Európska komisia vyzvala Francúzsko, aby upravilo návrh zákona, ktorým chce zakázať sociálne siete deťom mladším ako 15 rokov. Podľa Bruselu by norma v súčasnej podobe zasahovala do pravidiel Európskej únie, najmä do Aktu o digitálnych službách (DSA). Píše Le Monde.

Komisia v pondelok uviedla, že cieľ francúzskych úradov podporuje, no národné opatrenia nesmú vytvárať právnu neistotu ani oslabovať jednotné presadzovanie úniových pravidiel. Hovorca Komisie Thomas Regnier zdôraznil, že maloletí musia byť na internete lepšie chránení a Francúzsko patrí medzi krajiny, ktoré túto tému výrazne posúvajú.

Stanovisko Bruselu nebráni Parížu zaviesť minimálny vek na používanie sociálnych sietí, návrh však musí byť zosúladený s právom EÚ. Zákon zároveň pre úniové procedúry nemôže byť schválený pred 10. augustom.

Tlak na obmedzenie prístupu detí k sociálnym sieťam v Európe rastie po tom, ako podobný zákaz ako prvá zaviedla Austrália. Únia zvažuje aj celoeurópske riešenie.

(le monde, luc)

Viac ako polovica zamestnancov, ktorí využívajú prácu z domu, si nevie predstaviť návrat k výlučnej práci z kancelárie. Väčšina firiem zároveň neuvažuje o zrušení home office. Vyplýva to z prieskumu personálnych agentúr Grafton a Gi Group, podľa ktorého sa na trhu práce stabilizuje hybridný model kombinujúci prácu z domu a z kancelárie.

„Home office sa na trhu práce etabloval, no nie ako jednotný model pre všetkých. Pre veľkú časť ľudí je dostupný v obmedzenom rozsahu a najčastejšie funguje ako súčasť hybridného režimu,“ priblížila marketingová riaditeľka Grafton Recruitment a Gi Group Jitka Kouba.

Prácu z domu môže využívať približne 63 percent kancelárskych zamestnancov a manažérov. Najčastejšie pracujú z domu jeden až dva dni v týždni, približne 15 percent má možnosť pracovať na diaľku päť dní v týždni.

Home office podľa prieskumu prináša úsporu času, menej stresu z dochádzania, lepšie podmienky na sústredenie a jednoduchšie zosúladenie pracovného a súkromného života. Na druhej strane môže viesť k oslabeniu sociálnych kontaktov, stieraniu hraníc medzi prácou a súkromím či pocitu izolácie.

Do prieskumu sa zapojilo 120 zamestnávateľov a 866 ekonomicky aktívnych respondentov. Zber dát prebiehal od 12. januára do 23. februára 2026.

(tasr, bak)

Zakladateľ Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab plánuje návrat do tejto prestížnej organizácie. Podľa pondelňajšej správy denníka Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na interné listy adresované členom správnej rady, by mal pôsobiť v novej poradnej úlohe.

Táto pozícia by mu zaistila priame slovo a významný vplyv pri vymenovávaní budúceho vedenia fóra. Schwab bol celé desaťročia hlavnou tvárou každoročného januárového stretnutia svetových politických a biznis lídrov vo švajčiarskom horskom stredisku Davos, ktoré sa stalo celosvetovým symbolom globalizácie.

Z čela Svetového ekonomického fóra odstúpil v apríli minulého roka po tom, ako anonymný oznamovateľ v liste poukázal na jeho údajné pochybenia. Vedenie však následne spustilo nezávislé preverovanie celej záležitosti, ktoré v auguste 2025 oficiálne ukončilo a Schwaba kompletne zbavilo akéhokoľvek obvinenia.

Po jeho odchode za dočasných spolupredsedov predstavenstva organizácie vymenovali generálneho riaditeľa investičnej spoločnosti BlackRock Larryho Finka a podpredsedu farmaceutickej skupiny Roche Holding Andreho Hoffmanna.

Osobný zástupca Schwaba sa k aktuálnym informáciám odmietol vyjadriť. Samotné Svetové ekonomické fórum na žiadosť o komentár k medializovaným správam bezprostredne nereagovalo.

(reuters, max)

Britský Úrad pre finančné správanie (FCA) dostal výzvu na zváženie regulácie veľkých jazykových modelov, ako ChatGPT, Claude či Gemini. Dôvodom je ich rastúci vplyv na finančné rozhodnutia spotrebiteľov.

Výkonný riaditeľ dozorného orgánu Sheldon Mills v pondelkovej analýze upozornil, že viac ako štvrtina britských spotrebiteľov dôveruje AI nástrojom pri finančnom poradenstve. Neuvedomujú si však, že na tieto technológie sa nevzťahuje zákonná ochrana regulovaných finančných služieb.

Finančné poradenstvo smú poskytovať iba autorizované firmy. Adaptívne odporúčania četbotov však stierajú hranice a začínajú pripomínať personalizované rady. Mills odporučil, aby FCA do šiestich mesiacov preskúmala vplyv AI modelov stojacich mimo súčasných pravidiel.

Podľa Jonathana Herbsta z Norton Rose Fulbright, jednej z najväčších globálnych právnických firiem, sa otvára naliehavá otázka modernizácie legislatívy v čase akcelerácie technológií.

Štúdia zároveň varuje pred rizikom koncentrácie, keďže 81 percent finančných firiem globálne už AI implementuje. Masové nasadzovanie systémov od hŕstky technologických poskytovateľov pre kritické operácie, riešenie sťažností či investície vytvára hrozbu spoločného bodu zlyhania celého finančného systému.

Potrebu na mieru šitej regulácie pre autonómnych agentov bez ľudského zásahu nedávno potvrdila aj viceguvernérka Bank of England Sarah Breedenová.

(reuters, max)

Slovenský hokejový obranca Šimon Nemec sa necelé dva týždne po výmene z New Jersey do Calgary dohodol s vedením Flames na zmluve. Ako obmedzený voľný hráč podpísal s kanadským klubom päťročný kontrakt v celkovej hodnote 36,25 milióna dolárov. V NHL tak ročne v priemere zarobí 7,25 milióna dolárov.

Devils vymenili Nemca spoločne s útočníkom Maximom Cypľakovom za podmienečné výbery v 1. kole draftu v rokoch 2027 a 2028, voľbu v 2. kole draftu 2026 a 21-ročného obrancu Etiennea Morina, ktorý zatiaľ v NHL nenastúpil. Pre slovenského zadáka to bola prvá zmena dresu v profilige, v organizácii New Jersey pôsobil od draftu v roku 2022. V Calgary sa stretne aj s krajanmi útočníkmi Martinom Pospíšilom a Samuelom Honzekom.

Nemec má za sebou tri sezóny v NHL, no až uplynulý ročník 2025/2026 strávil výlučne v prvom tíme „diablov“. Vytvoril si v ňom osobné rekordy v počte odohratých zápasov (68), gólov (11) a aj v kanadských bodov (26). V novembri 2025 zažiaril proti Chicagu svojím prvým hetrikom v profilige.

Pod trénerom Sheldonom Keefeom však nemal stabilnú pozíciu a počas celej sezóny prichádzali zo zámoria špekulácie o možnej výmene. Na konci júna mu vypršala nováčikovská zmluva, po jej skončení a po tom, ako dostal kvalifikovanú ponuku, mal štatút obmedzeného voľného hráča. V NHL doteraz odohral celkovo 159 zápasov, v ktorých nazbieral 51 kanadských bodov za 17 gólov a 34 asistencií.

(tasr, luc)

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že spoločnosť Sikorsky, dcérska firma koncernu Lockheed Martin, zafinancuje novú pristávaciu plochu pre Biely dom. Výrobca vrtuľníkov Marine One minie približne päť až šesť miliónov dolárov na vybudovanie žulového heliportu na južnom trávniku prezidentského sídla.

Dôvodom investície je skutočnosť, že nová generácia výkonnejších strojov svojou silou pri pristávaní opakovane ničila a vytrhávala trávnik. Trump novinárom v Oválnej pracovni s úsmevom povedal, že predstavitelia firmy sa cítili previnilo, keďže ho vopred neupozornili na extrémnu silu motorov.

Trump po zistení, že Sikorsky projekt kompletne uhradí, požiadal, aby do žulového povrchu vyrezali oficiálnu pečať Bieleho domu.

Spoločnosť Lockheed Martin vo svojom vyhlásení potvrdila rozsah príspevkov bez uvedenia presnej sumy. Hovorca spresnil, že finančný príspevok poskytli neziskovej organizácii Trust for the National Mall, ktorá spolupracuje so správou národných parkov. Zdôraznil pritom, že kooperácia s federálnou vládou podlieha prísnym etickým normám a je v súlade so zákonmi.

Novú flotilu prezidentských vrtuľníkov so zvýšeným výkonom dokončili v roku 2024.

(reuters, max)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pristál v pondelok v Sýrii. Ide o historicky prvú návštevu hlavy štátu Európskej únie v Damasku od roku 2024, keď povstalci na čele s prezidentom Ahmadom Šarom zvrhli režim Bašára Asada.

Šará, bývalý veliteľ Al-Káidy, si úspešne vybudoval úzke vzťahy so západnými a s blízkovýchodnými mocnosťami s cieľom obnoviť krajinu zničenú trinástimi rokmi občianskej vojny. Na letisku v Damasku Macrona oficiálne privítal sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šajbání.

„Spoločne otvorme novú stránku stability a mieru,“ napísal Macron na sieti X. Kľúčovou témou rozhovorov je hospodárska obnova. Francúzskeho prezidenta preto sprevádzajú poprední obchodní lídri vrátane generálnych riaditeľov energetického gigantu TotalEnergies a prepravnej skupiny CMA CGM.

Macron bol v minulosti popredným hlasom, ktorý volal po zrušení západných sankcií voči Sýrii, čo sa minulý rok z veľkej časti aj stalo.

Sýria sa po diplomatickej izolácii otvára svetu. Prvou hlavou štátu, ktorá krajinu po prevrate navštívila, bol v januári 2025 katarský emir. Nasledovala ho predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a v apríli sýrske hlavné mesto navštívil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(reuters, max)

Ruskému bankovému sektoru hrozí v roku 2026 „explozívna“ kríza, keďže finančné inštitúcie nesú veľkú časť nákladov vojnového hospodárstva. Vyplýva to zo správy európskej spravodajskej služby, ktorú získala agentúra Reuters. Dokument vznikol ako podklad pre predstaviteľov Európskej únie pred prípravou 21. balíka sankcií.

Správa upozorňuje, že zhoršujúca sa kvalita úverov a rast zadlženosti domácností zvyšujú zraniteľnosť bánk voči ďalším západným sankciám. Podľa autorov štátne úverové programy, reštrukturalizácie dlhov a vládna podpora vytvárajú len ilúziu dynamickej ekonomiky a zakrývajú narastajúce riziká.

Odhaduje sa, že problematických je už desať percent podnikových úverov a niektoré veľké banky vykázali v roku 2025 podiel nesplácaných spotrebiteľských úverov až 15 percent. Bankrot vlani vyhlásilo viac ako 500-tisíc Rusov, pričom viac než 13 miliónov ľudí má súčasne najmenej tri úvery.

Ruská centrálna banka hodnotenie nekomentovala, jej predstavitelia však v uplynulých týždňoch riziko rozsiahlej bankovej krízy zľahčovali. Európski diplomati medzitým rokujú o nových sankciách zameraných okrem bánk aj na kryptomenové siete, výrobu dronov, obchodníkov s ropou a rafinérie.

(reuters, bak)

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Spojené štáty buď dosiahnu s Iránom dohodu, alebo „dokončia prácu“. Obnovil tak hrozbu vojenskej akcie v čase, keď Teherán po pohrebe najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího prejavuje otvorený vzdor.

Nepriame rokovania medzi obomi veľmocami sa skončili minulý týždeň bez verejného náznaku pokroku smerom k trvalému mieru. Stalo sa tak napriek 60-dňovému prímeriu, ktoré malo vytvoriť priestor na diplomaciu po tom, ako konflikt odštartovali americké a izraelské útoky z 28. februára.

„Radšej uzavriem dohodu, pretože nechcem ovplyvniť 91 miliónov ľudí,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Zároveň varoval, že armáda USA dokáže Iránu zbúrať mosty či vyradiť energetické dodávky v priebehu jedinej hodiny. Poznamenal, že islamská republika je ekonomicky vyčerpaná a nemá peniaze.

Trumpove tvrdé vyjadrenia reagujú na víkendový pohreb Chameneího. Napriek vojne pôsobili milióny Iráncov jednotne a odhodlane formovať budúcnosť krajiny bez prejavov slabosti. Hlavným cieľom Washingtonu počas vyhláseného prímeria zostávalo oživenie diplomatických snáh a definitívne zastavenie Iránu pred vývojom vlastného jadrového arzenálu.

(reuters, max)