Bitka o potraty v Amerike sa stupňuje. Demokrati predstavili najradikálnejší potratový zákon v histórii

Už v najbližších dňoch má Snemovňa reprezentantov hlasovať o Zákone na ochranu zdravia žien (The Women’s Health Protection Act – H.R. 3755), ktorý má na federálnej úrovni ustanoviť zákonné právo žien na potrat a ktorý je označovaný za najradikálnejší potratový zákon v dejinách. Predmetný návrh zákona by totiž nezmenil len prístup k nenarodeným deťom a ich matkám, ale aj prístup k lekárom, zdravotníckemu systému ako celku a zmenil by aj morálne chápanie potratu v očiach spoločnosti.

Prečo najradikálnejší

Hneď po jeho prijatí by sa zrušila platnosť zákonov jednotlivých štátov USA. Tie sú síce legálne vo všetkých štátoch USA, ale štát od štátu rôznym spôsobom regulované. Niekde je možný potrat až do momentu narodenia, inde nie. Po zmene by každá žena v každom štáte mohla ísť na potrat v akomkoľvek štádiu tehotenstva, teda aj deň pred pôrodom, a v zásade z akéhokoľvek dôvodu.

Navyše, interrupcie by už nemusel vykonávať lekár, nebola by potrebná žiadna čakacia doba, zrušili by sa všetky licencie, certifikáty, zdravotné či bezpečnostné predpisy, ktoré doposiaľ museli potratové kliniky spĺňať, pri neplnoletých osobách by nebol potrebný rodičovský súhlas, žena by pred absolvovaním potratu nemusela byť nijako poučená o tom, čo to vlastne znamená, potrat by bol hradený z peňazí daňových poplatníkov, a je dosť pravdepodobné, že by došlo aj k potlačeniu zákona o slobode svedomia (u nás výhrada vo svedomí), takže potraty by boli nútení vykonávať aj lekári či medicínske zariadenia, ktoré s nimi doposiaľ nesúhlasili.

Ani to ešte nie je všetko.

Okrem toho, návrh zákona stanovuje, že sa vzťahuje aj na „akékoľvek lekárske alebo nemedicínske služby súvisiace s potratom alebo poskytované v spojení s umelým prerušením tehotenstva“ či „zdravotníckych služieb LGBTQ”. To vlastne znamená, že tento zákon by zrušil obmedzenia aj v prípade antikoncepcie, sterilizácie, adopcie či zmeny pohlavia. Kompletný zoznam toho, čo by zákon spôsobil, je pritom ešte dlhší.

Toto všetko je možné jednak vďaka tomu, že ide o federálny zákon, a tiež preto, že v ňom je veľmi vágne zadefinované, že na podstúpenie potratu stačí „úsudok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti“ o tom, že „pokračovanie v tehotenstve by predstavovalo riziko pre život alebo zdravie“ tehotnej ženy. To v praxi znamená, že fyzické alebo duševné zdravie už vlastne môžu posudzovať osoby, ktoré nemusia byť lekármi. Nie je ťažké predstaviť si prístup, ktorý by sa uplatňoval na mnohých potratových klinikách, ktoré by na tom zarábali milióny dolárov, a to najmä pri posudzovaní dopadov na duševné zdravie matky.  

Pokiaľ ide o témy duševného zdravia a vplyv reklamy, Amerika je zvlášť zraniteľná, ako ukazuje prehnane vysoké užívanie opiátov.

Návrh zákona výstižne komentoval biskup Joseph F. Neumann, predseda Komisie pre život Konferencie amerických katolíckych biskupov, ktorý v liste kongresmanom poukázal na to, že takto naformulovaný zákon „buduje falošný naratív o potrate“, podľa ktorého je interrupcia na rovnakej morálnej úrovni ako napríklad odstránenie slepého čreva. Dodal, že ak by bol tento návrh zákona schválený, tak by sme mali aj potraty vykonané v posledných štádiách vývoja plodu považovať za právo a súčasť zdravotnej starostlivosti, teda za veci, ktoré by sme mali propagovať, financovať a oslavovať.

Nikde inde na svete by to nemalo obdobu.

Šance nie sú malé, ale ani veľké

Predkladateľka zákona, kongresmanka Judy Chu ho prvýkrát predložila už v roku 2014 a tentoraz je to už jej piaty pokus. Oproti predchádzajúcim má však teraz asi najväčšiu šancu na schválenie, keďže prezident Joe Biden, Demokratická strana a ich spriaznené médiá veľmi tlačia na revanš za texaský zákon, ktorý zakazuje potraty po 6. týždni tehotenstva.

Podľa jej vlastných slov je súčasný Kongres najviac pro-choice v histórii Ameriky, čo sa odzrkadľuje aj na podpore jej návrhu, pre ktorý údajne získala už 216 (z celkového počtu 435) kongresmanov. V Senáte zas kongresmanka hovorí o podpore 48 demokratických senátorov (chýbajú jej dvaja prolife demokratickí senátori Joe Manchin zo Západnej Virgínie a Bob Casey z Pensylvánie), no podporiť jej návrh by zas mali dve pro-choice republikánske senátorky (Susane Colinsová z Mainu a Lisa Murkowski z Aljašky). Väčšie šance na schválenie má teda návrh v Senáte, pretože ak by Chu získala podporu, o ktorej vraví, teda 50 senátorov, tak by rozhodoval hlas šéfky Senátu, ktorou je viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorá návrh zákona jasne podporuje.  

Podľa najnovších správ sa ako pravdepodobnejšie javí, že zákon napokon neprejde. Kongresmanke Chu ešte stále chýba pomerne dosť hlasov v Snemovni reprezentantov, úplne istý nemá ani Senát, kde pri tak extrémnom zákone nie sú ani sľúbené hlasy úplne isté. Zvlášť preto, že republikánom sa podarilo dostať Bidena pod tlak aj v iných témach (Afganistan, ekonomika).

Okrem toho, ak by zákon prešiel, je dosť možné, že by ho nejakým spôsobom obmedzil, ba možno aj zastavil Najvyšší súd, ktorý má momentálne vďaka trom nomináciám prezidenta Trumpa konzervatívny charakter. Ten by tým síce ešte viac rozhneval demokratov, ktorí ho už dnes ostro napádajú a ktorí sa netaja tým, že ho chcú zmeniť tak, aby v ňom opäť získali väčšinu. A to či už navýšením počtu sudcov Najvyššieho súdu, alebo zrušením doživotných mandátov pre jeho sudcov.

Našťastie, proti demokratom hrá aj čas. Už na jeseň budúceho roku sa totiž v USA budú konať takzvané midterms, teda voľby, pri ktorých sa obmení značná časť Kongresu i Senátu a po ktorých je dosť pravdepodobné, že demokrati prídu o svoju väčšinu. Bez nej by však boli všetky tlaky na Najvyšší súd aj na opätovné schválenie potratovej legislatívy prakticky neuskutočniteľné.

Na opačnej strane brehu

Medzi dôležité správy z opačného tábora patrí, že v Texase bol obvinený prvý lekár za vykonanie nelegálnej interrupcie. Nemenej dôležitou správou je aj to, že Najvyšší súd určil 1. december ako dátum prvého pojednávania v prípade Dobbs v. Jackson Women’s Health Organization – prípad, v ktorom sa rozhodne o tom, či štát Mississippi môže obmedzovať potraty len do 15. týždňa tehotenstva. O tom, prečo to môže byť zlomový prípad a o čo ňom ide, sme na Štandarde písali viac v samostatnom článku.

Všetky tieto správy ukazujú, aká rozdelená je súčasná americká spoločnosť. Zatiaľ čo v Bielom dome či Kongrese má najvyššiu podporu v dejinách najradikálnejší potratový zákon, na Najvyššom súde, v Texase, Mississippi a vo viacerých iných štátoch USA sú zas na koni zástancovia života. Celé to dotvára aj dianie v katolíckej cirkvi, kde sa americkí biskupi nevedia dohodnúť na tom, či katolícki politici podporujúci potraty, ako napríklad prezident Joe Biden, šéfka Kongresu Nancy Pelosiová alebo aj americký minister zdravotníctva Xavier Beccera (ktorý kvôli texaskému zákonu nalieva v posledných dňoch do potratového biznisu milióny dolárov), môžu či nemôžu pristupovať k prijímaniu.

Zaujímavou zhodou náhod je, že v rovnaký deň, keď sa k danej téme vyjadroval na palube lietadla letiaceho zo Slovenska pápež František, teda 15. septembra, poslal všetkým kongresmanom už spomínaný kritický list biskup Neumann. Katolícki politici tak v USA už začínajú byť trochu na smiech či na hanbu.

Mimochodom, už túto nedeľu bude o potratoch rozhodovať v referende aj San Maríno. Tento maličký štát s počtom obyvateľov okolo 35 000 má doposiaľ potraty zakázané. V referende sa bude hlasovať o tom, či by mali byť potraty povolené do 12. týždňa a v prípade anomálií plodu aj neskôr.