V hľadáčiku poslancov SNS sú prieskumy už dlhodobo. Rovnako ich kritizuje aj Smer. Zverejňovanie preferencií je nepohodlné najmä pre strany, ktoré si myslia, že v skutočnosti je ich podpora vyššia, ako uvádzajú výskumné agentúry.
Ďalší dôvod spočíva v tom, že slabé výsledky môžu niektoré politické subjekty znevýhodňovať, preto razia prax, aby pred voľbami zostali prieskumy v informačnej hmle. Pritom samotné strany si pre vlastné potreby objednávajú sondáže o náladách voličov, ale nezverejňujú ich.
V slobodnej spoločnosti je prirodzené, že prieskumy sú jedným z orientačných bodov aj pre samotných voličov. Kľúčové agentúry, ktoré okrem politických preferencií robia aj marketingové prieskumy pre firmy, by si nedovolili umelou úpravou výsledkov hazardovať so svojou povesťou a kaziť si tak biznis v súkromnom sektore.
Prieskum dva dni pred hlasovaním
Osobitne citlivé je zverejňovanie prieskumov v období pred voľbami. Aktuálne platí zákaz ich prezentácie 48 hodín predo dňom volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Vo volebnom roku 2020 zákon stanovoval 14-dňové moratórium.
Strany Smer, SNS a Kotlebova ĽSNS pôvodne presadili zákaz na zverejňovanie prieskumov 50 dní pred voľbami. Vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová sa však obrátila na ústavný súd pre podozrenie z protiústavnosti. Poslanci totiž schválili túto zmenu na poslednú chvíľu. Novela zákona menila pravidlá už v čase rozbehnutej volebnej kampane. Ústavní sudcovia pozastavili účinnosť zákona a takmer dvojmesačný zákaz sa neuplatnil.
Čo chce SNS
Poslanci SNS na aprílovú schôdzu parlamentu prichádzajú s návrhom zákona, ktorý má stanoviť podmienky, za ktorých je možné výsledky prieskumov s politickým obsahom získavať, spracúvať a sprístupňovať verejnosti. Identifikovateľné majú byť metodické východiská prieskumu, zodpovedné subjekty a rozsah údajov potrebných na riadené posúdenie vypovedacej hodnoty zverejneného výsledku.
Realizátor prieskumu je povinný pred zberom údajov vyhotoviť a uchovávať konečné znenie dotazníka alebo elektronického formulára, stručný opis použitých nástrojov zberu údajov a viesť evidenciu o cieľovej populácii, type a spôsobe výberu respondentov, dátumoch zberu či miere kontaktovania. Zákon stanovuje dobrovoľnosť účasti respondenta. Osobitné pravidlá majú platiť pri maloletých osobách a obmedzenia sú aj pri vyhotovovaní zvukových a obrazových záznamov.
Hrozba pokút
Pri porušení povinností majú platiť korekčné opatrenia vo forme uverejnenia opravy. Zákon počíta aj s pokutami. Stanovené sú podľa závažnosti porušenia pravidiel. Ak by sa napríklad pri zverejnení výsledku prieskumu neuviedol spôsob zberu údajov, pokuta je do dvetisíc eur.
V prípade, že by došlo k skresleniu výsledkov, pokuta sa môže vyšplhať do 20-tisíc eur. Ak by sa skreslenie výsledkov do dvoch rokov opakovalo, možno uložiť sankciu až do 100-tisíc eur.
Problematické je, že kontrolu prieskumov má robiť štátny úrad. Orgánom dohľadu je Štatistický úrad SR. Popri ňom sa zriadi kontrolná komisia pre prieskumy ako poradný orgán úradu. Tvoriť ho má šesť členov. Troch vymenuje predseda štatistického úradu a traja majú pochádzať zo záujmového združenia výskumných agentúr.
Agentúry chcú debatu o definícii „skreslenia“ prieskumu
Slovenská asociácia výskumných agentúr (SAVA) vyhlásila, že dohľad nad prieskumami musí mať garantovanú inštitucionálnu a funkčnú nezávislosť, najmä ak jeho rozhodnutia môžu zasahovať do oblasti slobody prejavu a informovania. „Štatistický úrad je ústredným orgánom štátnej správy, a nie nezávislou inštitúciou,“ uviedla v stanovisku asociácia.
Upozornila, že návrh zákona rozširuje svoju pôsobnosť aj na subjekty so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, čo môže byť v rozpore s princípom krajiny pôvodu podľa európskeho práva.
Poukázala aj na potrebu diskutovať o podrobnej definícii „skreslenia“ prieskumu, keďže aktuálna formulácia sa javí príliš široká a môže tak neprimerane zasahovať do činnosti prieskumných agentúr. Rovnako požaduje odbornú debatu o povinnosti, ktorá ukladá oznamovanie aj takých prieskumov, ktoré nie sú určené na zverejnenie a ani zverejňované nebudú, pretože interné prieskumy pre potreby klienta často predstavujú obchodné tajomstvo.
Jedni sociálnu realitu merajú, druhí vraj vytvárajú
Jeden z predkladateľov návrhu zákona o prieskumoch poslanec Roman Michelko (SNS) povedal, že strana rešpektuje prieskumy agentúr AKO a Focus. Naopak, výhrady má k zisteniam agentúr Ipsos a NMS Market Research Slovakia.
Aj tieto dve agentúry sú pritom súčasťou SAVA a uplatňujú štandardy zberu a vyhodnocovania dát. Michelko namietal, že spomenuté agentúry merajú SNS len niečo vyše dvoch percent, kým AKO a Focus uvádzajú viac ako štyri percentá. „To je nonsens, nech sú tie pravidlá kontrolovateľné,“ povedal poslanec Štandardu.
Ako ďalej poznamenal, sú agentúry, ktoré merajú sociálnu realitu, a sú také, ktoré ju vytvárajú. Podľa neho je preto potrebné stanoviť podmienky na výskumy priamo v zákone.
„Nie že nejaká divoká firma, o ktorej nikto nikdy nepočul, príde naraz 14 dní pred voľbami so škandalóznym prieskumom a ovplyvní niektorých ľudí. Sú absurdné prieskumy, keď jedna agentúra dáva Republike 12 percent, druhá sedem. To je dosť zásadný rozdiel. Keď niekto takéto prieskumy robí, musí mať nejaký certifikát,“ dôvodil poslanec.
Národniari videli zneužívanie aj v štatistickom úrade
Pripomeňme, že aj samotný štatistický úrad bol terčom kritiky SNS. Prieskumy totiž robí Centrum sociálnych výskumov, ktoré je pod Inštitútom informatiky a štatistiky (Infostat) – príspevkovej organizácie Štatistického úradu SR.
Minulý rok štatistici zverejnili prieskum, v ktorom SNS dosiahla podporu 1,5 percenta. Lídra SNS Andreja Danka takýto výsledok popudil. Vyzval premiéra, aby odvolal predsedu úradu Martina Nemkyho, ktorý je bývalý poslanec Smeru. Národniari vtedy apelovali, aby štatistický úrad nebol politicky zneužívaný a aby dáta, ktoré bude poskytovať, boli objektívne.