Najnovšie prieskumy z prelomu marca a apríla ukázali, že strana vládnej koalície premiéra Viktora Orbána, teda Fidesz – Maďarský občiansky zväz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) si v porovnaní s predošlými prieskumami výrazne nepolepšila ani nepohoršila. Voličskú základňu si však mierne rozšírila opozičná Tisza Pétera Magyara.
Najnovšie prieskumy maďarského inštitútu Medián hovoria o tom, že Tisza by mohla v 199-člennom parlamente získať 138 až 143 kresiel, čo by jej zabezpečilo ústavnú dvojtretinovú väčšinu. Zvyšné strany s výnimkou Hnutia naša vlasť nedosahujú päťpercentnú hranicu. Provládny inštitút Nézőpont prišiel s vlastným prieskumom, v ktorom Fideszu nameral 46- a Tisze 40-percentnú podporu.
Podpora z východu aj zo západu
Kremeľ v nadchádzajúcich voľbách otvorene podporuje Orbána. V prípade jeho prehry by totiž prišiel o významného partnera v strednej Európe, keďže Magyarovo doterajšie pôsobenie nenesie náznaky sympatií k domácej ani zahraničnej politike Ruska.
Pripomeňme, že americký prezident Donald Trump, český premiér Andrej Babiš, ako aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu v marci na piatom ročníku budapeštianskej medzinárodnej Konferencie konzervatívnej politickej akcie (CPAC) tiež podporili Orbána. Poľský premiér Donald Tusk nepriamo vyjadruje podporu Magyarovi.
Americký viceprezident JD Vance 7. apríla priletel do Budapešti, aby okrem iného otvorene podporil v nadchádzajúcich voľbách súčasného premiéra. Zároveň došlo k prehĺbeniu obchodných vzťahov: spoločnosť MOL má v najbližších týždňoch odkúpiť z USA 510-tisíc ton ropy v hodnote približne 500 miliónov dolárov.
Technologická skupina 4iG sa zároveň zapojí do vojenských projektov. Maďarská vláda plánuje nákup raketových systémov HIMARS v hodnote 700 miliónov dolárov, pričom 4iG má zabezpečiť ich integráciu do ozbrojených síl.
Predvolebné škandály
Koncom marca konzorcium investigatívnych médií, ktoré tvoria VSquare, FrontStory, Delfi Estónsko, Insider a Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK), zverejnilo získané nahrávky telefonátov medzi ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a jeho maďarským náprotivkom Péterom Szijjártóom.
Nahrávky z rokov 2023 až 2025 poslúžili pri príprave rozsiahleho materiálu dokazujúceho úzku spoluprácu medzi Moskvou a Budapešťou. Maďarsko sa na žiadosť Ruska snažilo vyradiť zo sankčných zoznamov EÚ konkrétne osoby a podrobne informovalo ruskú stranu o obsahu bruselských rokovaní.
Szijjártó po prvotnom popieraní pravosť nahrávok priznal a svoje konanie označil za diplomaciu. Podľa časti investigatívneho materiálu, zverejnenej až 8. apríla, šéf maďarskej diplomacie poskytol Kremľu vnútorné dokumenty EÚ prostredníctvom maďarského veľvyslanectva v Rusku.
Deň predtým zverejnil Bloomberg materiál, ktorý sa odvoláva na takmer štvrťhodinový telefonát medzi Orbánom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom zo 17. októbra 2025. Orbán okrem iného Putinovi vyjadril svoju pripravenosť pomôcť v akejkoľvek záležitosti.
Svoj vzťah s Putinom maďarský premiér prirovnal ku vzťahu medzi myšou a levom v Ezopovej bájke. Pre portál Telex Orbán večer 9. apríla komentoval zverejnenie svojho telefonátu s Putinom jedným maďarským slovom: bűncselekmény, teda „trestný čin“.
Škandálov spojených s ľuďmi z mimoparlamentnej Tiszy je neporovnateľne menej a za kauzu, ktorá v maďarskej spoločnosti skutočne rezonovala, možno označiť iba video, na ktorom mal vtedy už rozvedený Magyar intímny styk so svojou bývalou priateľkou. Hoci je Magyar presvedčený, že za videom zo skrytej kamery v miestnosti stojí Orbán, jeho verzia sa zatiaľ neopiera o dôkazy.
Vzájomné obvinenia priniesla kauza okolo ropovodu TurkStream, cez ktorý do krajiny prúdi nezanedbateľné množstvo plynu. Srbský prezident Aleksandar Vučić 5. apríla oznámil, že armáda a polícia našli v meste Kanjiža na severe Srbska dva batohy s výbušninami, a to „niekoľko stoviek metrov“ od plynovodu vedúceho z Ruska do Maďarska.
Szijjártó označil nájdenie výbušnín za „pokus o vážny útok na suverenitu Maďarska“ s tým, že „pre hrozbu ukrajinského útoku zabezpečí vojenskú ochranu pre plynovod“. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj v reakcii na sociálnej sieti X napísal, že Kyjev „kategoricky odmieta pokusy falošne spájať Ukrajinu s incidentom“.
„Ukrajina s tým nemá nič spoločné. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o ruskú operáciu pod falošnou vlajkou, ktorá je súčasťou masívneho zasahovania Moskvy do maďarských volieb,“ napísal. Podobne na kauzu reagoval aj Magyar.
Vojak, policajt a mafián
Svojím málom prispela k výkyvu pomysleného jazýčka na váhach predvolebných preferencií aj trojica na prvý pohľad navzájom nesúvisiacich mužov.
Koncom marca poskytol Telexu rozhovor špeciálny vyšetrovateľ oddelenia kybernetickej kriminality Národného vyšetrovacieho úradu kapitán Bence Szabó. Ten tvrdí, že vie podrobnosti o pozadí operácie, ktorej cieľom bolo podľa investigatívneho strediska Direkt36 diskreditovať najsilnejšiu opozičnú stranu. Szabó bol po rozhovore, v ktorom obvinil z účasti na operácii aj tajnú službu, obvinený zo zneužitia právomocí.
Začiatkom apríla Szabóa slovne podporil armádny kapitán Szilveszter Pálinkás, ktorý okrem iného vyhlásil, že maďarská armáda je v hlbokej morálnej a systémovej kríze, ktorú podľa neho spôsobilo neodborné vedenie ministerstva obrany.
Rezort kritizoval za účasť maďarskej armády na zahraničných misiách. Jeho vyhlásenia rezonovali o to väčšmi, že nejde o radového vojaka. Pálinkás sa podieľal aj na náborových aktivitách a na komunikácii armády smerom k verejnosti.
Tretím človekom, v ktorom sa (pre Magyara výhodne) pred voľbami ozvalo svedomie, je László Kovács. Bývalý kuriér jedného z bosov budapeštianskeho podsvetia Igora Korola v rozsiahlom rozhovore pre Insider 7. apríla povedal, ako kuriér v 90. rokoch osobne nosil peniaze od ruského mafiánskeho bosa Semiona Mogileviča maďarským policajným špičkám a že veľké sumy údajne smerovali aj k Orbánovi.
Maďarská vláda ani Orbán na Szabóove, Pálinkásove a Kovácsove vyhlásenia zatiaľ nijako nereagovali. Magyar, naopak, označil Pálinkása za hrdinu, ktorý sa nebál hovoriť, a Szabóovo odhalenie údajnej vládnej operácie proti Tisze Magyar označil za hrdinský čin.
Je to vo hviezdach
So zverejnením škandálov a s vyostrením predvolebnej rétoriky sa celkom rozumne čakalo až na poslednú chvíľu, aby bol účinok na voliča čo najväčší. Maďarský politológ Gábor Török neznižuje význam škandálov, ktoré vyplávali na povrch, ani neustále výjazdy Magyara, ktorý navštevuje päť až sedem miest denne.
Zdôrazňuje však, že v rámci predvolebnej kampane sa v podstate ani raz nestalo, že by tábor Orbán alebo tábor Magyar preklopili na svoju stranu niekoho z opačného tábora. Išlo skôr o presviedčanie nerozhodnutých a uisťovanie svojich podporovateľov, že stoja na správnej strane.
„V závere kampane tak nebudú rozhodujúce nové udalosti, ale schopnosť každej strany presvedčiť vlastných priaznivcov, aby v nedeľu skutočne prišli voliť,“ podčiarkol analytik.
Orbán má v porovnaní s Magyarom silnejšiu podporu v menších obciach a v radoch dôchodcov. Podobná situácia panuje aj medzi Maďarmi na Slovensku, kde by Orbána podľa prieskumu volilo takmer 50 percent slovenských Maďarov a Magyara necelých 30 percent, pričom Magyar jasne vedie v krajských mestách južného Slovenska.
V 17,5 percenta prípadov výber nie je priamo spojený s osobou Orbána, ale so skutočnosťou, že jeho vláda prostredníctvom rôznych cezhraničných iniciatív podporuje niektoré oblasti života maďarskej menšiny. Pripomeňme, že vzťah Orbána aj Magyara k slovenskej otázke nesie jasné známky iredenty.
Magyar sa chce v prípade zloženia vlády zasadzovať o to, aby sa mohli na voľbách v Maďarsku zúčastňovať aj Maďari z okolitých krajín, čím by mohol do budúcnosti paradoxne posilniť tábor Orbánových voličov.
Počty slovenských Maďarov síce kontinuálne klesajú, ale v poslednom sčítaní ľudu predstavovali takmer polmiliónové spoločenstvo: 462-tisíc ľudí s materinským jazykom maďarským, z čoho iba 422-tisíc sa označilo za predstaviteľov maďarskej národnosti.
Kľúčové pre Európu
Výsledok maďarských volieb predznamená kurz domácej aj zahraničnej politiky Budapešti na niekoľko rokov. Pre situáciu vo svete tak predvolebný boj s napätím sleduje aj zahraničie, pričom Ukrajina sa stala výraznou súčasťou kampane v Maďarsku.
„Myslím si, že Európska únia v istom zmysle víta, že Ukrajina je takou významnou témou, pretože to stavia tieto voľby do pozície referenda o postoji Maďarska k Ukrajine. Ak by vyhral Orbánov oponent Péter Magyar, pravdepodobne by to prinieslo väčšiu jednotu a súdržnosť v postoji EÚ,“ myslí si americký profesor politológie Alexander Cooley.
Hoci Orbán dlhodobo podniká kroky proti nacionalistickej krajnej pravici v krajine, časť svetovej tlače ho podobne ako Trumpa, Netanjahua, Fica, Vučića či Putina označuje za predstaviteľa „krajne pravicovej“ politiky, ktorej globálny tábor bude v prípade Orbánovej volebnej porážky výrazne oslabený, keďže príde o kľúčového spojenca v Európe.
„Ukončenie pevne zakorenenej kontroly Fideszu nad väčšinou štátnych ustanovizní by však trvalo roky a vyžadovalo by si ústavnú väčšinu v parlamente, ktorú Tisza v tejto chvíli pravdepodobne nezíska,“ tvrdí Stredisko pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).
Ako upozornila Libby Berryová, jestvuje aj možnosť, že Orbánov súper vyhrá vo voľbách podľa počtu hlasov, ale z dôvodu jednomandátových volebných obvodov, ktoré sa nachádzajú prevažne vo vidieckych proorbánovských oblastiach, získa Orbán viac kresiel a v dôsledku toho aj väčšie parlamentné zastúpenie.
Potom môže vniknúť politicky vážny spor, kto voľby v Maďarsku vlastne vyhral.