Volebný systém, ktorý je kombináciou lokálnych väčšinových volieb jedného kandidáta a kandidátnych listín, favorizuje favorita, čo sa podpísalo pod rapídny nárast počtu poslancov Tiszy. V posledných rokoch, naopak, vyhovoval Orbánovmu Fideszu, ktorý sa opieral o volebné okrsky na vidieku – maďarskej politickej strane stačí získať päť percent okrskov na to, aby sa do parlamentu dostali aj kandidáti z listiny.

Magyar tak šikovne využil systém, ktorý jeho minulých chlebodarcov držal pri moci 16 rokov – teda obdobie porovnateľné s vládou nemeckých kancelárov Helmuta Kohla či Angely Merkelovej. Kontinuálny nárast počtu kresiel pre Tiszu bol zjavne nespochybniteľný, preto Orbán svojmu vyzývateľovi zagratuloval už po spočítaní polovice hlasov.

Pôvod orbánovského insidera

Talentovaný právnik a dlhoročný „insider“ Fideszu, ktorý sa narodil 16. marca 1981, absolvoval právnické vzdelanie na prestížnej Katolíckej univerzite Petra Pázmáňa v Budapešti, titul získal v roku 2003. Študoval aj na berlínskej Humboldtovej univerzite, a to skrze program Erasmus+.

O tri roky neskôr získal aj atestáciu a začal pôsobiť ako právny poradca a neskôr mladší sudca na Mestskom súde v Budapešti.

Ponúkal aj pro bono poradenstvo pre protivládnych aktivistov, ktorí v roku 2006 protestovali proti skorumpovanej vláde socialistu Ferenca Gyurcsánya. Jeho vládu Orbán často používal ako prirovnanie, keď čelil kritike za ekonomickú stagnáciu či obvineniam z korupcie.

V tom istom roku sa oženil s právničkou a členkou Fideszu Judit Vargovou, s ktorou má tri deti. V roku 2009 sa presťahovali do Bruselu, keď sa právnička z Miškovca stala poslaneckou asistentkou europoslanca Jánosa Ádera.

V roku 2010 sa Orbán po osemročnej pauze opäť dostal ku kormidlu [slovom kormány sa označuje vláda, pozn. red.] a Magyarovi sa ušlo miesto na ministerstve zahraničných vecí a obchodu. Pod vedením Tibora Navracsicsa spravoval agendu európskej legislatívy.

Na tomto poste zotrval aj po tom, ako Fidesz s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) v roku 2011 novelizovali ústavu a zaviedli vyššie opísaný systém dvojitého hlasovania. Do sektora štátnych podnikov prešiel až v roku 2016, keď sa stal členom predstavenstva správy ciest (Magyar Közút).

Túto funkciu opustil po dvoch rokoch, pričom sa nakrátko stal aj vedúcim oddelenia pre európsku legislatívu v Maďarskej rozvojovej banke. V rámci tejto inštitúcie sa v roku 2019 presunul na post generálneho riaditeľa Centra pre študentské pôžičky (Diákhitel Központ), pôsobenie ukončil v roku 2022.

Od roku 2022 bol výkonným riaditeľom spoločnosti Good Farming. Firmu rok predtým založila maďarská vláda v rámci plánu na výkup poľnohospodárskej pôdy v zahraničí, čo sa stretlo s protestmi vtedajšej slovenskej vlády.

Orbánova vláda plánovala investovať sto miliárd forintov do fondu, z ktorého sa malo platiť fungovanie celej série spoločností – nakoniec však založili len Good Farming.

Zvyšok kapitálového fondu s celkovou hodnotou 143 miliárd forintov mala pokryť Exportno-importná banka a Maďarská národná banka. Správcami týchto fondov sa stali ľudia blízki vedúcemu úradu premiéra Antalovi Rogánovi. Toho zaradila 7. januára 2025 americká vláda na sankčný zoznam podľa Magnitského zákona, čo neskôr v apríli zvrátil Orbánov spojenec Donald Trump.

V tomto tesnom personálne prepojenom kruhu sa pohyboval „manžel ministerky spravodlivosti“ Vargovej – Péter Magyar.

Odpútanie z kruhu Fideszu

Judit Vargová v júni 2023 abdikovala z postu ministerky, keďže mala viesť kandidátku Fideszu do eurovolieb. Začiatkom februára 2024, teda len štyri mesiace pred hlasovaním, sa však odhalil škandál s utajovaním sexuálneho zneužívania detí v Detskom domove Zsuzsanny Kossuthovej v obci Bicske.

To viedlo k rezignácii prezidentky Katalin Novákovej, samotnej Vargovej aj jedného z najdôležitejších poradcov vlády, kalvínskeho biskupa Zoltána Baloga.

Nováková v apríli 2023 udelila milosť zástupcovi riaditeľa detského domova pri príležitosti návštevy pápeža Františka. Riaditeľ János Vásárhelyi bol už vtedy odsúdený na osem rokov väzenia, prezidentka však omilostila jeho pravú ruku, čo ju stálo miesto.

Ako šéfka rezortu zodpovedného za dohľad nad prokuratúrou a vyšetrovaním trestnej činnosti odstúpila aj Vargová, v tom čase už rozvedená. Z pozície líderky eurokandidátky odišla tiež a prestala verejne vystupovať.

Už o mesiac neskôr vystúpil Magyar s nahrávkou svojej exmanželky, ktorá šéfovala rezortu spravodlivosti v čase, keď vládni úradníci tlačili na prokuratúru, aby manipulovala s dôkazmi v korupčnej kauze štátneho tajomníka ministerstva Pála Völnera a predsedu Zboru súdnych exekútorov (BVK) Györgya Schadla.

Na pojednávaní 3. júla 2025 Vargová pravdivosť nahrávky poprela a vyrukovala s obvineniami z domáceho násilia voči exmanželovi. Zverejnenie nahrávky však viedlo k masovým demonštráciám, ktoré od apríla 2024 tlačili na vládu, aby vyvodila zodpovednosť.

V nasledujúcich mediálnych vystúpeniach sa dlhoročný člen Stáleho zastúpenia Maďarska pri EÚ od Fideszu dištancoval, pričom ďalej kritizoval korupciu a rodinkárstvo. Opakovane vyhlasoval, že „polovicu Maďarska si rozobralo zopár rodín“ blízkych Orbánovi a vedeniu hnutia.

Na pozadí pedofilnej kauzy, ktorá pripravila krajinu o prezidentku, Magyar kritizoval Orbána, že odviedol pozornosť od seba na dve ženy. Založil hnutie „Talpra, Magyarok“ (Povstaňte, Maďari), ktoré odkazuje na verše revolučnej básne Sándora Petöfiho z 15. marca 1848.

Koho vlastne Magyar vedie

Hnutie malo prepojiť konzervatívcov a liberálov a „vytvoriť politickú silu v centre“ politického spektra. „Vytvoríme silu, ku ktorej sa môže pridať každý Maďar dobrej vôle, ktorý chce pracovať pre svoju krajinu,“ uvádza hnutie na svojej starej stránke.

Talpra však okrem prvých protestov nemala dostatočný výtlak a na zmenu registrácie na politickú stranu nebolo dosť času. V júli 2024 preto Magyar vstúpil do výberu lídra okrajovej politickej strany Tisza, v ktorej zaznamenal úspech a stal sa jej predsedom. Stranu doviedol do europarlamentu, kde získala asi tretinu maďarských kresiel.

Prvú nedeľu po Veľkej noci zaznamenala pôvodne okrajová strana mimoriadne víťazstvo aj v domácich voľbách, v ktorých prevzala od Fideszu ústavnú väčšinu. Namiesto vytlačenia Orbánovho hnutia z Národného zhromaždenia však vypadli menšie strany starej opozície, ako Demokratická koalícia či socialisti.

Naproti tomu sa v parlamente udržalo radikálne pravicové hnutie Mi Hazánk (Naša vlasť), na čele ktorého je bývalý podpredseda známej strany Jobbik László Toroczkai. Ten v roku 2007 založil extrémistické hnutie Hunnia spolu s odsúdeným teroristom Györgym Budaházym – aj jemu v roku 2023 udelila Vargová milosť.

Súčasné zloženie maďarského parlamentu je tak najpravicovejšie od konca socializmu. Európskym štruktúram však záležalo nanajvýš na „zvrhnutí Orbána“ a Magyarovo víťazstvo sa stretlo s vrelými gratuláciami.

A hoci sa budúci premiér vyhýbal otázkam o zahraničnopolitickom smerovaní – okrem fráz o zotrvaní v EÚ a NATO –, po výhre už stihol vyjadriť niekoľko predpokladaných krokov, ktoré naznačujú, že sa veci tak radikálne nezmenia.

Keď sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Orbánovi vyhrážal, že „dá jeho adresu svojim chlapcom“ za blokovanie 90-miliardovej pôžičky pre Kyjev, Magyar mu odkázal, že žiadny zahraničný líder nemá právo vyhrážať sa ktorémukoľvek Maďarovi.

Rovnako vyjadril pragmatický prístup voči Rusku, čo je zjavne premyslený krok, keďže ruský štátny Rosatom investuje do výstavby bloku jadrovej elektrárne Paks II v južnom Maďarsku. V téme samotnej ukrajinskej pôžičky avizoval, že ju len „prehodnotí“.

Na domácom ihrisku však zaznamenal omnoho radikálnejšie vyhlásenia. Prezidenta a bývalého ústavného sudcu Tamása Sulyoka – ktorý 5. marca 2024 nahradil Novákovú – vyzval, aby okrem ustanovujúcej schôdze parlamentu rovno schválil zloženie vlády a odstúpil.

Sulyok Magyarovi odkázal, že abdikovať nehodlá. Ak by sa však Tisza udržala pri kormidle aj po marci 2029, môže skrze Národné zhromaždenie vybrať nového prezidenta – hlavu štátu totiž v Maďarsku volí práve parlament.

Falošné tvrdenia o špinavej kampani

V tom istom čase, keď Magyar zverejnil nahrávku o korupcii v kauze Völner-Schadl, verejne vystúpila Vargová s tvrdeniami, že ju exmanžel počas celého manželstva slovne a fyzicky týral. Údajne holduje alkoholu, opakovane ohrozoval vlastné deti a ešte tehotnú ju zamykal v izbe.

Magyar na obvinenia reagoval tým, že jeho exmanželku manipuluje Orbánova vláda a že ide o útok na jeho charakter. Na jeho osobu sa však nakopili aj ďalšie, vyslovene štvavé obvinenia, ktoré dokonca zneužili meno matky jeho troch synov.

Medzi najšokujúcejšími obvineniami figurovali najmä tie, že údajne často onanoval pred vlastnými deťmi so slovami „ocko len relaxuje“ alebo vložil šteňa maďarskej vyžly do mikrovlnnej rúry, aby rodine „ukázal, kto je pánom domu“.

Úryvky z „knihy“ – ktorú vraj napísala Vargová, čo ona sama poprela – začali kolovať po sociálnych sieťach krátko pred voľbami, pričom ich ako prvý uverejnil portál Magyar hírek 24, zaregistrovaný islandskou spoločnosťou NameCheap.

Keďže napísanie biografie odmietla aj samotná exministerka, je zjavné, že išlo o súčasť špinavej predvolebnej kampane – prvé príspevky sa objavili koncom marca. Na obvineniach z domáceho násilia však Vargová trvala aj neskôr.

A hoci išlo o sériu jednoducho vyvrátiteľných tvrdení, ktorých úlohou bolo len šokovať potenciálneho voliča, faktom je, že v Orbánovom tábore existovali anonymné okrajové elementy, ktoré boli ochotné znížiť sa na takúto úroveň politického boja.

Mladý reformátor

Ani takéto extrémne osočovanie stúpanie Magyarovej hviezdy nezastavilo. Jeho podpora sa však dá vysvetliť tým, že voličom ponúkol menej skorumpovanú alternatívu toho istého, čo skrze Orbána a Fidesz podporovali 16 rokov.

Budúci premiér totiž ani v jednom prejave či mediálnom vystúpení nenakreslil ideologickú hrubú čiaru medzi sebou a Orbánom. Aj jemu bolo v kampani zrejmé, že dvojtretinová väčšina parlamentných kresiel, ktorou Fidesz operoval od roku 2010, sa skutočne viaže na všeobecnú podporu národného konzervativizmu.

Ako pripomenul denník New York Times, Magyar sa nedištancoval od „zákazu dúhových pochodov“, teda od zákona o ochrane mladistvých. A hoci po voľbách tlačil na pozastavenie vysielania štátnej televízie, nie je zrejmé, do akej miery svoju novonadobudnutú moc obmedzí.

Už teraz existujú náznaky, že Magyar bude paradoxne väčší šovinista, než bol Orbán. Počas protestov pred slovenskou ambasádou v Budapešti, ktoré boli reakciou na presadenie zákona o popieraní Benešových dekrétov, použil pre Slovensko ahistorický názov Felvidék (Horná zem).

Použil ho v liste, ktorý adresoval prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Ten voči výrazu okamžite vystúpil, na čo Magyar opäť reagoval pritvrdením.

Po dlhoročnej vláde Viktora Orbána sa tak pokojne môže odohrať scenár, ktorý poznali jeho súčasníci – občiansky demokrat či dokonca liberálny reformátor, ktorý postupom času inklinoval čoraz bližšie k nacionalizmu, konzervativizmu alebo šovinizmu a ktorého dokáže poraziť len niekto zvnútra.