaze“. Kritizovali stav tratí, hnacích vozidiel a investičný dlh v železničnej doprave.
Pretvárka a odvrátená pozornosť
Federácia strojvodcov sa odvolala aj na odborné stanovisko Centra dopravného výskumu (CDV) so sídlom v Brne. V ňom sa konštatuje, že kamery by neboli dobrým riešením napríklad pre takzvaný Hawthornský efekt. Ide o psychologický jav, pri ktorom ľudia menia svoje správanie, lebo vedia, že sú sledovaní.
„To odoberá časť mentálnej kapacity človeka, a tak kamera paradoxne odvádza pozornosť od riadenia a bezpečnosť jazdy sa môže zhoršiť,“ konštatuje sa v dokumente.
Analytici centra skúmali desiatky nehôd a za hlavnú príčinu označili rozptýlenie z rôznych vedľajších úloh, ktoré nesúvisia priamo s riadením vlaku. Kamery však podľa nich nedokážu pozitívne ovplyvniť situačné povedomie rušňovodičov.
„Keďže kamerový dohľad bude využitý iba retrospektívne pri vyšetrovaní mimoriadnej udalosti, nepomôže zabrániť nehode v prípadoch únavy a náhlych zdravotných ťažkostí rušňovodičov ani nezlepší často nevyhovujúce pracovné prostredie,“ píše sa v stanovisku.
Na to, aby sa znížil počet prípadov, keď vlak prejde na červenú („Stoj“) a vzniknú nehody, nie je potrebné podľa CDV riešiť len chyby rušňovodičov, ale aj samotnú infraštruktúru trate. Je potrebné nájsť problémové miesta a návestidlá upraviť tak, aby ich bolo lepšie vidieť a nebolo možné si ich pomýliť.