Michal Čop

Je to takmer 50 rokov, čo Ameriku hlboko šokovalo a rozdelilo rozhodnutie tamojšieho Najvyššieho súdu známe ako Roe vs. Wade. Všade inde na svete o potratoch rozhodovali parlamenty, v našom prípade komunistické, a teda pseudoparlamenty, ale v Amerike o tom rozhodlo 9 sudcov. Za podaním stála Norma McCorveyová, označovaná kvôli ochrane pred verejným tlakom ako Jane Roe, ktorej tretie neželané tehotenstvo z roku 1969 hlboko zmenilo Ameriku. Okolo samotnej McCorveyovej existuje množstvo legiend a protichodných interpretácií, až kým pred štyrmi rokmi nezomrela. Sudcovia hlasovali 7:2 za legalizáciu potratov, autorom rozhodnutia bol sudca Harry Blackmun, dvaja s väčšinou nesúhlasiaci sudcovia sa volali Byron White a William Rehnquist. Americký súd sa odvtedy ešte niekoľkokrát dotkol úpravy potratov, ale vždy spôsobom, ktorý vychádzal z rozhodnutia Roe.

Až teraz, v dôsledku sudcov, ktorých na Najvyšší súd navrhol prezident Trump a zvolila konzervatívna väčšina v Senáte, čo bol výsledok niekoľkogeneračného odhodlania a zápasu konzervatívcov, sa začína opatrne hovoriť o zmene. Keby k tejto zmene naozaj došlo, USA by boli po Poľsku iba druhou krajinou na svete, kde došlo k obmedzeniu zabíjania nenarodených detí na požiadanie.

Ale k tomu je ešte dlhá cesta, tento článok priblíži prečo.

• 

• 

• 

V Spojených štátoch to bol doteraz skôr folklór – miestny parlament v nejakom konzervatívnom štáte schválil zákon, ktorý obmedzoval potraty, potom ho potratové kliniky alebo aktivisti napadli na súde, ten vydal nariadenie, že zákon je na základe rozsudku Roe vs. Wade z roku 1973, ktorým sa v USA uzákonili potraty, protiústavný. Argumentom súdov bolo, že na základe už spomínaného rozhodnutia sú potraty legálne do času, kým dieťa nie je schopné prežiť samo mimo maternice matky, teda väčšinou do 24. týždňa tehotenstva, a preto ich nemožno obmedzovať.