Popoludní 14. apríla sa začne 49. schôdza parlamentu. Podľa informácií zverejnených na oficiálnom webe parlamentu čaká poslancov viac ako 230 bodov programu, čo z nej robí jednu z obsahovo najrozsiahlejších schôdzí za posledné obdobie.
Program pritom nie je len výsledkom aktuálnych legislatívnych iniciatív, ale aj dôsledkom nedokončených rokovaní z predchádzajúcich mesiacov.
Naposledy poslanci rokovali neplánovane v marci, keď pokračovali v prerušenej schôdzi z februára. Hoci sa venovali viacerým bodom programu, o väčšine z nich napokon nehlasovali. Tento odklad vytvoril legislatívny „balík“, ktorý sa teraz presúva na riadnu aprílovú schôdzu.
V jej úvode čaká poslancov hlasovanie o viac ako 50 návrhoch, prevažne z dielne opozície, ktoré zostali bez finálneho rozhodnutia.
Keďže podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) ešte v marci po ukončení rokovania avizoval, že neprerokované body budú automaticky presunuté na aprílovú schôdzu, pripustil aj možnú flexibilitu pri jej organizácii.
„Bude sa o nich hlasovať až na začiatku aprílovej schôdze a podľa potreby budeme prispôsobovať aj aprílovú schôdzu. Ak bude treba, tak ju opäť predĺžime o týždeň,“ povedal. Parlament tak bude zjavne pracovať s otvoreným časovým rámcom, čo zvyšuje šancu na prerokovanie všetkých bodov.
Naliehavé návrhy aj európske záväzky
V úvodných dňoch schôdze sa poslanci vrátia aj k návrhom ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Vláda pri nich presadzuje skrátené legislatívne konanie, čo signalizuje ich naliehavosť. Ide najmä o opatrenia súvisiace s čerpaním prostriedkov z plánu obnovy a eurofondov.
Už boli zaradené do programu predchádzajúcej schôdze, no pre časový sklz sa k nim parlament nedostal.
Na definitívne rozhodnutie čakajú aj ďalšie vládne návrhy, napríklad novela zákona o Environmentálnom fonde či zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu. Pozornosť si vyžaduje aj návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami v lodnej a leteckej doprave, ktorý predkladá ministerstvo životného prostredia.
Jeho prijatie je viazané na záväzky voči Európskej únii, pričom účinnosť sa predpokladá od 1. júla 2026. V tomto prípade nejde o politickú voľbu, ale o legislatívnu nevyhnutnosť.
Významnú časť programu však tvoria návrhy rezortu vnútra. Diskusia sa má viesť napríklad o zvýšení pokút za priestupky, čo možno vnímať ako snahu o posilnenie represívnej zložky verejnej správy.
Zároveň sa otvára otázka postavenia cudzincov po skončení dočasného útočiska, a to konkrétne možnosť požiadať o prechodný pobyt. Ide o legislatívnu reakciu na meniacu sa migračnú realitu, ktorá si vyžaduje flexibilnejší právny rámec.
Rezort spravodlivosti zas predkladá úpravu Civilného sporového poriadku, ktorá mení charakter rozhodovania súdu v prípade neúčasti žalovaného. Po novom by súd nemal povinnosť, ale len možnosť vydať rozsudok pre zmeškanie. Tento posun, hoci na prvý pohľad technický, môže mať zásadný vplyv na procesnú rovnováhu medzi stranami sporu.
Prezidentské veto ako test koalície
Na programe sa nachádzajú aj legislatívne návrhy, ktoré prezident Peter Pellegrini vetoval. Ide napríklad o zákon o takzvaných covidových amnestiách alebo novelu zákona o hazardných hrách. Ich opätovné prerokovanie bude testom koaličnej súdržnosti, keďže prelomenie prezidentského veta si vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
Koaliční poslanci zároveň prichádzajú s viacerými vlastnými iniciatívami. Smer navrhuje zmeny vo volebnom systém, vrátane zavedenia hlasovania zo zahraničia na zastupiteľských úradoch namiesto doterajšej poštovej formy.
Návrh zároveň rozširuje túto možnosť aj na prezidentské voľby a upravuje výšku volebnej kaucie. Ide o zásahy, ktoré môžu ovplyvniť architektúru volebného procesu.
Hlas sa zameriava skôr na symbolickejšie opatrenia, ako je zníženie odmien spojených so štátnymi cenami, no spolu s ďalšími poslancami otvára aj systémovejšiu otázku – predĺženie volebného obdobia samospráv na päť rokov.
Podobný návrh predkladá aj SNS, ktorá však ide ďalej a navrhuje rovnaké predĺženie aj pre parlament. Tu by už v prípade schválenia išlo o zásah do rytmu demokratickej súťaže.
Opozičné návrhy
Opozícia nezostáva bokom. Progresívne Slovensko otvára tému menštruačnej chudoby, SaS sa sústreďuje na kontrolné mechanizmy voči vládnym splnomocnencom a KDH chce posilniť ochranu spotrebiteľov v oblasti hazardu.
Hnutie Slovensko navrhuje zákaz fajčenia a konzumácie alkoholu v herniach a kasínach. Ide o agendu, ktorá reflektuje najmä sociálne a regulačné priority.
Program schôdze dopĺňajú aj výročné správy, návrhy uznesení alebo voľba člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Celkovo tak ide o legislatívne pestrú paletu, ktorá kombinuje systémové zmeny s technickými úpravami. Otázkou zostáva, do akej miery sa parlamentu podarí tento rozsah reálne zvládnuť. Skúsenosť totiž naznačuje, že vysoký počet bodov ešte neznamená ich efektívne prerokovanie.