Produkty s nebezpečnými látkami sa ponúkajú vo forme balíčkov sušiny, jointov, náplní do vapovacích pier či sladkostí. Niektoré sa prezentujú ako CBD produkty, ale obsahujú rôzne zložky vrátane zakázaných látok.
„V posledných dvoch až troch rokoch vidíme nárast otráv psychoaktívnymi látkami, ktorý je oproti minulým trendom oveľa rýchlejší. Dlhodobo zaznamenávame nárast počtu detí pod vplyvom alkoholu, amfetamínu/metamfetamínu a kanabinoidov,“ hovorí pre Štandard Jakub Gécz, prednosta Kliniky pediatrickej urgentnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb.
Napríklad v Banskej Bystrici ošetrili v roku 2024 celkovo 85 intoxikovaných detských pacientov, kým minulý rok ich bolo už 140. „Lekárom na bratislavskom urgente prešlo len za dva prázdninové mesiace minulého roka rukami približne 100 detí intoxikovaných psychoaktívnymi látkami. Podľa dostupných štatistík si až 15 percent z nich vyžiadalo hospitalizáciu,“ povedal na marcovej tlačovej konferencii minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).
Markantne rastie aj počet detí intoxikovaných syntetickými kanabinoidmi, najmä HHC a jemu podobnými molekulami. Deti si ich ľahko zoženú. „Kúpia si ich. Alkohol kdekoľvek, ten nájdu často aj doma. Syntetické kanabinoidy cez e-shopy, v kamenných predajniach alebo v automatoch,“ opisuje Gécz.
Stonásobne účinnejšie
Najvážnejším problémom je, že hlavnými konzumentmi týchto látok sú mladiství vrátane detí vo veku približne 12 až 13 rokov.
„Nové psychoaktívne látky sú nebezpečné v tom, že sa snažia svojím zložením napodobniť klasické drogy, ale už v malých dávkach sú oproti nim niekoľkonásobne účinnejšie. To sa bavíme o účinnosti vyššej 50- až 100-násobne,“ podotýka riaditeľ Národnej protidrogovej jednotky Prezídia Policajného zboru Milan Jonis.
Pediater Gécz zdôrazňuje, že ich účinok na mladý, nezrelý detský organizmus je nepredvídateľný. „Riziko trvalých následkov v zmysle neuropsychiatrických porúch narastá po opakovanom požití, ale existuje už aj pri jednorazovej dávke,“ vysvetľuje.
Ministerstvo vnútra avizovalo oveľa tvrdší postoj aj proti drogovým dílerom a častejšie razie v kluboch, ale nechcelo spresniť postupy polície, aby nedošlo k mareniu plánovaných činností. „Ja osobne urobím všetko pre to, aby sa špinavý biznis na deťoch skončil. Automaty pôjdu z ulíc preč,“ vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Politik sa už tento týždeň na sociálnej sieti pochválil zábermi, na ktorých vidieť demontáž predajného obchodu s takýmito látkami.
Vždy o krok vpred
Neostane však len pri rušení predajných miest. Rezorty vnútra a zdravotníctva pripravujú aj návrh zákona o nových psychoaktívnych látkach. Cieľom je efektívnejšie a rýchlejšie zaraďovanie nových látok medzi zakázané na základe spoločných chemických znakov ich štruktúry.
Aktuálne riešime problém tak, že konkrétne látky zakazujeme postupne ich zapísaním do zoznamu v zákone. Tento prístup sa však dá ľahko obchádzať.
Stačí mierne zmeniť chemické zloženie a vznikne nová zlúčenina, ktorá už nie je zakázaná.
Takto sa na trh dostalo takmer 900 rôznych psychoaktívnych látok. Každú z nich by bolo treba riešiť osobitne, čo je podľa ministrov v praxi neudržateľné a nestačí to na účinnú ochranu verejného zdravia.
Zmena legislatívy
Ministerstvo zdravotníctva preto navrhlo nový generický zákon inšpirovaný nemeckou legislatívou. Ten namiesto jednotlivých látok zavádza reguláciu celých skupín psychoaktívnych látok – konkrétne siedmich základných skupín podľa ich chemickej štruktúry.
Každá nová látka s rovnakým základným jadrom tak bude automaticky postihnuteľná, čím sa výrazne obmedzí obchádzanie zákona.
„Generický zákon veľmi vítame, lebo stopne špekulácie s molekulami látok. Zakážu sa pôvodné látky a už nebude možné obchádzať legislatívu,“ vysvetľuje lekár a zároveň komisár pre deti Jozef Mikloško s dôvetkom, že napríklad pri derivátoch HHC trvalo pol roka, kým ich v rámci legislatívneho procesu zakázali.
„Za ten čas boli obchodníci schopní vytvoriť novú látku s účinkami, ktoré ničia deti,“ ozrejmuje Mikloško.
Štát bude môcť aj efektívnejšie zasahovať, odoberať vzorky a zaisťovať nebezpečné výrobky priamo v teréne vrátane spomínaných automatov. A po novom už nebude možné skrývať drogy za nálepku „zberateľský predmet“. „Rozhodujúce bude to, čo tá látka reálne robí, nie to, čo je napísané na obale,“ zdôraznil Šaško.
Návrh je v súčasnosti vo vnútrorezortnom pripomienkovom konaní na ministerstve zdravotníctva. Do medzirezortného konania ho chcú predložiť v apríli. Na otázku, či sa to podarí a či sa ním poslanci budú zaoberať ešte na tejto parlamentnej schôdzi, rezort neodpovedal.
Lekári ho vnímajú pozitívne. „Verím, že takýto zákon, tak ako bol prezentovaný, má potenciál riešiť problém nových psychoaktívnych látok,“ komentuje Gécz.