Štát nevie, kto je jednorodič, keďže táto oficiálna definícia nie je nikde zakotvená. Nemá o ňom ani konkrétne dáta. V zákone tento termín chýba, čo komplikuje poskytovanie adresnej pomoci. Podľa organizácie Jeden rodič sa preto neefektívne vynakladajú peniaze vo forme všeobecných dávok namiesto cielenej pomoci.
Na Slovensku žijú aj osamelé matky s deťmi z Ukrajiny, ktoré boli nútené pre vojnu odísť zo svojej krajiny bez svojho partnera. Ich status je aj v tomto prípade nejasný. „Nenašli sme, žiaľ, údaje o počte ukrajinských matiek,“ spresňuje pre Štandard psychológ Miroslav Popper z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.
To isté pre Štandard potvrdzuje aj riaditeľka organizácie Jeden rodič Eva Marková: „Mnohé fakticky žijú ako osamelé matky – aj keď to systém často nevie presne pomenovať.“
Nikde v zákone nie je jasne zadefinované, kto je to vlastne jednorodič. Na každom úrade musí takáto osoba dokladovať „osamelosť“, respektíve „osamotenosť“ bez jednotného kritéria. Osamoteným rodičom to následne spôsobuje problémy, ktoré sa na seba nabaľujú.
Nedefinovanie pojmu má dôsledky
Absencia definície jednorodiča v zákone má podľa Markovej vážne dôsledky pre rodiny aj štát. „Jednorodičia prichádzajú o prednostné prijatie do škôlok, daňové zvýhodnenia, príspevky na bývanie či flexibilné pracovné úväzky,“ spresňuje.
Keďže je rodič na dieťa sám, často si nevie nájsť časovo vhodnú prácu, zostáva bez nej a stáva sa poberateľom dávky v hmotnej núdzi. To podľa riaditeľky spôsobuje štátu zvýšené daňové výdavky. Štát podľa nej stráca, pretože úspory z investícií do zamestnanosti týchto rodičov by prevýšili sociálne dávky.
Riešenie vidí v definovaní tohto statusu. „Jedna legislatívna definícia by mohla presne pomenovať cieľovú skupinu a zároveň by vytvorila aj register jednorodičov, čo by zefektívnilo a sprehľadnilo adresnú pomoc bez rizika zneužitia,“ konštatuje s dôvetkom, že v súčasnosti bez definície platíme viac za hasenie následkov, ako by stála prevencia.
Ďalej upozorňuje, že systém je nastavený plošne na univerzálne politiky, čo spôsobuje ekonomický problém. Ak štát podľa nej investuje jedno euro do podpory zamestnanosti rodiča, ušetrí tri eurá na sociálnych dávkach.
Zuzana Szakácsová, PR manažérka organizácie Jeden rodič, dodáva, že bez definície vzniká okrem nepresne cielenej pomoci aj nejednotná prax. „Nejde primárne o masové zneužívanie, ale skôr o to, že bez jasných kritérií sa pomoc nedá nastaviť férovo a presne,“ hovorí.
Okrem toho bez presnej definície štát nedokáže plánovať politiky v oblasti školstva, zamestnanosti či daní, pretože nie je známy reálny počet týchto rodičov. Pritom podľa posledného sčítania obyvateľov z roku 2021 je v krajine viac ako 150-tisíc jednorodičovských domácností (deti do 18 rokov) a až 360-tisíc všetkých neúplných domácností (rodičia s dospelými deťmi).
Zákon nerieši osamelého rodiča, pre štát je dôležité dieťa
Počet jednorodičov alebo osamelých rodičov sa v rámci vyplácania dávok v hmotnej núdzi štatisticky neeviduje. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny však majú údaje o počtoch rodičov, ktorí sú na základe súdneho rozhodnutia povinní platiť výživné, no túto povinnosť si neplnia.
Jednorodič alebo samoživiteľ má teda od druhého rodiča, v prípade rozvodu alebo ak rodičia spolu nežijú, nárok na výživné. Ak si však neplatič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, preberá jeho úlohu štát a ten jednorodičom sumu mesačne vypláca v plnej výške. Od nezodpovedného rodiča túto sumu následne exekutívne vymáha.
V štatistikách rezortu práce teda figurujú rodičia, ktorí sa sami starajú o nezaopatrené dieťa s pomocou štátu vo forme náhradného výživného. „Zákon o náhradnom výživnom nepracuje s pojmom ‚osamelý rodič‘, keďže oprávnenou osobou – prijímateľom náhradného výživného – nie je rodič, ale dieťa, voči ktorému má povinná osoba vyživovaciu povinnosť,“ spresňuje pre Štandard aj odbor komunikácie rezortu práce.
Rezort zdôrazňuje, že rodič, ktorý je zaviazaný platiť výživné, má voči svojmu dieťaťu naďalej rodičovské práva a povinnosti – pokiaľ mu neboli odňaté –, a preto je kategória osamelého rodiča v problematike náhradného výživného irelevantná. Inými slovami, dieťa nemá len jedného rodiča, ak tomu druhému nezanikli práva a povinnosti (napríklad platiť výživné).
Pre náhradné výživné je teda podľa rezortu nepodstatné, či matka žije sama alebo má partnera. Rozhodujúce je len to, či dieťa dostáva určené výživné. „Počet poberateľov náhradného výživného za február 2026 je 7 224. Títo poberali náhradné výživné z dôvodu neplatenia výživného na 8 431 detí,“ dodáva rezort.
Úrad zase vyčísluje, že za rok 2025 na náhradnom výživnom (spadá doň: neplatené výživné, sirotský dôchodok a náhradná starostlivosť, poznámka redakcie) celkovo vyplatili takmer 19,6 milióna eur.
Z tejto sumy viac ako 10,5 milióna eur vyplatil štát v predchádzajúcom roku rodičom, voči ktorým si na základe podanej žiadosti druhý rodič dieťaťa, a teda povinná osoba, neplní svoju vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu.
O definícii jednorodiča sa bude rokovať
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš nedávno v súvislosti s takouto finančnou pomocou, ktorú za neplatičov zaplatí štát, uviedol, že až 60 percent jednorodičov, ktorí mali na náhradné výživné nárok, oň podľa štatistiky za rok 2024 nepožiadalo.
Úrady práce vo svojich štatistikách nesledujú ani počet ukrajinských osamelých matiek na Slovensku. Tieto totiž nespĺňajú podmienky na priznanie náhradného výživného. „Jednou z podmienok nároku na náhradné výživné je aj to, že oprávnená osoba (nezaopatrené dieťa) má na území SR trvalý pobyt, čo deti žien z Ukrajiny nemajú,“ dodáva inštitúcia.
Medzi ďalšie zákonné podmienky patrí aj doklad o súdnom určení výživného a uvedenie otca dieťaťa.
Definícia jednorodiča v zákone je však podľa expertov nevyhnutná. „Bez jasného pomenovania sú jednorodičovské domácnosti pre legislatívu neviditeľné a nemôžu dostávať adresnú odbornú pomoc, poberať služby ani finančné príspevky,“ prízvukuje Marková.
Koaličná poslankyňa Paula Puškárová (Hlas) preto predložila do parlamentu návrh novely zákona o rodine, ktorý okrem úpravy minimálneho výživného obsahuje aj definíciu jednorodiča. Pri návrhu vychádzala podľa Markovej aj z konzultácií s ich organizáciou, finálne znenie však budú môcť definitívne posúdiť až po zverejnení podaného materiálu.
Z návrhu, ktorý nezisková organizácia zatiaľ predstavila, vyplýva, že za „osamelého rodiča sa považuje fyzická osoba, ktorá nežije trvale s inou fyzickou osobou, s ktorou spoločne uhrádza náklady na svoje potreby, okrem nezaopatreného dieťaťa, respektíve nezaopatrených detí posudzovanej osoby“.
Dopĺňa sa, že táto osoba je slobodná, ovdovelá, rozvedená alebo osamelá z iných vážnych dôvodov a stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa ako otec, matka, osvojiteľ alebo ako fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu.
Psychológ Miroslav Popper z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied však upozorňuje, že jednorodičia netvoria jednotnú skupinu, a preto odmieta označenie „osamelí“. „O to viac som prekvapený snahou zmeniť názov ‚jednorodičia‘ za ‚osamelí rodičia‘,“ hovorí pre Štandard.
Mnohí podľa neho po odchode z toxických vzťahov nevnímajú svoju situáciu negatívne. „A aj keď je pre nich náročné zosúladiť výchovu a prácu, cítia sa byť v zásade šťastní a slobodní,“ vychádza zo skúsenosti.
Pojem „osamelí rodičia“ považuje za stigmatizujúci, keďže im pocit osamelosti podsúva. „V angličtine by nikomu nenapadlo hovoriť o lonely parents, ale používajú neutrálne single parents,“ uzatvára sociólóg s dôvetkom, že osamelosť teda v žiadnom prípade nie je definujúcou črtou jednorodičovstva.