Vajíčko malo v minulosti ochrannú, liečebnú aj symbolickú funkciu

Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.

V minulosti sa vajíčka dávali napríklad do prvej brázdy pri prvej orbe poľa, do oziminy ako ochrana pred krupobitím či pod ovocné stromy.

Vajíčka sa nosili aj na hroby, pričom jedno tam pozostalí nechali alebo zahrabali. „Keď sa na druhý deň vrátili a bolo neporušené, znamenalo to, že duch ich predka je spokojný a bude ich ochraňovať,“ vysvetlila s tým, že vajíčko sa ešte v 70. rokoch 20. storočia dávalo aj do truhly.

Veľkonočné vajíčko malo podľa predkov i liečebné účinky. „Napríklad bolenie hrdla sa liečilo kraslicou, ktorá bola počas Vzkriesenia celú noc v kostole,“ dodala etnografka.

Farbenie vajíčok malo posilniť ich magický účinok. Ženy kraslice venovali svojim krstňatám a dievčatá ich dávali mládencom ako odmenu za veľkonočnú šibačku či oblievačku a ako prejav sympatie.

V každej oblasti Slovenska dominovali v zdobení kraslíc určité vzory, rozdiely sa postupne stierali. Medzi najstaršie ornamenty patria rôzne variácie kríža, slnka, či hviezdy.

(tasr, est)