Slovensko nezaostáva len v číslach. Podnikom chýbajú ľudia pripravení na výzvy trhu

Slovensko dnes nestojí len pred ekonomickými výzvami, ale čoraz viac naráža aj na limity vo vzdelávaní. Nedostatok technicky vzdelaných absolventov sa postupne ukazuje ako jeden z hlavných problémov ďalšieho rastu.

Ako upozorňuje analýza Klubu 500, krajina nezaostáva preto, že by nemala príležitosti – ale preto, že nemá dostatok ľudí, ktorí by ich vedeli využiť.

Slovensko sa v európskych porovnaniach zvykne pozerať najmä na čísla – rast ekonomiky, produktivitu či objem investícií. O niečo menej sa už hovorí o tom, čo za týmito číslami v skutočnosti stojí: o ľuďoch. A práve tu sa črtá jeden z kľúčových problémov.

Zamestnávatelia sledujú, že krajina dlhodobo zaostáva v počte absolventov technických a prírodovedných odborov. Na tisíc mladých ľudí vo veku 20 až 29 rokov pripadá na Slovensku približne 13,9 absolventa v týchto oblastiach, zatiaľ čo priemer Európskej únie je 22,4. Rozdiel je teda zjavný – a ešte citeľnejšie sú jeho dôsledky.

Menej absolventov, menej príležitostí

Krajiny, ktoré dnes patria medzi ekonomicky najvýkonnejšie, pritom vyzerajú inak. Írsko sa blíži k 40 absolventom na tisíc mladých ľudí, Fínsko má viac než 30. Nad priemerom sú aj Nemecko či Rakúsko. Slovensko za nimi zaostáva – a nielen za nimi, ale aj za viacerými susedmi.

Nejde pritom len o počty. Problém je podľa Klubu 500 širší.

Nižší je aj podiel technických a prírodovedných odborov medzi všetkými absolventmi. Kým napríklad v Nemecku tvorí takmer 36 percent, na Slovensku je to približne 21 percent. Inými slovami: nielenže je menej absolventov v kľúčových odboroch, ale ešte aj podiel z celku je menší.

Ekonomika bez ľudí nerastie

Dôsledky sú zrejmé. V oblastiach, ktoré aktuálne určujú technologický pokrok – napríklad umelá inteligencia, polovodičový priemysel či pokročilé materiály –, ide na Slovensku často len o desiatky absolventov ročne. Niekedy dokonca o jednotlivcov.

To je základňa, na ktorej sa podľa Klubu 500 moderná ekonomika buduje len veľmi ťažko. Dopyt po technických a digitálnych zručnostiach pritom rastie rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Firmy naprieč Európou hľadajú odborníkov, ktorých Slovensko zatiaľ produkuje len v obmedzenom množstve.

Rozdiel medzi tým, čo školy ponúkajú, a tým, čo trh potrebuje, sa tak postupne zväčšuje. A s tým rastie aj riziko. Bez dostatku kvalifikovaných ľudí je totiž ťažké prilákať investície s vyššou pridanou hodnotou. Ešte náročnejšie je vytvárať vlastné inovácie. Ekonomika síce môže fungovať ďalej, no jej posun vpred bude z tohto dôvodu obmedzený.

Mohlo by Vás zaujímať Od Hormuzu po slovenské hypotéky. Úroky sa znovu vydali nahor, čakanie vyjde aj na tisíce eur

Vstup mladých ľudí na pracovný trh sa komplikuje

Širší obraz poskytli aj dáta o absolventoch, ktoré začiatkom apríla priblížil portál Profesia. Vstup mladých ľudí na pracovný trh je na základe nich čoraz náročnejší. Ubúda pracovných ponúk vhodných pre absolventov a zamestnávatelia od nich stále častejšie požadujú predchádzajúce skúsenosti.

Podľa analytika pracovného trhu zo spoločnosti Alma Career Slovakia Martina Szaba sa situácia mení aj pod vplyvom automatizácie. „Jednoduché úlohy na juniorských pozíciách čoraz častejšie preberajú technológie a umelá inteligencia, preto je dôležité získavať skúsenosti už počas štúdia,“ radí.

Vlani zamestnávatelia zverejnili 72 100 ponúk vhodných pre absolventov, čo predstavovalo 29 percent všetkých inzerátov. Ich podiel tak postupne klesá – z 36 percent v roku 2019 približne na 27 percent v tomto roku. Súčasne rastú aj požiadavky na prax. Kým v roku 2019 ju firmy vyžadovali v 39 percentách absolventských ponúk, v súčasnosti je to už približne polovica.

Absolventi stredných škôl nachádzajú uplatnenie najmä v obchode, vo výrobe a v administratíve. Vysokoškoláci sa uplatňujú predovšetkým v zdravotníctve, vo farmaceutickom priemysle a v informačných technológiách.

Mohlo by Vás zaujímať Slovensko čaká tvrdý stret s realitou starnúcej populácie

Zopár projektov nestačí

Určité pozitívne signály sa podľa zamestnávateľov predsa len objavujú. V oblasti umelej inteligencie vznikajú nové iniciatívy a pripravujú sa kompetenčné centrá na technických univerzitách. To je síce krok správnym smerom, zatiaľ však ide skôr o jednotlivé ostrovy než o ucelený systém.

Ak chce Slovensko držať krok s technologickým vývojom, nebude stačiť zopár úspešných projektov. Potrebná bude širšia zmena vo vzdelávaní – od toho, ako si študenti vyberajú odbory, až po kapacity a nastavenie škôl.

Pretože dnes už nejde len o to, koľko absolventov Slovensko vyprodukuje. Podstatnejšie je, či budú pripravení obstáť v ekonomike, ktorá sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. A zatiaľ to vyzerá skôr opatrne než optimisticky.