Výnimku zo zákona predstavujú situácie zdravotnej núdze, kedy sa bude vyžadovať písomné potvrdenie od lekára. Pod výnimku však nespadajú tehotenstvá vzídené zo znásilnenia či incestu.
Pre i proti
Odporcovia potratov rozhodnutie o nečinnosti Najvyššieho súdu USA vítajú. Naopak, podporovatelia interrupcií ho kritizujú, pretože podľa nich dôjde k obrovským obmedzeniam interrupcií v Texase.
Podľa viacerých skupín sa zákrok interrupcie vykonáva až v 90 percentách prípadov po šiestom týždni tehotenstva. „Prístup k potratom bol odstrihnutý pre milióny ľudí,“ uviedli zástupcovia Americkej únie občianskych slobôd (ACLU), podľa ktorých je zákon protiústavný.
Zákaz odsúdila aj Organizácia Plánované rodičovstvo (Planned Parenthood), ktorá tiež presadzuje široký prístup k interrupciám. „Nech sa stane, čo sa stane, neustúpime, stále budeme bojovať. Každý človek si zaslúži prístup k potratom,“ vyjadrili sa jej predstavitelia.
Kritiku vyslovil aj súčasný prezident Joe Biden, ktorý texaskú legislatívu označil za extrémnu. Zároveň uviedol, že nové pravidlá obmedzia prístup k potratom pre nemajetných Texasanov či pre „rasové menšiny“.
Predpoveď budúcnosti
Doterajšie pokusy o sprísnenie pravidiel pre interrupcie boli súdmi vždy zastavené práve na základe rozhodnutia v procese Roe v. Wade z roku 1973 a neskoršieho potvrdenia z roku 1993. Posledné rozhodnutie najvyššieho súdu je preto vzácnym. Sudcovia však majú stále právomoc svoje rozhodnutie zmeniť v blízkej budúcnosti.
Súčasné dianie však môže naznačiť i budúci vývoj v prípade štátu Mississippi. Ten požiadal Najvyšší súd USA, aby zvrátil rozhodnutie Roe v. Wade v prípade legislatívy obmedzujúcej potraty z roku 2018. Podľa tejto legislatívy by boli v Mississippi interrupcie zakázané od 15. týždňa tehotenstva.
Súčasné obsadenie najvyššieho amerického súdu sa považuje za prevažne konzervatívne a to v pomere šiestich sudcov k trom liberálnym. Hlasovalo sa väčšinou podľa týchto línií s výnimkou predsedu najvyššieho súdu Johna Robertsa. K tomuto stavu dopomohla trojica nominácií za bývalého prezidenta, republikána Donalda Trumpa.
Napríklad sudkyňa Amy Coney Barrettová, ktorá nahradila zosnulú Ruth Bader Ginsburgovú, sa v minulosti vyjadrila, že nepovažuje rozhodnutie z roku 1973 za „super precedens“. Teda prípad, ktorý vidí valná väčšina populácie i politikov ako ukončený a takpovediac nemenný.
