Švajčiarski voliči podľa najnovšieho prieskumu smerujú k odmietnutiu návrhu na výrazné sprísnenie neutrality krajiny. Zmena ústavy by Švajčiarsku bránila v spolupráci s NATO aj v zavádzaní ekonomických sankcií.

V prieskume agentúry GFS Bern pre verejnoprávnu SRG sa proti návrhu vyslovilo 54 percent respondentov, zatiaľ čo 42 percent respondentov ho podporuje. Ide už o druhý prieskum v priebehu týždňa, ktorý naznačuje, že iniciatíva podporovaná pravicovou Švajčiarskou ľudovou stranou (SVP) nemusí v referende 27. septembra získať väčšinu.

Proti sprísneniu neutrality vystupuje aj švajčiarska vláda. Minister zahraničných vecí Ignazio Cassis varoval, že návrh by mohol krajinu izolovať, znížiť jej bezpečnosť a skomplikovať vzťahy so susedmi.

Neutralita podľa neho zostáva základnou črtou Švajčiarska, nemala by však byť v ústave definovaná tak striktne, aby vláde a parlamentu zväzovala ruky pri jej uplatňovaní.

(reuters, mja)

Portugalsko sa zaradilo medzi európske krajiny, ktoré sa rozhodli obmedziť nosenie závojov zakrývajúcich celú tvár na verejných priestranstvách. Zákon definitívne schválil parlament 17. júla a prezident António José Seguro ho podpísal 18. augusta. Návrh pôvodne predložila pravicová strana Chega vedená Andrém Venturom.

Norma nezakazuje hidžáb, ktorý ponecháva tvár odkrytú. Týka sa odevov znemožňujúcich identifikáciu, v praxi najmä nikábu a burky. Znenie zákona však neodkazuje na islam ani konkrétne náboženské oblečenie.

Za úmyselné porušenie zákazu môže hroziť pokuta do 3-tisíc eur. Výnimky platia napríklad zo zdravotných, pracovných, umeleckých či poveternostných dôvodov, ako aj na miestach bohoslužieb či diplomatických misiách. Zákon zároveň postihuje nútenie inej osoby zakrývať si tvár.

Chega pôvodne presadzovala prísnejšiu verziu, ktorá bola známa ako „zákon o burke“. Po rokovaniach so stredopravými stranami sa text zmiernil a získal všeobecnejšiu podobu. Proti hlasovali ľavicové strany. Amnesty International opatrenie kritizovala pre možné zásahy do náboženskej slobody.

Podobné zákazy už platia napríklad vo Francúzsku, Belgicku, Rakúsku, Dánsku či Švajčiarsku.

(mja, hdl)

Taliansky obranný gigant Leonardo založil na Ukrajine dcérsku spoločnosť Leonardo Ukraine, čím posilňuje svoju prítomnosť v tamojšom obrannom priemysle. Firma je v tamojšom obchodnom registri zapísaná od 20. mája, koncern však jej existenciu zverejnil až vo finančnej správe za prvý polrok 2026, informuje agentúra Unian.

Spoločnosť so základným imaním viac ako päť miliónov hrivien (96 500 eur) sa má venovať výskumu a vývoju komunikačných a navigačných systémov, softvéru, IT služieb či elektronických a optických technológií.

Očakáva sa tiež spolupráca s ukrajinským sektorom obranných technológií vrátane výrobcov dronov a rakiet. Leonardo zároveň plánuje na Ukrajine testovať svoj nový systém protivzdušnej a protiraketovej obrany Michelangelo Dome.

Ten má prepájať rôzne senzory a zbraňové systémy s prvkami umelej inteligencie a kybernetickej ochrany. Do spoločného systému riadenia by sa mohli zapojiť aj zariadenia Patriot a SAMP/T.

(mja)

Rusko pod vedením prezidenta Vladimira Putina je pripravené vypočuť si nové návrhy na ukončenie vojny na Ukrajine, podmienkou však podľa Moskvy zostáva, aby zohľadňovali „realitu na bojisku“.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v rozhovore pre portál News.ru povedal, že Spojené štáty podľa neho prejavujú ochotu viesť „konštruktívny dialóg“ a zároveň chápu ruskú pozíciu.

Za rozhodujúce však Moskva považuje to, do akej miery dokáže Washington ovplyvniť rozhodovanie Kyjeva a jeho európskych partnerov. Riabkov ich označil za sily, ktoré podľa Ruska stále dúfajú v jeho „strategickú porážku“.

Riabkov bližšie nespresnil, aké nové návrhy by boli pre Moskvu prijateľné, ani čo konkrétne by podľa nej mala budúca dohoda obsahovať.

(reuters, mja)

Americké straty vo vojne s Iránom ďalej rastú. Podľa databázy ministerstva obrany bolo od začiatku konfliktu 28. februára zranených už 757 amerických vojakov a 18 ich zahynulo, informuje web CNN.

Najnovšia aktualizácia Pentagónu pridala viac ako 50 zranených v čase, keď rokovania medzi Washingtonom a Teheránom zostávajú na mŕtvom bode.

Údaje vznikli spojením strát evidovaných pri operácii Epic Fury a v novej kategórii „Overseas Operations“, ktorú ministerstvo zaviedlo minulý mesiac. Tá zahŕňa obete od 7. júla, Pentagón však neposkytol bližšie vysvetlenie, v akom konflikte vznikli.

Zároveň čelí kritike za spôsob zverejňovania vojenských strát. Minulý mesiac totiž z databázy dočasne zmizli štyria mŕtvi a desiatky zranených, čo rezort vysvetlil výpadkami.

Prezident USA Donald Trump napriek pokračujúcemu napätiu v stredu vyhlásil, že situácia s Iránom je momentálne „veľmi dobrá“.

(mja)

Spor o vážne chorého novorodenca v USA pokračuje aj po jeho úspešnej operácii srdca. Náhradná matka a zdravotná sestra McKenna Westová tvrdí, že biologickí rodičia dieťaťa ju po diagnostikovaní hypoplastického syndrómu ľavého srdca požiadali o interrupciu, informuje Fox News.

Westová odmietla a dieťa porodila 12. augusta v Texase. Podľa jej slov jej chlapca odobrali približne minútu po pôrode a odvtedy ho nemohla držať.

Novorodenec 17. augusta podstúpil Norwoodovu operáciu, jeho zdravotný stav však zostáva vážny. Prípad sprevádzajú protichodné tvrdenia oboch strán.

Advokát biologických rodičov uvádza, že so zákrokom súhlasili okamžite po rozhodnutí lekárov a Westová podľa neho neoprávnene pokračuje v snahe získať dieťa do starostlivosti.

Westová naopak tvrdí, že chce predovšetkým zabezpečiť pokračovanie životne dôležitej liečby. Do prípadu už vstúpil aj texaský generálny prokurátor Ken Paxton.

(mja)

Na západe Aljašky havarovalo charterové lietadlo Cessna 441 s ôsmimi ľuďmi na palube. Stroj spoločnosti Security Aviation odštartoval z Anchorage a smeroval do Cape Newenham, vzdialeného približne 720 kilometrov, informuje CNN. Podľa predbežných informácií amerického Federálneho úradu pre letectvo sa zrútil vo štvrtok okolo 12.15 h neďaleko cieľového letiska.

Na palube boli dvaja piloti a šesť cestujúcich, ich stav však bezprostredne po nehode nebol známy. Lietadlo dopadlo na pevninu v blízkosti vojenského letiska Cape Newenham.

Na miesto vyrazili záchranné zložky a Aljašské koordinačné centrum záchrany spustilo pátraciu a záchrannú operáciu. Príčina havárie zatiaľ nie je známa.

Nehodu budú vyšetrovať Federálny úrad pre letectvo a Národný úrad pre bezpečnosť dopravy.

(mja)

Srbsko čakajú predčasné parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 18. alebo 25. októbra, oznámil prezident Aleksandar Vučić. Presný termín má byť známy v najbližších dňoch. Pôvodne sa malo hlasovať až v decembri 2027.

Rozhodnutie prichádza po viac než roku protivládnych a protikorupčných protestov vedených študentmi. Tie vypukli po tragickom zrútení prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí.

Vučić už v júni avizoval svoju rezignáciu a predčasné parlamentné aj prezidentské voľby, termín odchodu z funkcie však doposiaľ neoznámil.

Analytici nevylučujú, že ak jeho Srbská pokroková strana zvíťazí, mohol by sa následne stať premiérom. Srbsko sa usiluje o členstvo v EÚ, no úzke vzťahy udržiava aj s Ruskom a Čínou. Brusel od Belehradu požaduje reformy právneho štátu a účinnejší boj proti korupcii.

(reuters, mja)

Americký prezident Donald Trump podpísal memorandum, ktoré má výrazne zrýchliť rozvoj komerčných letov do vesmíru. Biely dom chce do roku 2030 umožniť najmenej tisíc štartov a návratov kozmických plavidiel ročne, kým vlani ich bolo 178.

Federálne úrady majú hľadať nové štartovacie a pristávacie lokality aj na štátnych pozemkoch, urýchliť povoľovanie a spolupracovať so súkromnými firmami na infraštruktúre.

Trump zároveň presadzuje návrat amerických astronautov na Mesiac do roku 2028 a prvé prvky lunárnej základne do roku 2030. NASA má podporovať komerčnú dopravu na Mesiac aj robotické misie na Mars a preveriť možnosti budúcich letov ľudí k červenej planéte.

Významnú úlohu zrejme zohrá SpaceX Elona Muska, ktorý už dominuje americkým štartom. Firma vlani uskutočnila 170 letov a podľa skorších vyjadrení plánuje v priebehu niekoľkých rokov ich počet dramaticky zvýšiť.

(reuters, mja)