Vo voľbách do maďarského Národného zhromaždenia sa 12. apríla stretli dvaja favoriti, ktorých síce novinové titulky predstavovali ako vážnych oponentov, no pochádzajú z tej istej strany politického spektra. Oboch mužov totiž zrodilo prostredie porevolučných reformátorov združených v Zväze demokratickej mládeže (Fiatal Demokraták Szövetsége – Fidesz).

Víťazstvom Pétera Magyara sa zdanlivo Maďarsko „posunulo bližšie do jadra Európskej únie“, rozhodne sa však posunulo viac doprava. Oproti 16-ročnému kariérnemu premiérovi Viktorovi Orbánovi totiž víťaz posledných volieb zastáva tvrdšie pozície – čo sa nevyhnutne odrazí na fungovaní regionálnych spoločenstiev, ako je Vyšehradská skupina (V4).

Ako sa dalo očakávať, už v prvých dňoch po ohlásení volebného víťazstva začali otvárať predstavitelia Európskej únie otázku financovania Ukrajiny. Orbán totiž blokoval „pôžičku“ v hodnote 90 miliárd eur – išlo o odvetu za zastavenie dodávok ropy cez ropovod Družba. Jednou z podmienok uvoľnenia eurofondov je aj „zmena prístupu k žiadateľom o azyl“, zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by na to Magyar pristúpil.

Po rekordnej účasti 79,55 percenta oprávnených voličov – ktorá bola najvyššia za celé obdobie nezávislosti od roku 1990 – získala Strana rešpektu a slobody (Tisztelet és Szabadság Párt – Tisza) dve tretiny kresiel v Národnom zhromaždení.